Ďalšia etapa telemetrie? (Možno) Modelárska RC avionika - 1.časť
autor: Janko O.
Ešte pred pár rokmi (a to doslovne) nebolo po modelárskej telemetrii ani vidu - ani slychu. Dnes sa výrobcovia elektronického RC vybavenia predháňajú, kto ju ponúkne rýchlejšie a kto jej ponúkne viac. O niekoľko rokov bude telemetria úplne bežná - všedná. Ale čo príde po nej, čo príde potom?
Čo vedie výrobcov elektronického RC vybavenia k vývoju telemetrie (okrem zisku) presne neviem, ale úplne presne viem, čo pred dvomi rokmi viedlo mňa k postupnému vývoju toho, čo dnes "hrdo" nazývam telemetria. Bola to snaha ochrániť model pred haváriami, predĺžiť mu životnosť a zbaviť lietanie adrenalínového faktoru, pretože sme sa s bratom Miroslavom zhodli na tom, že pre nás má byť lietanie pohodovým zážitkom z realistického letu. A tak som najskôr chcel, aby ma "telemeria" uchránila nepríjemného prekvapenia z nečakaného vybitia pohonnej batérie a tým pred viac či menej núdzovým pristátím. Aké boli moje ďalšie predstavy o možnostiach telemetrie, sa môžete dočítať v seriáli článkov "Cesta k telemetrii". Neskôr, keď bolo možné prenášať z modelu k pilotovi väčšie množstvo údajov, mi napadlo, že telemetria by mohla slúžiť aj na "vyššie ciele", ako len na prenos hodnôt napätí jednotlivých článkov batérie, ich teplote, odoberaného prúdu, spotrebovanej energie, výške modelu, jeho rýchlosti, otáčkach motoru a iných v podstate pre model nie životne dôležitých údajov.
Zatiaľ veľmi zriedka sa objavujú zariadenia, ktoré majú "zachrániť" model v prípade zlyhania pilota - tzv. COPILOT. Aj gyroskop - tzv. GYRO je možné zaradiť do kategórie vybavenia, ktoré má let modelu "skľudniť" a urobiť jeho riadenie jednoduchším. Tu existuje zaujímavý úkaz: o prospešnosti gýr vo vrtulníkoch nikto nepochybuje, ale využitie gýr v "krídlatých" modeloch je skôr raritou. Vyrábajú sa gyrá výhradne určené pre takéto modely (MKS380, Turnigy 380), ktoré ja vo svojich modeloch využívam a to že nie som sám potvrdzuje fakt, že len na Hobby City (www.hobbycity.com) sa takýchto gýr za posledný rok predalo niekoľko tisíc.
V článku "Príčiny havárií RCmodelov" sú spomínané najčastejšie a zrejme aj najpravdepodobnejšie dôvody, prečo z času na čas naše modely idú najkratšou cestou k zemi. Je zrejmé, že niektoré príčiny havárií ani tá najlepšia telemetria alebo avionika neodstráni, ale mnohé iné môže významne eliminovať alebo znížiť. Spôsoby činnosti takejto avioniky by mohli byť tieto:
- avionika upozorní pilota, že situácia, v ktorej sa model nachádza je potenciálne nebezpečná, ale do riadenia sama nezasahuje - to musí pilot urobiť sám.
- avionika na základe vyhodnotenia danej letovej situácie sama - bez časového zdržania zasiahne do riadenia a pokúsi sa odvrátiť kolíznu situáciu
- na určité fázy letu (napr. elektronicky navádzané pristávanie) pilot "dobrovoľne" odovzdá vládu nad modelom avionike
Každá z týchto metód má svoje výhody a samozrejme aj nevýhody, dokonca by bolo možné, že by si pilot pred letom sám zvolil režim činnosti avioniky.
Ak teraz nejaký oponent (možno aj trochu oprávnene) tvrdí, že on kritickú situáciu modelu zvládne určite lepšie, ako nejaká "blbá" čierna krabička plná elektroniky, tak mám po ruke protiargumenty:
- jeden som už čiastočne spomínal - gyrá vo vrtulníkoch. Vrtulníky od určitej triedy smerom hore (k tým lepším) v podstate všetky na svoju stabilizáciu používajú gyrá. Oponent by ale mal tvrdiť: "Načo? Ja chvost svojho "vrťasa" hravo a bleskurýchlo zrovnám sám." Odpoveď vrtulníkarov bude asi jasná: "Sotva". Problém bude v tom bleskurýchlo. Bez gyra bude trup vrtulníka pripomínať stierač na prednom skle auta.
