Jeden z konvertoplánov (konečne) vo voľnom priestore

Doposiaľ si naše konvertoplány (Ďuriho CanadAir CL-84, tiež môj CanadAir a aj Milanov XC-142) mohli v rámci obmedzených možností „poletovať“ akurát tak v telocvični.

Ale pocit voľnosti „pod holým nebom“ zatiaľ neokúsili.

To sa však v uplynulú sobotu a nedeľu zmenilo.

Vďaka nedobrému počasiu to však nebola žiadna veľká sláva.

pripravil: Janko O.

 

 

V sobotu ráno mi Milan zavolal, že chce ísť lietať. Spýtal som sa: „Teraz?“ Odpoveď: „Len čo budú nabité baterky“. Spýtal som sa: „S čím?“ Odpoveď: „S XC-142-kou.“ Ďalších 5 minút si nepamätám; zrejme som omdlel .

Nuž, vôbec som z toho nebol nadšený: Nič z momentálnej situácie mi nevyhovovalo: ani počasie (veterno, chladno, nepríjemne), ani čas (najradšej lietavam podvečer; predpoludnie je môj nanajvýš neobľúbený termín), ani typ modelu („vypustenie“ konvertoplánu do voľného priestoru som si predstavoval skôr ako určitú postupnosť jednotlivých nadväzujúcich krokov a nie ako „hodenie do vody“).

A Milan dodal, že svojho CanadAira zoberie aj Ďuri. Ja som sa však „vnútorne vzpriečil“ a povedal som si, že ja do takýchto podmienok svoj model isto nevezmem. Ale mechanika a asistenta im budem robiť rád.

No ale Milanove baterky sa nie a nie nabiť a tak sme šli lietať až niekedy okolo 13.00. To už fúkalo celkom slušne, takže sme sa z Ďateliny presunuli do Majera. Najprv na tú osamotenú asfaltovú plochu a potom na peknú veľkú lúku pod cestou (však uvidíte na videu).

Rozložili sme modelárske „fidlátka“ a Milan sa pokúsil odštartovať so svojim XC-142, keď sú krídla úplne vo zvislej polohe. Čo vietor urobil s modelom môžete vidieť na videu:

XC-142: vo vetre, s krídlami vo zvislej polohe

Potom Milan naklopil krídla o 15° dopredu (čo však model zo stavebnice štandardne nevie) a potom ešte o ďalších 15°. V tejto polohe to bolo už lepšie, ale stále to bol boj s vetrom a pokiaľ bol model vo väčšej výške, tak viac-menej cúval:

Video: XC-142: boj s vetrom 1

Potom Milan naklopil krídla ešte viac, ale aj vietor fúkal viac. A tak sa nám model stále vzďaľoval:

Video: XC-142: Boj s vetrom 2

A tak sme uznali, že to nie je to s právne orechové a dohodli sme sa na nasledujúci deň – teda nedeľu o 9.00 hod. na Ďateline.

Keď sme prišli, fúkal nie veľmi silný južný vietor (čo bolo lepšie ako včerajší severák), svietilo slnko a celkovo to vyzeralo o dosť lepšie. Milan v čase môjho príchodu už mal model pripravený a „usadený“ v poraste, ktorý by som ďatelinou alebo trávou (vhodnou na štarty a pristátia modelov) určite nenazýval. Keď som k tomu navyše vzal do úvahy podklad zdevastovaný od kolies „auto-tuningáčov“, tak mi vyšlo, že: „Zbohom Ďatelina“.

Milan odštartoval (a model začal cúvať ako obvykle) a tak po chvíli radšej naklopil krídla mierne dopredu, viď video:

XC-142: 1. let na Ďateline s naklopenými krídlami

Potom sa však vietor začal zosilňovať a meniť smer. Milan naklopil krídla až na 45° a celkom pohodovo sa vznášal a poletoval nad Ďatelinou:

Video: XC-142: krídla s naklopením o 45°

V určitej chvíli sa model vplyvom vetra stranovo rozkymácal (vidno aj na videu XC-142: Boj s vetrom 2), čo je zrejme následok výrazného naklopenia krídiel, kedy goniometricky-vyjadriteľná znížená zvislá zložka ťahu motorov znižuje stabilizačný účinok systému. Milan trochu spanikáril a prudko ubral plyn (čo je presný opak správneho postupu (ale to vieme až teraz, ako generáli po bitke )).

Po „dosadnutí“ modelu na zem z výšky asi 1,5m (úmyselne som nenapísal, že do trávy, lebo TO tráva nie je) bol vietor už taký nepríjemný, že som navrhol dnešné lety ukončiť. Milan však oponoval, že nejaké vznášanie s naklopenými krídlami ho až tak neberie, že on chce vyskúšať úplnú konverziu krídiel modelu z polohy Vertikal do polohy Horizontal a samozrejme naopak. Vo svojich myšlienkach som pomyselne vytreštil oči a zhrozil sa: „V takýchto podmienkach by som to určite neskúšal!“

No Milan mal svoju predstavu a nemienil sa jej vzdať. Vyštartoval zvisle hore, nabral výšku, ustavil model do priestoru, kde bol dobre viditeľný a prepol prepínač preklápania krídiel. Žiaľ, motory nemali dostatočný ťah, model nenabral potrebnú rýchlosť (preto si s Miroslavom myslíme, že je vhodnejšie robiť konverziu postupným zvyšovaním naklopenia krídiel, s plynom v závere naplno), stočil sa po vetre a s nedostatkom vztlaku padol na zem. No, vzhľadom na to, ako zle to celé na prvý pohľad vyzeralo, nie je model až tak poškodený: predok trupu a ľavé krídlo. Ostatné ani škrabanec.

Žiaľ, nemáme z toho video, pretože sme obaja boli sústredení na túto (fakticky) kritickú fázu letu. My s Miroslavom sme si z toho vzali poučenie, že v prvom rade musí byť zodpovedajúce počasie, krídlo chceme naklápať postupne (15°, 30°, 45°, 60°) a až po získaní určitej doprednej rýchlosti, krídlo preklopiť úplne.

Taktiež považujeme za mimoriadne dôležitú prípravu pilota: pozrieť si všetky možné videá, kde je táto fáza letu zaznamenaná a zamerať sa na otáčky motorov (podľa zvuku) a prácu s výškovkou (podľa predo-zadného nakláňania modelu). Nie nadarmo sa hovorí:

Victory loves preparation.

My sme to upravili na menej bojové a viac modelárske:

Success loves preparation.


 

 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 15. 3. 2016, 17:26 | Prečítané: 1007x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 0

Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)

Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 28193.37 kb