Po dosadnutí musí lietadlo brzdiť, brzdiť a brzdiť
Tie magické (a často aj dramatické) okamihy priblíženia, podrovnania, dotyku podvozku s dráhou, brzdenia a následného zastavenia.
Avšak nie na všetkých videách je tak krásne vidieť tú intenzívnu a rôznorodú snahu o zníženie rýchlosti lietadla tak, ako to vidno na videu, ktoré sme našli.
pripravil: Janko O.
Áno, priznávame sa, že nás fascinujú zábery (skutočných - dopravných) lietadiel počas vzletu (štartu), ale obzvlášť počas pristávania.
Pre modelárov môže byť nepochopiteľné, prečo majú piloti dopravných lietadiel takú starosť o to, či stihnú svoje lietadlo zastaviť ešte pred koncom dráhy. Pričom tá je dlhá niekoľko kilometrov, tie najdlhšie dosahujú asi 4700 metrov.
Nám, rekreačným modelárom, stačí na zastavenie stredne veľkého modelu po dosadnutí niekoľko desiatok metrov. A väčšinou na svojich modeloch ani žiadne brzdy nemáme.
Lenže modelári, čo lietajú napr. s veľkými vetroňmi, na to majú iný názor (taký model nie a nie spomaliť a dosadnúť). Tu už začínajú zohrávať významnú rolu dva faktory, ktoré sú pre pilotov menších modelov zanedbateľné a niekedy aj ťažko postrehnuteľné:
-
hmotnosť modelu
Čo sa týka hmotnosti, tak je zrejmé, že keď sa ťažší model rozbehne, tak je ťažšie ho aj zastaviť. Okrem toho: väčšie modely sú ťažšie „viac ako úmerne“, čiže majú síce väčšiu nosnú plochu (ako menšie modely), ale ich hmotnosť je väčšia, ako by zodpovedalo merítku zväčšenia. Inými slovami: majú aj vyššie plošné zaťaženie a tým pádom musia letieť rýchlejšie (aby sa udržali vo vzduchu), ako menšie modely. Takže keď to dáme dokopy: treba zastaviť (zabrzdiť) model, ktorý nie len že je ťažší, ale navyše letí aj rýchlejšie (ako menší variant rovnakého typu modelu).
No a akú úlohu hrá pri spomaľovaní (brzdení) lietadla či modelu reynoldsovo číslo? Nuž, takú zvláštnu: čím je lietadlo alebo model väčší, tým je reynoldsovo číslo tiež väčšie a tým je aerodynamický odpor vzduchu menší. A aby toho nebolo dosť, tak sa do toho (znovu) „zamotá“ rýchlosť, a to tak, že čím je väčšia, tým je aj reynoldsovo číslo väčšie - a aerodynamický odpor zas menší.
Takže keď si to zhrnieme, tak veľký model (alebo skutočné lietadlo) nie len že je ťažší a rýchlejší, ale vzhľadom na to, že je väčší a rýchlejší, tak kladie menší aerodynamický odpor. A tak takéto „hebedo“ spomaliť (ubrzdiť) je oveľa väčší problém, ako spomaliť (ubrzdiť) menší model.
Preto niektoré vojenské lietadlá na účinné spomalenie vyžívajú padák, avšak pre dopravné lietadlá to nie je vhodné riešenie a tak využívajú celú plejádu iných „brzdiacich riešení“.
U motorových to je reverzný ťah: vrtuľové lietadlá zmenia nastavenie listov tak, že (bez zmeny zmyslu otáčania) začnú vrtule „ťahať“ vzduch zozadu a „tlačiť“ ho dopredu. Prúdové lietadlá používajú tzv. obracač ťahu: to sú tie dva čierne „ohnuté plechy“, ktoré sa v čase 1:10 objavia na videu v zadnej časti každého motora. Tie presmerujú prúd vzduchu tak, aby smeroval dopredu.
Video: Eye Catching! Fokker 100 Trade Air * Spectacular Mountain View Approach
A potom to sú rôzne brzdiace plochy a štíty, ktoré počas letu boli súčasťou trupu alebo krídla, no v pravej chvíli sa „zjavia“ a postavia sa do cesty prúdiacemu vzduchu, čím výrazne zvýšia aerodynamický odpor a lietadlo tak účinne spomalia.
Na videu od času 1:06 vidno, ako sa zadná zužujúca sa časť trupu naraz „rozdvojí“ a doširoka do strán rozovrie. Od času 1:09 vidno, ako sa na krídlach (smerom hore) vysunú brzdiace štíty: dokonca päť na každom krídle. To spolu so vztlakovými klapkami, ktoré sú vysunuté (smerom dole) už od samého začiatku videa, pôsobí ako naozaj veľmi účinná aerodynamická brzda.
Brzdenie kolesami sa realizuje až keď rýchlosť lietadla klesne na určitú prijateľnú hodnotu a keď aerodynamické brzdenie začína strácať na účinnosti. Keby piloti začali kolesami brzdiť skôr, prehriali by brzdy a tie by sa následne „spálili“. Tak by lietadlo (hoci už nie nejakou vysokou rýchlosťou) stále rolovalo a rolovalo a (pri nižších rýchlostiach málo účinné) aerodynamické brzdenie by ho nedokázalo zastaviť ani do konca dostatočne dlhej dráhy.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 20. 11. 2021, 08:18 | Prečítané: 7227x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 2
A to z dôvodu aby uhol zostupu pri pristávaní bol strmší.
Tak sa ľahšie odhaduje bod dotyku s pristávacou dráhou.
To platí aj pre modely, veľmi ťažko sa pristáva lízaním tesne nad letiskom. Lietadlo sa dostáva do tzv. vplyvu zeme, t.j. pohybuje sa na vzduchovom vankúši. Tento jav nastáva približne vo výške 1/2 rozpätia krídla. Lietadlo doslova pláve a nechce sa mu zosadnúť. Vzdialenosť, ktorú v takomto stave preletí môže byť prekvapivo veľká, hlavne u vetroňov - ani dĺžka letiska nemusí stačiť....
A ak si netrpezlivý, ťukneš do výškovky, že už dole a papulák je na svete
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)