Realistické RC modely

Katapult (bungee launcher) ako z núdze cnosť

V živote to tak chodí: človek ani niečo neplánuje (nechce to), ale napokon to urobí, pretože ho k tomu dotlačí tá povestná bieda, čo naučila aj Dalibora „housti“.

A aj my – modelári: niečomu sa roky bránime, no potom sa do toho (chtiac – nechtiac (ale väčšinou nechtiac)) pustíme a napokon (keď je to hotové) sa tým dokonca ešte aj pochválime.

Koľko takýchto našich modelárskych „projektov“ by sme mohli označiť ako „nechcené dieťa“?

Niekedy mám pocit, že každý druhý.

No a teraz je to: katapult.

autor: Janko O.

Povedzme rovno, že sme stavbu modelárskeho katapultu v pláne nikdy nemali. Občas sme ho v našich horlivých modelárskych debatách spomenuli, že na to či ono by bol dobrý, ale vždy sme ho považovali za akési zbytočné „monštrum“ - cárach, ktorý by bolo treba navyše vláčiť na lietanie. Okrem toho sa nám zdal byť taký „nerealistický“ v zmysle toho, že s výnimkou legendárnej strely V-1 („fau ains“) nevieme o inom skutočnom - sériovo vyrábanom lietadle, ktoré by takto štartovalo.

Tiež sa nám zdalo, že namiesto štartu z nejakej pofidérnej „gumipušky“, je lepšie model hodiť rukou alebo vyštartovať zo zeme pomocou podvozku. Lenže … (a teraz príde tá „Daliborova“ bieda).

Máme viacero modelov, u ktorých hod z ruky môže mať za následok „náhlu srdcovú príhodu“, inými slovami hod takého modelu je vždy vysoko-riziková – nervy drásajúca záležitosť s vysokými nárokmi na psychickú odolnosť pilota. S takým Mirage 2000-5 som bol lietať len párkrát, ale VŽDY som sa s modelom domov vrátil o špicu kratší (o špicu bol kratší model, nie ja ).

Udeliť tejto pomerne veľkej a teda aj ťažkej delte dostatočnú rýchlosť prostredníctvom ľudských svalov nie je vôbec jednoduché. A to mám teraz na mysli, že ja model riadim a niekto mi ho hodí. Hodiť si ho sám: nepripadá do úvahy!

A podvozok?

S podvozkami máme svoje (ale nie len svoje) neblahé skúsenosti: z podvozku sa vždy stane najproblémovejšia časť modelu, takže ak na modeli nemusí byť, tak nech tam radšej nie je. Navyše u tohto „Miráža“ sa traduje, že ak nepristanete ako do perín, tak sa podvozok, ukotvený v polystyrénovom trupe, vždy vylomí. Sklápací podvozok radšej ani nespomínam!

Avšak posledným popudom ku stavbe katapultu bola príhoda asi tak spred dvoch týždňov, keď vládlo ešte celkom príjemné počasie:

Bol som na Ďateline lietať s nejakým modelom (asi s vetroňom Harmony), keď sa pri mne pristavil jeden (do tej doby neznámy) pán. Zaujímal sa, ale nebol vtieravý ani otravný a tak (pomedzi dlhé mlčanie a sledovanie modelu) sme dali reč a ja som mu prisľúbil, že mu niekedy pomôžem zalietať jeho setový vetroň Radian (väčší variant). Nasledujúci deň sme sa s pánom Meškom (tak sa ten pán volá) opäť stretli na Ďateline, ale kvôli silnému vetru sme nelietali, len sme nastavili výchylky, ťažisko atď. Avšak ďalší deň počasie vyšlo.

Ja som vzal Black Sabbatha, ktorý už roky nelietal, aby som mu „prevetral pierka“. Model je čerstvo vybavený letovým stabilizátorom so softvérom Ed_11, predtým tam bola iná stabilizácia, asi AssOrx, však pre malé modely je Ed_11 vhodnejší.

Najprv sme sa však venovali modelu pána Meška. Vetroň sme (na Pol-Ďateline - kvôli kľudnejšiemu vetru) úspešne zalietali, po určitej dobe som riadenie odovzdal pánovi Meškovi, avšak ten nezvyknutý na riadenie krídelkami, s modelom po chvíli havaroval. Poškodený model sme odniesli do auta a na Pol-Ďatelinu sme sa vrátili s Black Sabbathom. Pán Meško sa ponúkol, že mi ho hodí – a naozaj: Black Sabbatha perfektne hodil.

Potom sme vylietali niekoľko bateriek, pričom sa štart - hod pánovi Meškovi vždy vydaril. Hoci bol bez nálady, vďaka havárii svojho modelu, Black Sabbath a jeho stabilný letový prejav sa mu veľmi páčil. Po chvíli nás však domov zahnal náhly dážď.

Keďže som sa majestátnych Black Sabbathových letov dostatočne nenabažil, tak som sa na rovnaké miesto a s rovnakým modelom vybral aj nasledujúci deň. Avšak bez pána Meška. A to bola zásadná chyba! 

Prvé dva hody: to bola katastrofa! Model skončil v tráve niekoľko metrov predo mnou a ani výškové prevýšenie, ktoré Pol-Ďatelina poskytuje, mi nepomohlo. Model bol na prvý pohľad relatívne málo poškodený a teda letuschopný: že bol poškodený „relatívne“ viac, som zistil až nasledujúce dni pri jeho opravách.

Nasledovali ďalšie štarty modelu z ruky, teda hody, tie už síce boli bez „dotyku so zemou“, avšak zakaždým to bolo LTT (len tak-tak) a zakaždým sa o mňa pokúšal infarkt myokardu.

A práve vtedy som si povedal: Dosť! Modelárstvo – v tomto prípade lietanie, má byť pre nás pohoda, relax, endorfín a nie vybičovaný adrenalín spojený s nervy-drásajúcim zážitkom, po ktorom sa človek ešte niekoľko nocí strháva zo sna.

Keď som po upokojení nervov hľadal riešenie, napadlo mi: katapult.

Doma som pozrel množstvo videí na YouTube a došiel som k nasledujúcim záverom:

• štart modelu z katapultu je prekvapujúco bezpečný (nenatrafil som ani na jedno video, kde by model po katapultovaní skončil nejak poškodený)

• opakovateľnosť dobrých štartov je (po zvládnutí techniky „vymrštenia“ a nastavení správnej sily gumy) takmer 100-percentná, čo je logické, pretože omylný ľudský faktor bol eliminovaný a „stroj“ (katapult) robí svoju prácu stále rovnako dobre 

• modelár nepotrebuje pomocníka (hádzača), takže si môže dobré štarty zabezpečiť sám
   

Keďže rozhodnutie bolo prijaté, bez otáľania som sa pustil do realizácie. Tak ako obvykle, najprv som si povedal, že „to“ nejako narýchlo „zbúcham“, že sa s tým nebudem príliš párať a hotovo. Lenže postupne som sám seba presvedčil, že by nebolo zlé, keby to aj nejak (aspoň trochu slušne) vyzeralo.

I keď som v úvode spomínal biedu a Dalibora a hoci nie som bedár, tak som si povedal, že do toho veľa peňazí vraziť nemienim a že budem postupovať obľúbenou metódou: „co dům dal“. Gumu už pred časom Miroslav kúpil na Hobby Kingu, takže jediné, čo som v obchode s inštalačným materiálom za cca 5-, € kúpil, bola 4-metrová hrubostenná plastová vodárska trubka priemeru 25mm a štyri zodpovedajúce plastové krytky. Všetko ostatné (vrátane dreva, farieb, skrutiek ...) som našiel po krátkom „bŕlaní“ v šuplíkoch a poličkách v našom dome.

Nebudem zbytočne obťažovať rozsiahlym popisom postupu prác, radšej ukážem niekoľko fotografií, ktoré v prípade potreby okomentujem:

Takto katapult (bungee launcher) vyzerá v rozloženom stave.
 

A takto v pohotovostnom.
 

Plastovú vodársku trubku som nahrial horúcovzdušnou pištoľou a ohol.

Mosadzný diel, ktorý drží (len voľne nasadenú) plastovú priečku tak, aby sa v prípade potreby mohla otáčať.
 

Detail pedálu - šlapky.
 

Tu je šlapka aj s nasadeným silónovým okom.

Oválne otvory v "základni": cez ne pôjdu kovové kotviace kolíky (teraz voľne položené v tráve).
 

Na spodnej strane krídiel som urobil vodiace "sloty" (alebo ako sa to správne volá) ...
 

... a v prednej časti trupu je plastový vlečný háčik.
 

Tomuto záberu sa tuším hovorí "perspektíva". Ale aspoň na ňom vidno vedenie modelu slotmi a uloženie vlečného silónu.
 

No a teraz zostáva už len taká "drobnosť": vyskúšať, či to aj funguje. Ale to sa najprv musí umúdriť počasie. 
 

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz