Túto nedeľu, 1. novembra 2015 pred večerom, som si bol s vetroňom zalietať na našom „zamilovanom“ sásovskom kopci (oficiálny názov Vtáčnik). Povedal som si, že je to možno naposledy z tejto strany Vianoc.
Už tam poletovali aj Roman a Braňo Migovci. Bola s nimi aj Romanova priateľka, ktorá sa ma hneď spýtala: „To vy ste teraz lietali s nejakým motorákom dole na Ďateline?“
Vyhŕkla zo mňa odpoveď, ktorú som použil aj do názvu tohto článočku: „Nie, rovno som išiel hore na kopec, lebo dnes som to pojal vyložene ako: Rozlúčku s vetroňmi – 2015“.
autor: Janko O.
Patálie s tohtoročným lietaním som už spomenul v článku „(Tak teda) Kedy lietať?“.
Premýšľal som, či na kopec vezmem samokrídlo Xeno, alebo niektorý z vetroňov: Herona alebo Harmony(ho). Všetky tieto modely majú slušné osvetlenie a tak boli vhodné na takéto podvečerné polietanie.
Len aby sme upresnili: išiel som lietať o 15.00 hod., ale o 16.30 sa začína stmievať a o 16.45 už modely bez osvetlenia nemajú šancu.
Nakoniec súťaž o „právo posledného tohtoročného letu“ vyhral Heron. Je to vetroň z najväčším rozsahom dynamiky letu: vie lietať aj krásne vznešene pomaly, ale vie to aj riadne rozparádiť. A keď že som nevedel, ako sa napokon počasie „vyvrbí“, Heron sa javil ako najuniverzálnejší.
Aj samokrídlo Xeno je veľmi hbitý model, ale na pomalé plachtenie sa príliš nehodí. Presne opačné vlastnosti má „orchidea“ Harmony. Ten vie lietať perfektne pomaly, ale s poryvmi vetra si neporadí.
Lietal som (ako inak) takmer až do úplného zotmenia, ale ešte predtým Roman urobil fotku, kde sme na oblohe viacerí :
Pravdu povediac, fotku Roman urobil skôr ako odišiel (to ešte bolo len mierne šero), lebo ja som zostal až do úplného zotmenia. Sásovský kopec, obzvlášť jeho západná strana, má totiž tú výhodu, že je tam (relatívne) vidno aj vtedy, keď ostatné svetové strany sú na lietanie už nepoužiteľné.
Dôkazom toho je táto fotografia, urobená o deň neskôr (ako vidíte, ja sa s vetroňmi lúčim veľmi ťažko, na etapy, aj niekoľko dní ).
Urobil ju Stano Oršula v pondelok, keď som mal druhú etapu „Rozlúčky s vetroňmi – 2015“.
Urobil aj túto fotografiu osvetlenia Herona (zrejme sa mu podarilo trafiť sa do tých 30 milisekúnd, keď LEDky „pália“ na plný výkon):
Aby prípadní záujemcovia mali lepšiu predstavu o osvetlení Herona počas podvečerného letu, tak na moje požiadanie Stano urobil nasledujúce video, za čo mu úprimne ďakujem:
Odkaz na video Osvetlenie RC vetroňa Heron.
A keďže sa začiatok novembra modelársky vydaril, vyzerá to, že dnes budem mať ďalšiu etapu Rozlúčky s vetroňmi – 2015. Tentokrát by som chcel na „posledný tohtoročný rozlet“ zobrať Harmonyho. Jeho osvetlenie v ničom nezaostáva za osvetlením Herona, ba čo viac, Harmony má „na bruchu“ 10 Wattovú LEDku.
Až sa bojím napísať, že z Miroslavovej iniciatívy už máme doma aj 100 Wattové LEDky (ktoré vyžadujú napájanie 30 Voltami pri prúde vyše 3A) . To už by sme mohli chodiť lietať aj o polnoci .