Piatok pod Suchým vrchom: havária Vegy
Zatiaľ čo sa v piatok podvečer Miroslav „potil“ za volantom na preplnených cestách, my s Milanom (našim starším bratom) sme si boli zalietať pod Suchým vrchom.
Milan s Cularisom a ja s Vegou IIB.
A tam sa to stalo.
pripravil: Janko O.
Cez víkend bol môj (mladší) brat Miroslav (mior) tu v Banskej Bystrici: po predchádzajúcich úpravách sme potrebovali overiť správanie sa jeho dvojmotorového Twin Ottera.
Hoci Vega mala zdanlivo dlhý život, ten aktívny (letový) zase až taký dlhý nebol.
Dá sa povedať, že Vega nemala ľahké detstvo 
: zakúpená čoby stavebnica niekedy v polovici osemdesiatych rokov, po dokončení nemala bohvie-aké letové vlastnosti. Narodila sa totiž ako „kripel“: jedna časť krídla bola skrútená a tak zatáčanie doľava nebolo také isté ako zatáčanie doprava.
Navyše to bol „čistý vetroň“ - teda bez motora a tak sa musela spoliehať na termiku alebo na svahové prúdenie. No, s termikou to bolo ťažké, lebo aj samotná Vega bola ťažká: jej krídla sú polystyrénové, potiahnuté balzou a to celé bolo potiahnuté papierom.
A tak zostávalo len svahové lietanie, tak ako to ukazuje táto fotografia, urobená v druhej polovici osemdesiatych rokov na kopci nad sídliskom Podbreziny v Liptovskom Mikuláši:
Po mojom presťahovaní naspäť do Banskej Bystrice som zistil, že taký dobrý kopec tu nemáme a Vega (mierne dochriamaná) sa ocitla v kútiku zabudnutia.
V novom miléniu, v druhej vlne nášho modelárčenia (ktoré trvá doteraz), sa Vega dočkala svojho znovuzrodenia (2008). Zmenšil som rozpätie z 2,4m na necelé dva metre (1,84m) a krídla nemajú lomenie. Ale pre zmenu zase majú krídielká. Poťah je z Oracoveru. Odrezal som špicu trupu a umiestnil tam motor. Samozrejme, trup bol opravený, prebrúsený, prelakovaný (novým odtieňom) a „vyčačkaný“ pruhmi a samolepkami. Totálne zničenú kabínu som vyrobil z krásne modrej PET fľaše z minerálky Magnesia (dnes už sa taká hladká nevyrába 
) a spevnil (bielym) „Targa oblúkom“. Vzhľadom na výrazne zmenšené rozpätie a ešte výraznejšie zvýšenú hmotnosť, Vega chcela lietať len vyššou rýchlosťou. Skrátka: z nevalne lietajúceho (vraj termického) vetroňa sa mi nechtiac podarilo urobiť „hotlinera“ s označením Vega II. To, aké „kúsky“ mi dovolila Vega, to mi dosiaľ nedovolil žiadny vetroň.
Až prišlo leto 2009 a ťažká havária, popísaná niekde v (druhej polovici) článku „Vega a jej tretí život“. Miera devastácie bola taká, že mi trvalo štyri roky, kým som sa spamätal a do opravy Vegy sa opäť pustil. Výsledkom bola Vega, od tej doby označovaná ako Vega IIb:
No ale čo sa v onen osudný minulý piatok stalo?
V „novom šate“ už mala Vega za sebou niekoľko (viacero) letov a všetko bolo v poriadku: inovovaná telemetria, doplnená Pitotova trubica na meranie rýchlosti aj stabilizačná jednotka AssOrx. To všetko fungovalo perfektne.
A tak sme v piatok podvečer bez problémov lietali: Jedna baterka vylietaná: pohoda. Pristátie, výmena baterky, štart: pohoda. Asi v polovici letového času, keď som z výšky asi 300 metrov bez motora sklesal na asi 70 metrov, som opäť pridal plyn. Vrtuľa sa roztočila, model začal stúpať a zrazu (elektro)pohon nakrátko veľmi výrazne zmenil zvuk a v prednej časti trupu ako keby vybuchol granát. Odletela kabína (a ešte spústa drobností sa rozletela tak, že sme ich už nikdy nenašli), vypadla aj batéria a neriadený zvyšok modelu v prapodivných kotrmelcoch padal k zemi.
Zavŕšením skazy bolo to, že hoci všade vôkol bola pomerne bujná tráva, tak Vega sa rozhodla, že dopadne na jednu-jedinú, 2 metre širokú asfaltovú cestu. Pri dopade sa odlomil chvost, mierne poškodilo jedno krídlo a totálne dochriamal predok trupu.
Navyše Milan zahlásil, že po ceste sa blíži auto a tak v predstave, ako nejaký džíp rozmašíruje aj to málo použiteľné, čo z modelu zostalo, som ustavil miestny traťový rekord v prekážkovom behu na 200 metrov 
.
A to všetko zavinil jeden list sklopnej vrtule (12x8), ktorý sa počas behu motora odlomil.
Čo z Vegy zostalo, môžete vidieť na nasledujúcich fotografiách.
Na prvý pohľad to nevyzerá tak zle.
Ale na druhý pohľad už je to horšie.
Toto už je trochu smutnejší pohľad.
Krídlo je poškodené len málo.
Aj stred trupu je prasknutý.
Nárazom modelu na asfalt servá "vycestovali" dopredu. Ostatná elektronika (RC prijímač, telemetria a stabilizačná jednotka) zostali na svojich miestach.
Žiaľ, aj smerovka bola poškodená.
Aj regulátor utrpel šrám: čo ho spôsobilo neviem.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 9. 9. 2014, 11:08 | Prečítané: 6018x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 5
).
Či mala výstuž zo sklených vlákien, to žiaľ neviem.
Ale to, že vydržala toľké roky, ma utvrdzovalo v presvedčení, že je "nesmrteľná". Mám ešte ďalšiu takú istú na inom modeli a tá má nalietané podstatne viac a stále "drží".
Možno, že sa na ňej podpísali tie pristátia, tak ako je to popísané v článku "Tretí život ..."
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)