Od EPP k laminátu – F3K Maat – 4. Časť

A je tu koniec, t. j. posledná časť opisu zrodu môjho prvého DLG lietadla.

4. časť popisuje práce na chvostových plochách, úpravy potrebné na dokončenie trupu, montáž elektroinštalácie a dokončenie krídla s následným vyvážením modelu.

autor: Imrich Kišš

 

 

 

Dnešný diel dáva bodku za opisom úprav a stavby modelu lietadla Maat. Tu sa však práce nekončia. Čaká ma ešte zdĺhavé nastavovanie vysielača a laborovanie s ťažiskom. Preto som sa rozhodol, že opis toho, ako Maat lieta a nastavenie vysielača nechám na ďalšie voľné pokračovanie tohto seriálu. Lietadlo je síce hotové a kompletne vyvážené, ale doteraz som nenašiel čas na to, aby som ho dostal do vzduchu. Zároveň sa musím priznať, že mám pred záletom tohto modelu rešpekt a chcem, aby pri tom bola aj nejaká osoba, ktorá F3K lieta.

Začnem VOP a SOP. Tu je potrebné urobiť dve veci. Zalepiť páčky a potom pružiny. Pri tom je potrebné myslieť na vhodné rozmiestnenie pák, lebo tiahlo, t. j. kevlarová niť povedie celým trupom až dozadu, kde sa po prevlečení cez malý otvor napojí na páčku. Páčka pre SOP sa spravidla lepí priamo do stredu. Tu sa nič pokaziť nedá. Veľký pozor si však treba dávať pri umiestnení páčky výškovky. Treba mať na pamäti, že sa VOP skrutkuje k trupu a tak páčka musí byť trošku vzdialená od stredu, aby pri riadení páka nenarážala do trupu a bola ponechaná dostatočná vôľa pohybu (ja som si skoro nabehol). Pre lepšie rozloženie hmotnosti by zároveň mali tiahla prechádzať trupom, každé na inej strane. Páčky sa lepia na stranu opačnú tej, kde je záves (záves tvorí jedna strana poťahu). Takto sa zabezpečí to, že plôšky VOP aj SOP sa dajú prehnúť až na doraz a pružiny si tak odpočinú (nezostanú napnuté). Takže po zaschnutí epoxidu som plôšky prehol na doraz a prichytil maskovacou páskou. Pružiny som potom natlačil do plôšok a konce zalepil sekunďákom. Do VOP 3 pružiny a do SOP 2 kusy. Po odstránení pásky a následnom prehnutí plôch do neutrálu sa pružiny napnú.

Smerovka počas lepenia pružín.

Smerovka sa do trupu lepí napevno. Ja som toto miesto ešte pre istotu prelaminoval jednou vrstvou skelnej tkaniny. Výškovka zostáva odnímateľná a istí sa pomocou dvoch skrutiek. Tiahla, t. j. náhony VOP aj SOP musia byť rozpojiteľné, aby si pružiny pri „parkovaní“ lietadla vydýchli. Na tomto mieste som sa rozhodol, že nepoužijem pôvodné karabíny, aj keď sú asi postačujúce a určite ľahšie, ako moje riešenie, ale použitie rybárskeho obratlíka a karabíny mi prišlo elegantnejšie. Možno aj vďaka tomu muselo nakoniec v čumáku skončiť 10 gramové závažie. Takže na páku som priviazal (uzol stále istím sekundovým lepidlom) asi 2-3 cm dlhú niť aj s obratlíkom. Druhá časť, t. j. niť od serva, má na oboch koncoch karabínu. Jedna sa pripája na servo a druhá na obratlík. Túto niť som nechal úplne až na koniec, keď už bol celý model zostavený, aby sa jej dĺžka dala nastaviť čo najpresnejšie. Otvory do trupu som urobil 2 mm vrtákom a to tak, že po vyvŕtaní som diery dotvaroval „frézovaním“ vrtákom. Na začiatku som predpokladal, že bude najlepšie, ak budem vŕtať šikmo na trup, t. j. rovnobežne s tiahlom. Tento postup sa však ukázal, ako zlý nápad. Pri šikmom vrte totiž vznikla veľmi ostrá hrana a niť sa začala predierať. Nakoniec som dierky prevŕtal kolmo.

Tiahlo smerovky. Tu dobre vidno pripojenie kevlarovej nite (trup, karabína, obratlík, páka).

Pred inštaláciou elektroniky sa do trupu musia umiestniť dva konektory. Konektor pre servá krídeliek a združený konektor vypínania a nabíjania. Krídelkový konektor je protikus toho, čo je v krídle, tak že 4-pinový kolík. Telo konektora ako aj piny som skrátil, aby vošli na výšku do trupu a prispájkoval kábliky pre prijímač. 3 vodiče na jeden kanál a 1 vodič (len signálový) na druhý kanál.

