Náhoda vie niekedy „zariadiť“ úžasné veci.
A to aj napriek tomu, že niektorí na náhodu neveria.
A jedna taká náhoda spôsobila, že som získal v podstate už historické videá môjho (už skoro historického) modelu Harmony v netypickej situácii.
Nie sú to zábery nejakého pokľudného poletovania vo výškach, ale skôr naháňačka, ktorá musela byť s ohľadom na „súpera“ realizovaná v tých najmenších (doslovne prízemných) výškach.
autor: Janko O.
Ale poďme k tej „náhode“:
Asi pred dvomi týždňami som bol poobede vyvenčiť našu Tinu – 13-ročnú sučku (fenku), ktorú sme pred piatimi rokmi „zdedili“ po našej mame (manželka stále tvrdí, že to je to najmilšie dedičstvo ). A keďže terén v okolí, kde teraz (po presťahovaní do domu) bývame, má už Tina dokonale zmapovaný aj „označkovaný“, takže ju nudí, išli sme na jednu peknú (pre ňu neznámu) lúku nad Sásovou. Po chvíli sme stretli pána s dvomi psíkmi (teda tiež sučkami) podobného vzrastu ako Tinuša (väčších psov sa z pochopiteľných dôvodov bojí), takže si celkom porozumeli.
My sme s pánom zatiaľ debatovali o takých tých neutrálnych veciach (počasie, koľko rokov má ktorý pes a tak), ale stále som mal taký ten neurčitý pocit, že tento pán mi je predsa len voláky povedomý. A potom to prišlo: záblesk z hĺbky pamäte a nečakane som sa spýtal: „Nie ste vy náhodou pán Dubaj?“ Odpoveď: „A to vy ako viete?“
A vtedy som „vyjavil“ pravdu: „Viete, niekedy pred asi šiestimi-siedmimi rokmi som s modelmi chodil lietať tamto na ten kopec (a ukázal som na tzv. sásovský kopec – Vtáčnik) a raz som sa tam naháňal s modelom s vašim psíkom.“ Pán Dubaj si v okamihu spomenul: „No veď toto je ona – (sučka) Labka“ a ukázal na staršiu z dvojice. „A toto je jej dcéra.“ Ukázal na druhú.
Poznáte ten pocit, keď akoby sa čas vrátil o pár rokov dozadu. A tak sme s pánom Dubajom pospomínali, hoci sme medzitým trochu pribrali (aj pán Dubaj, ale aj ja) a trochu zošediveli (to zase skôr ja, ale aj pán Dubaj). Ako tromf som vytiahol zážitok, keď jedného zahmleného neskoro-jesenného (podzimního) dňa (podobné počasie ako vládne teraz) sa naháňali: model a Labka. Ja som riadil vetroň Harmony: vtedy ešte 5-kanálovou RC súpravou Futaba na 40MHz, Harmony ešte nebol vybavený pozičnými svetlami ako teraz (hoci vtedy by sa to bolo náramne zišlo), ale už mal zabudované gyrá na krídelkách a na výškovke. Labku „riadil“ jej vrodený inštinkt dravca (pán Dubaj nemusel do riadenia nijako zasahovať ). Pánovi Dubajovi sa to tak páčilo, že vytiahol mobil (vtedy to bol jeden z mála mobilov, ktorý to, hoci v nevalnej kvalite, dokázal) a začal to nakrúcať.
Odvtedy som túto modelársko-kynologickú historku mnohokrát rozprával (raz modelárom, inokedy zase „psíčkárom“) a vždy som na záver prejavil ľútosť, že tie zábery nemám . A tak som aj v tejto nedávnej debate s pánom Dubajom prejavil rovnakú ľútosť. A vtedy vytiahol pán Dubaj svoj tromf: „A viete, že ja tie videá stále mám?“ Neveril som vlastným ušiam . Veľmi naliehavo som ho poprosil, či by mi ich neposlal mailom.
On ma upozornil, že aby som si nerobil veľké ilúzie, že pri ich nakrúcaní nestál Steven Spielberg, že vzhľadom na vtedajšiu kvalitu mobilov je rozlíšenie pomerne úbohé a na dovŕšenie všetkého, že všetko ešte zhoršila hmla a teda zábery pôsobia takým mdlým dojmom.
Nič z toho mi nevadilo, lebo som vedel, že vierohodnosť autentických záberov spočíva práve v ich nedostatkoch.
Takže ak chcete, pozrite si videá (alebo ich zaujímavejšie časti), kde sa naháňa sučka Labka nízkeho vzrastu s 2,78 metrovým vetroňom Harmony, ktorý kvôli tomu musí miestami letieť vo výške 20cm nad zemou. Presvedčíte sa, že Harmony je naozaj „orchidea“, teda vetroň, ktorý dokáže letieť až neskutočne pomaly pri zachovaní plnej ovládateľnosti.
Ešte raz prepáčte zníženú kvalitu záznamu, akoby kedysi povedali televízne hlásateľky: „Závada nie je na vašom prijímači.“
Súčasne by som chcel veľmi poďakovať Stanovi Oršulovi, ktorému som videá, čoby čiastkové súbory, preposlal a on ich usporiadal a „zavesil“ na YouTube.
V tomto prvom videu si Harmony viacmenej len tak poletuje, hoci ho hneď v úvode Labka „dostala“.
Tie správne súboje sú až v tomto druhom videu (tie lepšie niekde od 3.minúty).