Dnes je prvé výročie – môžme si (navzájom) kondolovať
Hoci nezabúdame ani na 21. august, tak dnes máme na mysli 19. august 2016.
Čo také sa tento deň stalo?
Nuž, presne pred rokom v platnosť vstúpilo Rozhodnutie 1/2015, ktoré vydal Dopravný úrad a ktoré nám (nevinným) modelárom urobilo takú „radosť“.
pripravil: Janko O.
Nevieme čím to je, že „nepríjemné“ výročia sa akosi samovoľne sústredili okolo 20. augusta (srpna).
Kedysi dávno – v armáde platila taká poučka: vždy, keď sa niečo stane, tak nasleduje: „Potrestanie nevinných a odmenenie nezúčastnených.“ A hľa, nič sa nezmenilo: stále to platí.
Ak je pravda to, že urýchlené a nečakané uplatnenie „Rozhodnutia“ bolo nepriamo vyprovokované aj „vystrájaním“ dronistov (či už tých zo spravodajských štábov, alebo individuálnych „šmírovačov“ premiérovho bytu), tak vyššie spomínaná armádna poučka asi naozaj platí, pretože modelári, ktorí v tom boli absolútne nevinne, to odskákali najviac. A dronisti, tí to väčšinou majú „na háku“ a o nejakom Rozhodnutí spravidla ani netušia.
Na modelárskych fórach sa „rozhoreli“ vášnivé diskusie (žiaľ, posledná aktivita v tomto vlákne je z apríla (dubna) tohto roku): jedni chceli Rozhodnutie ignorovať, druhí chceli písať petíciu, ďalší vyzývali vedenie Zväzu Modelárov Slovenska (ZMoS), aby s Dopravným úradom vyjednali zmeny v znení Rozhodnutia, aby dopad na modelárov nebol taký zničujúci.
A tak sme aj my 30. augusta 2015 na našej web-stránke zverejnili článok s príznačným názvom „Kladivo na (modelárov a) čarodejnice“, v ktorom sme k nastavšej situácii vyjadrili svoj postoj. Mimo iné sme tam uviedli túto vetu:
„My osobne si myslíme, že sa nepodarí čokoľvek zmeniť a že „Rozhodnutie“ bude platiť „až na večné časy“. (Ale strašne radi by sme sa mýlili.)“
Žiaľ, nemýlili sme sa.
Vášne na diskusných fórach utíchli, všetci stiahli chvost, alebo lietajú (a teraz citujem, lebo sa mi to vyjadrenie strašne zapáčilo) „na černocha“. Občas sa v diskusiách objavil termín „perspektívneho“ jednania a keď sme po jeho uplynutí niektorí „vyrývali“, tak sme dostali súkromnú správu od slovenského modelára žijúceho v Čechách (používa prezývku „veka1“), že o čo nám vlastne ide a že či má on z Čiech prísť robiť poriadky sem na Slovensko. Odpovedali sme mu, že svojim rýpaním chceme kompetentných vyprovokovať a zdravo naštvať, aby oni jediní, s ktorými je Dopavný úrad ochotný jednať, sa konečne zobudili.
Žiaľ, nezobudili sa, asi sme ich málo naštvali 
. A ani „veka1“ neprišiel na Slovensko urobiť poriadky 
.
Jediný (statočný), ktorý je ochotný a schopný s Dopravným úradom niečo vyjednať (pretože je jednou nohou medzi modelármi a druhou nohou medzi leteckými funkcionármi), je pán Ľubomír Krupár (colonel), voči ktorému ale vedenie ZMoS-u úspešne hrá hru na mŕtveho chrobáka.
A aký dopad malo Rozhodnutie na náš modelársky život? Nechcem napísať, že žiadny, ale ani nie zásadný.
Niektoré naše plány sme museli zmeniť: už máme vyvinuté (a teraz v „šuplíku“ na veky odpočívajú v pokoji 
) niektoré špeciálne moduly pre výškové vetrone: automatické udržiavanie rovnakej výšky, automatické udržiavanie stálej rýchlosti, automatické nasmerovanie na pristátie, elektronický kompas … Teraz je ich osud neistý (alebo skôr spečatený), no namiesto toho by sme možno mohli začať vyvíjať iné potrebné veci: napr. indikátor priblíženia sa inšpektora Dopravného úradu a pod 
.
A tak sme sa začali orientovať na iné technicky náročné modely, ktorých letový prejav by nekolidoval s reštrikciami Rozhodnutia. Ako príklad uvediem naše konvertoplány, ktorým obmedzenie výšky letu na 120 alebo dokonca 30 metrov vôbec neprekáža, pretože s týmito modelmi je najväčšia zábava, keď si lietame takpovediac „pred nosom“.
Nebyť Rozhodnutia, možno by sme sa na konvertoplány vôbec nedali a pritom nás to tak „chytilo“, že Milan XC-142-ku vyhlásil za najlepší model aký kedy riadil a je ochotný vzdať sa všetkých svojich modelov (vetroň Cularis, samokrídlo Horten, akrobat, dva EDF-jety ...), ak mu postavím zväčšenú XC-142-ku s rozpätím aspoň 2 metre.
Toto je typický príklad platnosti pravidla, že všetko zlé je na niečo dobré.
Cez to všetko však venujme minútu ticha a v pietnom rozjímaní so slzami v očiach spomínajme na to, ako sa kedysi lietalo vyššie ako 30 metrov, či dokonca 120 metrov, že na palube svojich modelov sme mohli mať (a zahraniční modelári stále „beztrestne“ majú) malé videokamery so záznamom, že … (viď jednotlivé body Rozhodnutia 1/2015).
Taký smutný deň: 19. august.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 19. 8. 2016, 08:07 | Prečítané: 5952x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 5
Skôr máme na mysli "potrestanie" nevinných modelárov v zmysle reštrikcií uvedených v Rozhodnutí 1/2015: zákaz lietať vyššie ako 30 či 120 metrov, zákaz záznamových kamier na palubách modelov, zákaz nočného lietania, zákaz, zákaz, zákaz ...
Je to stejný jako když u nás chtěli na internetu zakázat šifrování, že by tím hromada služeb zkolabovala je jaksi nechtělo zajímat, a až po velkém nátlaku odborníků od toho s nelibostí ustoupili.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)