Krídelkový konektor. Do druhého servo konektora je zapojený len jeden káblik, no ponechal som v ňom všetky 3 piny. Robím tak preto, aby konektor lepšie držal v prijímači.

Stačí už len vyrezať otvor v trupe na miesto, kam dosadá konektor umiestnený v krídle a do tohto otvoru zalepiť sekundovým lepidlom pripravený predlžovací kábel. Preto, aby konektor v trupe lepšie držal, som vytvoril akúsi prírubu z balzy, ktorá bola následne vlepená pod otvor z vnútra trupu. Žiaľ som tento kus neodfotil, ale dá sa to predstaviť ako U vyrezané z 6 mm balzy. Otvorený koniec U-čka smeruje dopredu.

Pri dôslednom skúmaní je vidieť U prírubu zalepenú v trupe okolo diery. Pri lepení som použil osvedčenú metódu, keď som si nitkami pridržiaval/ťahal balzu k trupu.

Preťahovanie predlžovacieho káblika na jeho miesto. Kolíky do 4-pinového konektora som zalepil, inak by na svojom mieste nedržali.

Zalepený konektor a otvor pre združený konektor.

Združený konektor tvorí klasický stereo 3,5 audio JACK a plní úlohu nabíjacieho konektora, ako aj úlohu vypínača. Pri zasunutí JACK samca totiž dôjde k odpojeniu akumulátora od prijímača. Zapojenie je jednoduché, ale treba si dávať pozor a kontakty radšej 2x premerať, aby sme presne vedeli, ktorá plôška má ktorý vývod. Musí sa totiž využiť spínací/rozpínací kontakt. V podstate máme dve možnosti. Ak sa použije klasický 4 článok NiMH, tak sa zapájajú len tri vývody. V prípade 2 článku LiPol (potrebujeme aj balančný konektor), sa zapájajú 4 vývody a na samcovi sa použijú všetky plôšky. Popíšem len riešenie 2S LiPol, ktoré som použil ja. Ostatne zapojenie pre NiMH je rovnaké, len sa nezapája „stred“ akumulátora. Negatívne vodiče z akumulátora aj z prijímača sa pripájajú na spoločný vývod a to na ten najvrchnejší, t. j. na najkrajnejší prstenec konektora. Na stredný prstenec ide kladný pól prvého článku a na kolík potom kladný pól akumulátora. Kladný pól napájania z prijímača sa pripája na vodič, ktorý je pri vytiahnutom samcovi spojený s kolíkom, t. j. kladným pólom akumulátora. Najlepšie je všetko prispájkovať na konektor a následne to premerať na kontaktoch samca.

Pozor!!! Zámerne som nedával plus a mínus pól akumulátora na susedné plôšky. JACK konektor totiž nie je práve ideálny spínač a tak pri zasúvaní/vyťahovaní samca z konektora, dochádza na krátku dobu k skratovaniu dvoch susedných plôch konektora. Takto je zabezpečené, že sa neskratuje celý akumulátor, ale stále len jeden článok.

Zapojenie JACK konektora pre LiPol akumulátor. V prípade NiMH, alebo ak nechceme balancovať, tak sa nezapája Bat stred.

Zoznam príslušenstva umiestneného v trupe/kabíne je pri pohľade od nosa modelu nasledovný. 10 gramové závažie, akumulátor, servo SOP, servo VOP, prijímač, združený JACK konektor a konektor krídeliek. Akumulátor je v nose dosť natesno, tak že ho istím len proti posunu smerom dozadu a to kúskom EPP, zašprajcovaným medzi neho a servo. Servá som sa rozhodol zalepiť napevno, resp. som ich prilepil na kúsok preglejky a ten potom vlepil do trupu. Prijímač drží na svojom mieste zmäť káblov a kúsok suchého zipsu. Antény prijímača smerujú dopredu a v mieste pred akumulátorom prechádzajú cez dva malé otvory mimo trup.

Takto to vyzerá v trupe pri plnom obsadení. Pravdupovediac som čakal väčšiu tlačenicu.

Dokončenie krídla som zámerne nechal na koniec, lebo na tento úkon nadväzuje priečne vyváženie (vyváženie po krídelkách) lietadla. Je to asi najjednoduchšia operácia na celej stavbe. V podstate len stačí zalepiť hádzací kolík a následne celý model priečne vyvážiť. Našťastie na nás výrobca myslel a tak krídlo v časti, kam sa lepí kolík, vystužil už pri výrobe. Takto odpadá nutnosť laminovania krídla okolo kolíka. Novší kolík, t. j. ten ktorý je ergonomicky tvarovaný, nesie vrstvu akéhosi ochranného laku. Tento lak sa musí pred lepením zoškrabať. Ja som toto nevedel a kolík vlepil tak, ako som ho dostal. Snáď to nebude problém. Po vyfrézovaní otvoru do ľavého konca krídla, som kolík zalepil epoxidom. Treba dbať len na to, aby kolík stál kolmo na krídlo a zároveň aby bol rovnobežný s pozdĺžnou osou lietadla. Proste brnkačka.

Vyznačené miesto pre kolík. Tmavá štvorčekovaná časť konca krídla je vystuženie, ktoré je zhotovené už z výroby.

Potom prišlo na rad priečne vyváženie. Model som dal do stavu, v akom bude lietať, t. j. trup zakrytoval, naskrutkoval VOP, pripojil kevlarové nitky. Následne som cez diery v krídle prevliekol tenkú niť a naskrutkoval krídlo na trup. Zapol vysielač, prijímač a všetky servá dal do neutrálu. Model som zavesil za niť a tak bolo zrejmé, ktorá strana lietadla je ťažšia. Bola to ľavá strana, t. j. krídlo s kolíkom a to o 1,5 gramu. Ešte dávnejšie som z HK objednal silné ploché magnety štvorcového tvaru, ktoré až doteraz ležali v šuplíku. Po ich odvážení mi bolo hneď jasné, ako sa uplatnia. Na konci pravého krídla tak vznikol otvor pre závažie. Postup je presne rovnaký, aký som aplikoval na vyrezanie otvoru pre krídelkové servá, ale teraz z opačnej strany, z vrchu. Prerezal som vrchný poťah, odstránil EPP, zasunul magnet a celé z vrchu „zazátkoval“ kusom EPP, ktorý som orezal/obrúsil tak, aby kopíroval krivku krídla. Magnet aj EPP boli dosť na tesno, tak že stačilo len prekryť „ranu“ kúskom poťahovej fólie.

Závažie by malo byť umiestnené, čo najviac na konci a zároveň čo najbližšie k nábežnej hrane krídla. Bacha pri tom na nosník a uhlíky.

Maličká rana na konci pravého krídla.

Posledným krokom je pozdĺžne vyváženie. Na to používam „zariadenie“, ktoré mám odkukané z internetu, viď fotka (http://www.rcnoviny.cz/2011/03/aeroskola-dil-sesty-vyvazeni-letadla/), ktorú som si vypožičal. Fotky o samotnom vyvažovaní nemám, tak aspoň takto.

Dobrá a jednoduchá pomôcka na vyvažovanie.

Výrobca udáva polohu ťažiska na 75 až 78 mm. Ja som Maat vyvážil na 76 mm. Po dôkladnom skúšaní a meraní mi vyšlo, že musím dať 10 gramov závažia do nosa. Tu sa mi osvedčilo rybárske olovo. Sú dosť dobre hmotnostne odstupňované a na moje prekvapenie aj dosť presné. Celkovú hmotnosť mi vydal jeden veľký a dva menšie kúsky. Olovo som natvrdo zalepil sekundovým lepidlom do špičky trupu.

Výsledok môjho dlhého snaženia sa. Dúfam, že poletí aspoň tak dobre, ako vyzerá.

Miniseriál o Maatovi týmto končí, ale nie je vylúčené, že sa tu odo mňa ešte nejaké články o tomto lietadle objavia. Nechajte sa prekvapiť .


 


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 5. 10. 2015, 10:30 | Prečítané: 2583x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 2
Resim ted stavbu noveho F3K a rad bych pro tuto stavbu pouzil Jack connector. Muzete mi prosim poslat odkaz, ktery jack jste pouzil? Dekuji
Odpoveď | 2016-09-18 22:06:41
.:. Soaron
Použil som JACK konektor, ktorý mi dal Rezler. Presne neviem, aké sú rôzne modifikácie týchto konektorov, ale ak nechcete špekulovať nad zapojením (halvne ak chcete použiť LiPol), tak by ste mali použiť rovnaký, ako som použil ja. Ak použijete Ni-MH, tak Vám stačí hocijaký.
Všetko je to popísané v sekcii pred obrázkom zapojenia. Ak máte ďalšie otázky tak ich rád zodpoviem, prípadne skúsim jednoduchšie popísať, ktorý vodič, kam pripojiť, bez ohľadu na použitý konektor.
Ešte sa môžete išpirovať na rcmanii.
odkaz
Odpoveď | 2016-09-19 08:34:03
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 26049.75 kb