- ďalší protiargument trochu súvisí a vlastne vysvetľuje príčiny toho prvého. Navodím situáciu: Väčšina z nás, ak nie úplne všetci sme šoféri - vodiči auta. Ani jeden z nás (ak nie je pod vplyvom omamných a návykových látok) nemá problém bezpečne viesť vozidlo po ceste, ktorá je len dva krát širšia ako auto. Ale skúste si vziať model auta a zodpovedajúcou rýchlosťou ho riadiť po vytýčenej dráhe, ktorá je len dva krát širšia ako autíčko. Ak nie ste skúsený automodelár, tak vám zaručujem, že po niekoľkých metroch nedobrovoľne opustíte dráhu. Dúfam, že onen oponent teraz začne tvrdiť, že jemu sa to stať nemôže, že on by svoje autíčko bravúrne a rýchlo doviedol do pomyselného cieľa. No, chcem ho vidieť!
Nechcem sa tu "tromfovať" s akýmsi virtuálnym oponentom, ktorého som si navyše sám vymyslel, skôr chcem poukázať na rozdiely medzi šoférom sediacim v aute a modelárom, riadiacim svoj model z diaľky. Šofér auta (a pilot skutočného lietadla tak isto) vníma jazdu, rýchlosť auta a jeho polohu všetkými svojimi zmyslami a nie len zrakom. Veľkú úlohu pri riadení hrá centrum rovnováhy a vnímanie akýchkoľvek síl, pôsobiacich na auto, celým telom. Pri jazde na snehu či ľade vodič cíti aj najmenšie vybočenie (väčšinou) zadnej časti vozilda pri začínajúcom šmyku a rýchlym zásahom do riadenia ho dokáže eliminovať. Keby sme šoféra považovali za stroj (robota), prehlásili by sme, že má množstvo veľmi citlivých senzorov a výkonnú riadiacu jednotku (mozog) a ak nie je úplne "grambľavý", tak aj mimoriadne pohyblivé vykonávacie mechanizmy (ruky a nohy).
Pokračovanie ->
Súvisiace články:
Ďalšia etapa telemetrie? (Možno) Modelárska RC avionika - 3.časť
Ďalšia etapa telemetrie? (Možno) Modelárska RC avionika - 2.časť
Google Keywords Search:
citlivost a přesnost senzoru, lidský mozek, řídící jednotka, havárie modelu, přenos hodnot napětí baterie, odebíraný proud, spotřebovaná energie, teplota článku, výška modelu, rychlost, CO-PILOT, jednodušší řízení, nejčastější a nejpravděpodobnější příčiny havárií RC modelu, zasahování do řízení, vyhodnocení letové situace, odvrácení kolizní situace, černá skříňka, Black Box, helicopter, lidské smysly, avionika pre pro modely, modelářská avionika, avionics for models,
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 2. 4. 2010, 08:42 | Prečítané: 8231x | Kategórie: Elektronika | Napísal: admin |
Komentáre: 3
celkom ma to zaujalo, gyra v lietadle. Uz som o tom pocul viac krat, ako konkretne to mas zapojene a nastavene? Ten co-pilot vyzera pekne, ale tie prachy za to nedam.
O využití gýr v "krídlatých" modeloch chcem niekedy napísať článok, ale dovtedy aspoň v krátkosti:
Používam gyrá vo vetroňoch aj v motorových modeloch, teraz konkrétne v dúchadlových (EDF). Tam kde sú krídielká a výškovka mám jedno orientované pozdĺžne a druhé priečne (smerovkové gyro zatiaľ nepoužívam), pri delta krídle, kde sú elevony, používam dve, ktoré sú na seba navzájom kolmé, ale voči osi modelu zvierajú uhol 45 stupňov. Fotografia povie viac.
Teraz si ma presvedčil, zajtra napíšem o tomto článok.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)