Realistické RC modely

(Pol-) Májové - skoro letné polietanie s Heronom

Uplynulý týždeň nám počasie ukázalo, že Máj (Květen) môže byť aj iný ako studený, sychravý a upršaný.

A tak sa modelári húfne „vytiahli“ na lúky a letiská a lietali „o sto šesť“.

A ako to tak na začiatku letovej sezóny býva, vďaka „nevylietanosti“, spôsobenej zimnou prestávkou, viacerí aj padali, havarovali a inak rozbíjali (ako som sa dopočul).

Ja som pekné dni využil na to, aby som kolegom na Čerín-Čačíne predviedol štarty Black Sabbatha z Katapultu, potom som na Ďateline zase prevetral kolmo-štartujúceho TransTola a v závere týždňa som bol dvakrát s (vetroňom) Heronom. Tiež na Ďateline.

pripravil: Janko O.

A keďže v piatok prišiel aj Duško Bugáň, tak mám z toho aj dve (pomerne krátke) videá: budú uvedené v závere článku.

Tí, ktorí vtedy (v nedeľu) na Čerín-Čačíne neboli, si môžu „katapultové“ štarty Black Sabbatha pozrieť v článku „Pár videí z katapultovania Black Sabbatha na Ďateline“. Avšak v nedeľu na Čerín-Čačíne bol už tento „Čiernokňažník“ vybavený pozičným osvetlením, tak ako je to popísané v článku „Black Sabbath (vraj za „statočnosť“) dostal pozičné osvetlenie“.

V čase, keď som na Čerín-Čačín prišiel, sa už príjemné a bezveterné počasie asi minulo a na sklade mali už len (čerínsku) klasiku: nepríjemný nárazový vietor, väčšinou kolmo na dráhu .

Hoci ostatní už radšej nelietali, ja som si povedal, že hádam som celý ten (katapultový) „vercajg“ nevláčil zbytočne a tak som si postupne rozložil svoje „nádobíčko“. Napriek varovaniam, že pomerne silný nárazový vietor, kolmo na smer štartu, Black Sabbatha zmetie ako špinavú handru, som sa nenechal zviklať a dal som niekoľko „výstrelov“.

Všetky dopadli OK a prítomní kolegovia netajili prekvapenie nad ich absolútnou bezproblémovosťou. Samotný let „Čiernokňažníka“ však taký hladký, aj napriek naplno-makajúcemu letovému stabilizátoru, isto nebol. Vietor sa ho neustále snažil „prekoprcnúť“, ale režim Hold (letového stabilizátora) vždy Black Sabbatha tvrdošíjne vrátil do východzej polohy. Výsledkom bolo, že model nakoniec letel tam, kam som chcel, ale jeho let pôsobil dojmom, ako keby Black Sabbath krídlami odháňal dotieravé muchy .

Koncom týždňa - vo štvrtok a v piatok, som si bol na Ďateline zalietať s Heronom. Dôvodom bolo aj to, že tráva - tzv. ďatelina za posledné dni natoľko narástla, že použitie Katapultu by bolo nanajvýš problematické, ak nie priam nemožné.

Heron je spomínaný vo viacerých našich článkoch, ale keby som ho mal charakterizovať jednou vetou, tak by znela asi takto:

Heron je model, ktorého letové vlastnosti mnohonásobne prevyšujú moje pilotné schopnosti.

Mám pre neho v mojom vysielači nastavených päť letových režimov:

• Smooth: (hladké (uhladené)) presné lietanie. Tento režim používam asi 90% letového času, pretože najviac zodpovedá našej modelárskej filozofii a štýlu (realistického) lietania, ktorému sme dali meno Smooth Flying.

• Normal: používam pre tzv. „decentnú“ akrobaciu. Tento režim používam keď robím looping (s menším priemerom „kružnice“, ako v režime Smooth), prípadne pri lietaní „na chrbte“ (na zádech) a pod.

• Akro: tak tento režim používam (zatiaľ) len zriedka a šetrím si ho na neskôr, pričom si potichu mrmlem: „Možno raz, až budem veľký“ .

• Termika: Tento režim používam vtedy, keď Heron zatúži po výškach či pomalom „spanilom“ lietaní.

• Rýchlosť: ďalší, zriedkavo používaný režim. Heron ho miluje, lebo sa vtedy začne predvádzať, najradšej za sprievodu (svištivých) zvukových efektov.

Navyše má Heron klapky, ovládané spínačom a hlavne: má režim Butterfly (motýľ), kedy môžem sliderom plynule ovládať vysúvanie klapiek smerom dole a súčasne krídeliek smerom hore. Doteraz som tento režim príliš nevyužíval (lebo som sa ho tak trochu bál ), ale tie dva spomínané dni som sa sústredil práve na tieto špeciality. A musím priznať, našiel som v nich isté zaľúbenie. Postupne som „vyladil“ to správne namixovanie výškovky v týchto režimdoch a keď už to fungovalo tak ako má, nevedel som sa nabažiť zážitku z toho, ako krásne sa tým dá meniť (znižovať) rýchlosť letu modelu, pričom Heron zostáva stále dobre ovládateľný.

Keď mi v piatok poobede volal Duško Bugáň, že vie, že som bol deň predtým (vo štvrtok) na Ďateline lietať a že či pôjdem aj v piatok, odpovedal som, že samozrejme. Upozornil ma, že fúka pomerne silný nepríjemný nárazový vietor. Odpovedal som, že Heronovi to nevadí .

Duško povedal, že príde (myslel som, že aj lietať) a tak som ho poprosil, či mi bude opäť robiť „dvorného“ kameramana. Súhlasil a tak som teda pribalil aj tablet (viete o tom, že tablet, to je samček od tabletky? ) a o 18:50 som bol na Ďateline. Myslel som, že Duško si tam medzitým poletuje, ale on na mňa trpezlivo čakal - bez modelu.

Duško nebol zdravotne fit a tak „sfúkol“ dve zhruba trojminútové videá a išiel sa domov liečiť. Škoda, lebo po 20:00 sa vietor ukľudnil, lietalo sa ako v oleji a navyše aj svetielka na Heronovi začali v tom šere pôsobiť takmer magicky .

Keďže môj tablet nemá optický zoom, Duško ma pri natáčaní videí požiadal, aby som lietal radšej nízko a blízko, lebo potom na záberoch skoro nič nevidno. Uznal som, že má pravdu a tak som si „odpustil“ dlhé strmé stúpania, ktoré Heron tak miluje, aj rozvláčne výškové lety, ktoré pre zmenu milujem ja.

A tak mi zostala klasika: nízke prelety ponad Ďatelinu, raz z jednej strany, potom z druhej, raz z ľava, potom zase z prava ...  :

Video: Heron na podvečernej Ďateline: 19. máj 2017 - video 1 

Video: Heron na podvečernej Ďateline: 19. máj 2017 - video 2

Komentáre: 1

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz