Realistické RC modely

Milanov XC-142: pripravený k letu

V minulom článku o Milanovom modeli lietadla s kolmým štartom XC-142 sme si ukázali, čo obsahuje stavebnica.

No a v jeho závere som naznačil, že model je už vlastne hotový – skompletovaný.

Ale ak je model „skompletovaný“, tak to ešte neznamená, že je pripravený k letu.

Ale teraz môžeme povedať, že Milanov XC-142 je dňom 1.2.2016 pripravený k letu.

autor: Janko O.

Ešte skôr, ako som sa pustil do kompletovania stavebnice, som Milanovi zdôraznil moju pochybnosť o tom, či je jeho (tak trochu „predpotopná“ RC súprava) 7-kanálová Futaba vhodná na riadenie takého modelu, ako je XC-142. Nejde o prenosový protokol, myslím že FASST je dostatočne spoľahlivý. Ide o „užívateľské rozhranie“: tento vysielač nemá tzv. „letové režimy“ (Conditions), má málo mixov, málo kanálov a vôbec málo technických vymožeností, ktoré sú potrebné na ovládanie takého „transformera“, akým XC-142 evidentne je.

Musím oceniť, že Milan sa závažnosťou mojich argumentov nechal „zlomiť“ a hneď navrhol riešenie, ktoré som zhodou okolností mal aj ja pripravené „v rukáve“: „Dano F. (náš modelársky kolega a kamarát „pokukuje“ po spaľovacích turbínach a preto kúpil niečo „ťažkotonážne“ od Graupnera) predáva svoju 10-kanálovú RC súpravu Turnigy i10 a k tomu niekoľko prijímačov a senzorov.“ Keďže som o tom ešte skôr s Danom hovoril, vedel som, že neponúka „mačku vo vreci“.

A tak Milan vytiahol mobil a pekne „za horúca“ Danovi zavolal. Ten síce deň predtým už dal inzerát na Bazoši, ale bolo jasné, že Milan je tá povestne bližšia košeľa ako kabát (niekde na internete ). To som potreboval počuť, aby som vedel s čím mám pri inštalácii palubnej elektroniky a kabeláže modelu počítať.

A tak som sa do kompletácie stavebnice s chuťou pustil. S chuťou preto, lebo mnohé veci mi boli známe: veď XC-142-ku vyrába tá istá firma ako CanadAir-a CL-84. Ale na druhú stranu to nebolo presne to isté: bolo to iné – bolo to väčšie, zložitejšie, silnejšie: päť motorov je päť motorov (taký „pre-motorovaný“ model som v rukách ešte nemal ).

Vďaka skúsenostiam spred vyše dvoch mesiacov (kompletácia a úpravy môjho CanadAir-a CL-84) práce postupovali naozaj veľmi rýchlo: akosi nebolo sa na čom „zadrhnúť“ (od slova „zádrhel“ ). Cez to všetko niektoré veci na XC-142 boli inak ako na CL-84, napr. predné „koleso“:

V podstate to žiadne koleso ani nie je, takže s modelom sa nedá odštartovať a pristáť ako s klasickým modelom, hoci môj CanadAir túto možnosť má. Na chválu výrobcu slúži fakt, že v trupe modelu sú pripravené „drobnosti“, ktoré umožňujú použiť riadne predné (dvoj-)koliesko, riadené samostatným servom.

Vzhľad bohato „presklenej“ kabíny je naozaj fascinujúci:

Tak tomuto ja hovorím rodinná pohoda s nádychom kultúry: v kuchyni na šporáku (vpravo) sa pripravuje moje obľúbené rizoto, fajná kuracia polievka (vo veľkom bielom hrnci) už je hotová, ja sa "hrám" na stole s modelom a v telke (vľavo) idú majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave. 

rovnako ako množstvo priestoru po jej odňatí:

Regulátor zadného (naklápaného) motora, vrátane naklápacieho mechanizmu a príslušného serva je prístupný po odňatí príklopu v zadnej spodnej časti trupu:

V súčasnosti už regulátor nie je len tak „voľne pohodený“ (ako na fotografii), ale pekne nastojato (aby sa dobre chladil) zasunutý (a prilepený) v drážke, vyrezanej do penového materiálu.

Vo zvislej chvostovej ploche (ZCHP, česky SOP) sú „zakomponované“ servá smerovky a výškovky:

Samozrejme, že okrem mechanickej kompletácie stavebnice modelu, som sa sústredil na elektroniku, teda na palubnú inštaláciu a kabeláž. Milan medzitým od Dana priniesol RC súpravu Turnigy i10 a tak som do trupu mohol vložiť RC prijímač a pozapájať konektory pomerne komplikovanej palubnej inštalácie:

Snažil som o správne umiestnenie (dvoch) antén prijímača, tak aby boli dodržané zásady diverzitného príjmu. A okrem toho, tak ako nezabudnem vždy zdôrazniť, mám rád keď je kabeláž „učesaná“. Jednak je to prehľadnejšie (a dá sa v tom lepšie vyznať) a aj to lepšie vyzerá . Takže žiadne „vrabčie hniezdo“.

Tiež som umiestnil a pripojil senzor na meranie napätia pohonnej LiPol batérie:

Bohužiaľ, telemetria RC súpravy Turnigy i10 nemá možnosť merať odoberaný prúd a z toho odvodiť a signalizovať spotrebovanú (alebo zostávajúcu) energiu. Ale aj to (meranie jej napätia) je lepšie ako žiadna telemetria.

Po skompletovaní palubnej inštalácie samozrejme nasledovalo jej postupné „oživovanie“. Keď všetky jej komponenty fungovali tak ako mali, realizoval som softvérové „levelovanie“ stabilizačnej jednotky a skontroloval som alebo (mechanicky) nastavil stredové polohy serv tak, aby nebolo nutné robiť tieto korekcie na RC vysielači pomocou trimov a subtrimov.

No a potom prišiel na rad samotný RC vysielač, teda jeho „napípanie“. Trochu som to „obšľahol“ z nastavenia môjho vysielača, akurát som niektoré veci mierne zjednodušil.

Inak model vyzerá veľmi impozantne a pritom elegantne:

Podvozok má „proklatě nízko“:

takže žiadna búdka na „stračej nôžke“.

Zlovestne „ovisnuté“ krídla

budia dojem akejsi neprístupnosti a „nasr.nosti“ , čo je pre vojenské lietadlá výzor naozaj žiadúci.

Komentáre: 2

.:. J O.

Nuž, pokým to otestujem, to ešte nejaká voda v Hrone pretečie .

Odpoveď | 2016-02-05 08:18:29

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz