(Ešte musím veľa) Trénovať, trénovať a trénovať

Zatiaľ čo Milan svojho XC-142 „po vonku“ preháňa o sto šesť, tak ja som sa s mojim CanadAirom CL-84 mimo telocvičňu zatiaľ odvážil iba raz.

A nebola to žiadna sláva.

Nie, nerozbil som, ale lietaním (či aspoň poletovaním) by som to isto nenazval.

Nie len že model nerobil to, čo som chcel ja, to skôr ja som sa sotva zmohol na to, aby som kniplami „šermovať“ tak, aby aspoň približne kopírovali pohyby modelu, ktoré si model a vietor „zamanuli“.

A tak som vytiahol a oprášil môj prachom zapadnutý modelársky simulátor a s povzdychom vyriekol vetu, ktorá sa tak ocitla v nadpise tohto článku.

autor: Janko O.

 

O význame tréningu sme písali už dávnejšie: konkrétne v článku s „prekvapivým“ názvom: „Význam tréningu. Rovnako je nevylietanosť a teda vlastne nedocenenie významu tréningu spomínané v minule refrešovanom článku „Najčastejšie príčiny havárií RC modelov“.

Takže isto nemôže nikto povedať, že by nás význam tréningu a v tomto prípade skôr absencia tréningu, zaskočili. Cez to všetko som sa sám nad svojim „predvedeným výkonom“ s CanadAirom CL-84 zhrozil.

Takže: ako je to?

No, sebareflexívne musím(e) priznať, že sme asi trochu „spyšneli“ a podcenili sme „inakosť“ riadenia modelov (konvertoplánov, ale aj bežných modelov) v doprednom lete a (konvertoplánov) vo „vznášavom“ lete. Tu nám paradoxne naše dlhoročné skúsenosti s riadením klasických „krídlatých“ modelov boli skôr na škodu. Dôkazom je náš najstarší brat Milan: vďaka tomu, že sa v poslednom období modelárstvu príliš intenzívne nevenoval (isto menej ako my), tak tento jeho slabší „návyk“ na spôsob ovládania bežných (krídlatých) modelov mu umožnil „presedlať“ na vznášavý let jeho konvertoplánu XC-142 oveľa rýchlejšie, jednoduchšie a s akousi ľahkosťou. Trochu mu pomohlo aj to, že so svojimi vnúčikmi občas po dome poletuje s mikro-vrtuľníkmi.

Ja, ktorý som vrtuľníky a vôbec akékoľvek X-koptéry absolútne od-ignoroval, si tak musím pretrpieť svoju „odvykaciu kúru“ v plnej (a pre mňa nečakanej) sile .

Môj doterajší spôsob ovládania konvertoplánu vo vznášavom lete, to nebolo hladké a elegantné hýbanie páčkami vysielača a tomu zodpovedajúce ladné pohyby modelu. Nie, nie. To bol „trhavý“ a nesúvislý proces samostatných modelárskych činností. Niečo v zmysle: vánok unáša vznášajúci sa model neželaným smerom, nasleduje uvedomenie si situácie a premýšľanie, čo urobiť (desatinky sekúnd ubiehajú). Áno, už viem, čo by mal urobiť model, ale premýšľam, čo musím urobiť ja (a desatinky sekúnd ubiehajú). Začínam rukami nemotorne hýbať kniplami, tak ako som to doteraz „krvopotne“ vymyslel, ale model nerobí presne to, čo som chcel a za ten čas sa presunul inam a tak musí proces uvedomovania, premýšľania a nemotorného hýbania kniplami začať odznova (a sekundy ubiehajú). Ale medzitým je model inde (ako som pôvodne chcel) a situácia je ešte horšia a tak ho radšej núdzovo (a nie úplne mäkko) položím na zem, utriem si pot, vymením si plienky … 

No tak takto si pohodové hobby nepredstavujem. Môžem s tým (s konvertoplánmi alebo modelárstvom ako takým) „seknúť“, alebo s tým musím niečo urobiť. A tak som sa rozhodol: Nuž, musím NIEČO urobiť sám so sebou:

musím trénovať.
 



Dobrou správou je, že ovládanie konvertoplánu pri „vznášavom lete“ je ak nie totožné, tak aspoň veľmi podobné, ako ovládanie vrtuľníka, či multikoptéry (nie úplne správne označovaného ako dron).

Zlou správou je, že môj modelársky simulátor neumožňuje „zalietať si“ s modelom CL-84 či XC-142. A zohnať zodpovedajúce súbory k týmto modelom sa mi nepodarilo. Rovnako môj simulátor neobsahuje ani multikoptéry a tak som sa z ponuky bežných vrtuľníkov snažil vybrať také, ktoré správaním sa počas letu čo najviac pripomínajú môjho CanadAira CL-84 alebo XC-142.

Na začiatok som vybral „lekvárovo“ ťarbavý „autobus s vrtuľami“: CH-47 Chinook. Tento komótny neúnavný dobrácky obor je v službe a dokonca stále aj vo výrobe nepretržite od roku 1961, čiže neuveriteľných 55 rokov. Klobúk dole pred genialitou jeho konštruktérov.

Tento model sa v simulátore správa (ako by kedysi povedala naša mama) ako „olovený vták“: je pomalý, je ťažkopádny a má veľkú zotrvačnosť. Na pohyby kniplov reaguje zdanlivo neochotne a s oneskorením, takže mi dáva dostatok času na popremýšľanie, čo mám urobiť.

Na nasledujúcich kratučkých videách (necelých 40 s) je ukázané, ako som sa snažil o "hladký" letový prejav pri udržaní stálej a čo najmenšej letovej výšky. Práve udržanie zvolenej výšky a správne smerovanie (Heading) modelu mi dalo najviac zabrať.

Video: Simulátor: CH-47 Chinook - 1

Video: Simulátor: CH-47 Chinook - 2

No, v súčasnosti už mám natrénovaných nejakých 10 až 15 hodín a moje ovládanie modelu v simulátore už nie je také kostrbaté. Aby som si ovládanie „nezafixoval“ len na správanie jedného modelu, vybral som ešte ďalší model: Sikorsky S-51 Dragonfly. Opäť je to riadna „vykopávka“, ale ostatné modely sú príliš (nerealisticky) obratné, takže ich podobnosť s letovým prejavom konvertoplánov silno pokrivkáva.

Tento model sa v simulátore javí o dosť svižnejšie a na nejaké „úporné“ premýšľanie neposkytuje žiadny čas. Tu už sa vyžaduje nacvičené reflexívne ovládanie modelu, niekedy označované ako „svalová pamäť“, čo je síce (podľa mňa) nezmyselné označenie, ale výstižné z pohľadu rýchlych reakcií bez zbytočného otáľania.

Paradoxne je jednoduchšie s týmto modelom v simulátore lietať rýchlo, ako ho „vodiť“ pomaly, rozvážne a takpovediac vznešene.

S DragonFlyom sa dá lietať "pohodovo":

Video: Simulátor: DragonFly - 1

ale aj trochu razantnejšie:

Video: Simulátor: DragonFly - 2

Ešte ma čaká veľa „letových hodín“ na simulátore, ale až sa počasie umúdri, tak zase pôjdem svojho CanadAira „vyvenčiť“ a som zvedavý, či sa vynaložené úsilie nejako odrazí na letoch so skutočným modelom.


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 10. 4. 2016, 12:34 | Prečítané: 1103x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 4
.:. Stano
Som zistil tento tyzden ze jedna zakladna vec mi nejde pri akrobacii, takže model rozobratý a odložený v kúte, šup šup musím doma potrenovat na SIMe.
Odpoveď | 2016-04-10 21:51:57
.:. Soaron
Po skúsenostiach na simulátore s vrtuľníkmi musím povedať, že je ich ovládanie pre lietadlovkára skutočne ťažký oriešok. Poletovanie vo virtuálnom priestore bez poveternostných vplyvov je ešte relatívne jednoduché. Ale udržať model na jednom mieste, prípadne za vetra, je priam nadľudský čin. Tak že prajem veľa úspechu.
Odpoveď | 2016-04-11 00:19:39
.:. J O.
Ahoj Soaron,
ty si mi zase nasadil chrobáka do hlavy.
Doteraz som si nechal vietor, nárazy vetra a termické poryvy vypnuté. A po tých 15 hodinách tréningu som zase postupne "spyšnieval".
S tak som si na tvoj popud nastavil vietor asi na polovicu rozsahu a nárazy vetra a termické poryvy skoro naplno.
No a pýcha bola razom preč.
Cez to všetko som po čase tréningu dokázal s DragonFlyom lietať. Ale na Chinooka to bolo asi príliš, pretože ešte bol len na zemi a už ho nárazy vetra prevracali.
Dík za inšpiráciu ;-) .
Odpoveď | 2016-04-11 10:16:58
.:. Soaron
Rád som ťa popostrčil. Inšpirujete nás Vy, tak sa snažím aj ja :-)
Odpoveď | 2016-04-11 23:12:06
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 30320.41 kb