Vtedy ešte nemal špicu (takže opäť mal ten povestný „tupý“ výraz v tvári), ani háčik a vodiace sloty, potrebné na štart z Katapultu a ani iné „čačky“.
Dnes už má Mirage všetko, takže v podstate čakáme len na to, až družstevníci pokosia prerastenú trávu na Ďateline.
autor: Janko O.Pred dvomi týždňami, keď sme zverejnili článok „Mirage pred finišom“, sme síce konštatovali, že model je defakto letu-schopný, ale že ešte to nie je všetko podľa našich predstáv.
Naposledy model vyzeral asi takto:
a uviedli sme, že na ňom ešte treba realizovať nasledujúce práce:
Hoci drobné povrchové šrámy už boli „fejs-liftingované“ parným čističom (čo celý model vždy naozaj omladí), treba ešte dotiahnuť niektoré dizajnové drobnosti:
Teraz už je všetko hotové, s výnimkou tankovacieho nástavca, ktorý bude slúžiť ako Pitotova trubica rýchlomera. Tankovací nástavec (vrátane tlakomera) sme sa rozhodli zatiaľ nenainštalovať: pravdepodobne až po prvých (dúfame, že úspešných ) štartoch z Katapultu.
Chýbajúca špica z funkčného hľadiska nepredstavuje principiálny problém, avšak z hľadiska estetického je to des. Tajne som dúfal, že v obchode s domácimi potrebami alebo v Drogérii objavím nejaký plastový predmet alebo nádobku, z ktorej pomocou „obriezky“ získam toľko žiadaný tvar. Žiaľ, nepodarilo sa (možno aj preto, že som v žiadnom takom obchode nebol, pretože chodenie po obchodoch nie je moja obľúbená činnosť ).
Bolo jasné, že špicu budem musieť vyrobiť. Zvažoval som asi 50 spôsobov ako na to: od papierovej, cez laminátovú, plechovú (), až po balzovú. Napokon som doma objavil asi 20 rokov starý 30mm hrubý korok, ktorý bol už dosť vyschnutý na to, aby sa dal dobre brúsiť, ale ešte stále bol dostatočne pružný, aby nebol nebezpečný. A tak som v dvoch krokoch zrealizoval toto:
"Dvojposchodová" (v predu elegantne horizontálne mierne sploštená) špica z korku je starostlivo vybrúsená (na dve etapy), vytmelená a natrená akryl-uretanovým lakom.
Na namiešanie toho správneho odtieňa som do farby, ktorú som spomínal v predchádzajúcej časti, pridal trochu bielej z tejto súpravy:
Po natretí vyzerá predok modelu takto:
Predok modelu (zatiaľ bez "ozdôb") vyzerá akosi surovo - ako nedorobok. Bolo jasné, že s tým bude treba niečo robiť.
Potom prišiel na rad plastový háčik. Tu som nevymýšľal nič nové, ale v podstate som vyrobil trochu väčšiu a silnejšiu „zväčšeninu“ overeného a spoľahlivého háčika z Black Sabbatha. Ten na Mirážovi vyzerá takto:
Podobne ako v prípade Black Sabbatha som rovnako vyrobil aj (opäť overené a spoľahlivé) vodiace sloty na štarty „Miráža“ z Katapultu:
Na záver prvej časti finálnych úprav dostal Mirage na smerovku špeciálnu plôšku, ktorej význam mi síce nie je úplne jasný, ale model s ňou (a aj s ďalšími neskôr spomínanými plôškami) vyzerá viac „dravo“.
Celkový pohľad na model v tejto fáze úprav bol nasledovný:
Dlhý "holý" predok trupu modelu nevyzerá príliš dobre: až sa mi chce povedať, že bez špice bol hádam krajší. A tak som dlho-predlho zvažoval, čo tam dať, aby to nebolo pracné, aby to bolo jednoduché (však v jednoduchosti je krása) a aby to bolo v súlade s klinovým tvarom a celkovým dizajnom Miráža.
Potom Mirage dostal „dravé“ plôšky aj na bokoch nasávacích otvorov a v „zákryte“ s nimi aj na bokoch výstupnej trysky.
Po zavrhnutí viacerých nevhodných návrhov a po niekoľkých "próbach" vhodných návrhov sa na zrekonštruovanej prednej časti modelu (konečne) objavili jednoduché dvojfarebné ozdobné „rýchle“ pruhy, ktorých úlohou je (okrem dizajnových dôvodov) zamaskovať prechody medzi pôvodnými a nahradenými časťami trupu.
Na záhrade sme (okrem fotenia) realizovali aj statickú skúšku „súžitia“ Miráža s Katapultom:
Na jednej z predchádzajúcich fotografií bolo možno vidieť, že model má otvorené „brucho“. Dôvod je ten, že napájanie modelu sa zmenilo z režimu 3S na 6S a tomu bolo nutné prispôsobiť aj zapojenie pozičného osvetlenia modelu (zmeniť zapojenie LEDiek).
Okrem toho, na základe praktických skúseností, sme s Miroslavom rozhodli, že postupne všetky naše modely dostanú na „brucho“ modré pozičné svetlá a tak sa v tomto smere stal Mirage jedným z prvých „priekopníkov“ (ale až po konvertoplánoch XC-142, CanadAir CL-84 a TransTol, ktoré sú takto vybavené už "odmalička" ). Ostatné naše „krídlaté“ modely zatiaľ takto upravené nie sú, ale v priebehu doby budú, pretože to významne zlepšuje predstavu pilota o polohe modelu (obzvlášť počas nami obľúbeného podvečerného lietania).
Na fotografiách je vidno aj funkciu vynoveného pozičného osvetlenia, vrátane modrých svetiel na „bruchu“ modelu: