Ale postupne sa to mení a časom zrejme zmení ešte viac.
Začali to geniálni bratia Hortenovci.
V súčasnosti je to americký bombardér B-2 Spirit.
A do budúcnosti pripravuje firma Northrop Grumman pre americkú armádu aj stíhač podobných tvarov.
Avšak nemôžeme si pomôcť, ale oba akoby lietadlám bratov Hortenovcov „z oka vypadli“.
pripravil: Janko O.„Klasický“ tvar lietadiel, ale aj našich modelov, v zmysle: trup, krídla a chvostové plochy, v súčasnosti prevláda.
Čo presne viedlo (pôvodne troch, po smrti jedného už len dvoch) bratov Hortenovcov k upnutiu sa na koncepciu „samokrídla“ sa možno len dohadovať. Ale ako raz niekto napísal: „Na samokrídle nie je nič zbytočné. Lebo samokrídlo nepotrebuje trup; samokrídlo nepotrebuje ani chvostové plochy (výškovku a smerovku). A tak môže byť o všetky tieto „zbytočnosti“ ľahšie, jednoduchšie, rýchlejšie alebo úspornejšie. Lebo tieto zbytočnosti nič nevážia, nič nestoja a nevytvárajú ani žiadny aerodynamický odpor.“
"Hortenovský" Bombardér ďalekého doletu.
Keď si pozriete ďalšie obrázky, tak nadobudnete podozrenie, že americký Northrop Grumman je len pokračujúcou rodinnou firmou Hortenovcov:
Vízia firmy Northrop Grumman na stíhač blízkej budúcnosti.
Toto je legendárny B-2 Spirit, ale pred ním to bol vrtuľový Northrop YB-35 a neskôr tryskový Northrop YB-49.
"Drobček" B-2 trochu z bližšia.
B-2 tankujúci pri rýchlosti 720km/h.
Bratia Hortenovci by boli spokojní s tým, že tvary, ktoré oni výpočtami a testami navrhli, sa zase až tak veľmi nezmenili.
Bezpilotný Northrop Grumman X-47B .
Postupom času vznikla potreba „radarovej neviditeľnosti“. A tak by sme výrok z úvodu článku mohli doplniť o: „... a samokrídlo vďaka chýbajúcim „zbytočnostiam“ aj menej odráža radarové vlny.“
Na čom je založená „radarová neviditeľnosť“?
Zjednodušene: na povrchu, ktorý neodráža (ale pohlcuje) dopadajúce radarové vlny, ale hlavne na tvare, ktorý spôsobuje, že dopadajúce radarové vlny sa odrazia inam, len nie späť do prijímacej radarovej antény. Preto sa „stealth“ lietadlá (zo spodu) vyznačujú rovnými plochami, ostrými hranami a minimom „oblín“ (guľoplošného tvaru), ktoré tak rady odrážajú dopadajúce vlny späť (viď gule na vianočnom stromčeku).
Pojem „stealth“ okrem radarovej neviditeľnosti zahŕňa aj neviditeľnosť pre teplom (od motorov) navádzané zbraňové systémy. Tá sa dosahuje tak, že „spodok“ bojového Stealth lietadla je takpovediac studený a tým pádom pre pozemné (teplom navádzané) zbrane neviditeľný. Výstup horúceho vzduchu z tryskových motorov je zásadne vyvedený na hornej strane draku lietadla: viď tie tmavé "začmudené" otvory na predchádzajúcich dvoch obrázkoch.
Ale vráťme sa k druhej vete z nadpisu tohto článku: Zmeníme tvar svojich modelov?
No, povedzme si rovno, že obľuba modelov - samokrídiel narastá.
Priznáme sa, že ešte pred pár rokmi sme vlastne ani neverili, že nejaké modelárske samokrídlo môže vôbec lietať. Videli sme totiž viacero neúspešných pokusov našich modelárskych kamarátov či kolegov o lietanie so samokrídlom a pomerne dlhú dobu sme na vlastné oči lietajúci model - samokrídlo jednoducho nevideli.
Ale potom sa to akosi „zlomilo“ a zrejme to spôsobila firma Multiplex a ich úspešné samokrídlo Xeno, ktoré vlastní Miroslav a aj ja. Neskôr sa k „samokrídlistom“ pridal aj náš najstarší brat Milan, keď na narodeniny dostal HORTEN BV-38 KIT, s ktorého letovými vlastnosťami je veľmi spokojný a navyše, na Čerín-Čačíne s ním vždy vyvoláva rozruch. No a samozrejme Stano O. a jeho legendárne „Horten UFO“:
A keďže viacerí výrobcovia modelárskych stavebníc už teraz ponúkajú modely B-2, či lietadiel bratov Hortenovcov, tak je predpoklad, že táto tendencia bude stúpať. Keď už pre nič iné, tak isto pre to, že tvarom sú tieto modely od ostatných tak odlišné a teda divácky veľmi atraktívne. A na dôvažok: aj dobre lietajú.