Realistické RC modely

„Mrazivé“ šantenie so Skipperom na snehu

V týchto horúčavách sa trochu osviežime spomienkami na jedno vydarené zimné polietanie. .................................................

Zima na prelome rokov 2016/2017, čo sa týka snehu a nízkych teplôt, sa rozhodla, že nás odškodní za všetky tie také „nijaké“ zimy rokov predchádzajúcich.

Rok predtým sme „plakali“ nad tým, že hoci máme modely, ktoré sú vybavené na štarty a pristátia na snehu, tak nám to nič nepomohlo, pretože hrúbka a kvalita snehu bola nevyhovujúca.

Ale vtedy - v (začiatkom) roku 2017 sme sa teda isto nemohli sťažovať.

pripravil: Janko O.

Rok predtým (2016) som zaregistroval snáď jediný deň, kedy bol sneh „súci“ na štarty a pristátia s modelom. A aj ten som prepásol, tak ako je to spomínané v článku „Osvietený“ Skipper na snehu: prepásol som tohoročnú šancu? Ďalšie dni prišiel odmäk (tání) a sneh bol „lepkavý“, takže Skipper z neho nedokázal odštartovať. A tak som rok pekne trpezlivo čakal. A dočkal som sa.

Tesne pred silvestrom síce trochu „pocukrovalo“, ale keďže som sa obával toho, že vlaňajší (loňský) snehový scenár sa bude opakovať, tak som Skippera vytiahol aj na tú „snehovú mizériu“:

Video: Skipper - 30.12.2016: Štart a lietanie za šera

Neskôr sa sneh „pochlapil“ a tu u nás v BB a okolí ho pripadlo ďalších vyše 10cm, tak som znovu v dosť neskorý podvečer (môj najobľúbenejší letový čas) vzal Skippera na Slovenskú Ľupču a na modelárskom letisku Romana Oravca som až do úplného zotmenia „dal“ 6 bateriek. To už si Skipper snehovú pokrývku pochvaľoval a tak sme obaja blahom priam „chrochtali“. Bol som tam však úplne sám a tak z toho nemám žiadnu fotku ani žiadne video.

No a neskôr pripadlo ešte ďalších zo 15cm snehu a začali kruté mrazy, aké sme tu nemali 30 rokov (od roku 1987), len vtedy netrvali tak dlho. Zo začiatku sme čakali, že mrazy poľavia a my si pôjdeme polietať na snehu. Lenže treskúce mrazy (obzvlášť tu, v Banskobystrickom kraji) nepoľavovali a na nás sa začali prejavovať modelársko-abstinenčné príznaky.

A tak som napokon nevydržal a vo štvrtok (26.1.2017) niekedy po 14.00 hod. som sa, mráz – nemráz, vydal so Skipperom na Ďatelinu. Bol som dohodnutý s Duškom B., ktorý tam už bol so svojim motorizovaným Blaníkom. Hoci som tiež rozmýšľal nad vetroňom (Harmony alebo Heron), lebo Duško hovoril, že to v tom studenom vzduchu na slnku parádne nosí, tak napokon zvíťazil Skipper. Dôvodom bolo to, že s vetroňom môžem ísť aj keď nebude sneh, ale naopak nie.

Taktiež sa mi v mrazivom počasí osvedčila stratégia viacerých kratších letov (Skipper), ako menší počet dlhších letov (vetrone), pri ktorých prsty stihnú viac skrehnúť.

A tak som pripravil Skippera, založil prvú zo šiestich batérií, natiahol si pletené rukavice (s odstrihnutými končekmi) a hor sa zo snehu do vzduchu. Po chvíli som však dal medzipristátie a rukavice vyzliekol, pretože slnko celkom slušne hrialo, hoci vzduch mal sotva -5°C. To však bol jediný prínos slnka pri lietaní, pretože inak nepríjemne oslepovalo a ak som okrem toho ešte musel striehnuť, aby som sa nezrazil s Duškovým vetroňom, tak celé to lietanie zas až tak pohodové nebolo.

Druhý deň – v piatok som sa rozhodol ísť síce opäť na Ďatelinu, ale tentokrát o niečo neskôr. Slnko bolo už viac napravo (a nižšie) a keďže som bol tentokrát sám, tak som lietal viac naľavo (a ešte nižšie ):

Jeden z nízkych preletov pri vysokej rýchlosti.

Celkom som si to užíval, keď tu zrazu nad hlavou začujem akýsi ťažko-definovateľný aerodynamický hluk, ale keďže Skipper lieta dosť rýchlo a svižne, tak som sa neodvážil odtrhnúť od neho pohľad. Okoloidúca lyžiarka sa ma navyše spýtala, či naraz riadim dva modely. To už som začal tušiť, odkiaľ vietor fúka . To Stano (Oršula) z povzdiali – skrytý medzi autami si z nás takto vystrelil so svojim super-akrobatickým „plackoletom“.

Takto sme na môj všadeprítomný skladací servisný stolík poukladali naše modely

Tak sme sa zvítali, dali sme reč a Stano aj niečo pofotil a aj urobil niekoľko krátkych videí. Každý sme vylietali svoje baterky a vrátili sa domov.

Ďalší deň (v sobotu 28.1.2017) som sa rozhodol opäť ísť na Ďatelinu, ale ešte neskôr. Predsa len slnko aj v piatok občas nepríjemne oslepovalo a krása lietania so svetielkami sa ukáže až podvečer, keď sa slnko schová za Kremnické vrchy. A tak som prišiel niekedy pred 16.00 hod. Na Ďateline bolo lyžiarov ako v Insbrucku v plnej sezóne. Ale boli tam aj Stano a Roman M. s priateľkou. Stano (okrem „plackoletu“) zobral aj svoje mýtické Horten-Ufo. Roman predtým pristál so svojim vetroňom (Cularis) do snehu, ten cez chladiace otvory prenikol k regulátoru, rozpustil sa a Skrátka: Roman dolietal. A tak mu Stano požičal svoje Horten-Ufo. Roman dal niekoľko nevyspytateľných nízkych preletov ponad Ďatelinu, čo vyvolalo dojem, že lyžiari v úpornej snahe zachrániť si aspoň holý život, priestor pomerne rýchlo vyprázdnili.

Medzitým zašlo aj slnko a tak som si povedal: toto je ten správny čas na lietanie. Roman s priateľkou odišli domov a tak sme zostali so Stanom, ktorý sa priznal, že má v aute aj kameru so zoomom. A že by za šera ešte niečo pofilmoval a že by to potom zostrihal a skombinoval s piatkovými „slnečnými“ zábermi. No a tu je výsledok:

Video: Skipper, Ďatelina, 27-28.1.2017

Keď sme vylietali všetky baterky - teplomer ukazoval -11°C , ešte sme trochu pokecali a v povznesenej nálade sme sa spokojní odobrali domov.

Tak tieto dni stáli fakt za to. Už keby sa až konca zimy lietať na snehu nedalo, tak budeme spomínať na tieto dni, keď sme si to riadne užili. My však dúfame, že hoci mrazy vraj v blízkej dobe poľavia, tak dáky sneh snáď zostane a my si na snehu so svojimi modelmi tohto roku ešte zašantíme.

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz