Realistické RC modely

(Čo môže spôsobiť nesprávna) Geometria modelu – 3. časť

V minulej časti sme videli, ako Oscar „o čumák prišiel“, teda ako vďaka slabej (a stále praskajúcej) motorovej prepážke bolo nutné vyrobiť mu novú - inú, silnejšiu.

Tiež sme videli, že ani geometria jeho chvostových plôch nebola v poriadku.

V tomto dieli už ukážeme Oscara bez týchto neduhov.

autor: Janko O.

Naposledy Oscar vyzeral takto:

Po upevnení tohto kovového, 101 gramov vážiaceho dielu, jedenástimi skrutkami k trupu, bolo nutné vyrobiť nové čelo. Vo svojich historických (ba priam až muzeálnych) zásobách som našiel asi 30-ročnú 10 mm hrubú balzu. Keďže šírka bola nedostatočná, odrezal som dva kusy potrebnej dĺžky, ktoré som zlepil „bokom“, aby som dostal „plát“ rozmerov asi 20 x 13 cm. Za tie roky sa balza po šírke mierne (no vlastne dosť) prehla, čo sa mi však v tomto prípade hodilo (a preto som si ju vlastne aj vybral ), pretože celý plát bol pekne oblý – vypuklý a o to menej brúsenia ma čakalo, aby som dostal pekný elegantný oblý predok.

Po vyvŕtaní potrebných (najmä chladiacich) otvorov som „zhruba“ obrezal potrebný tvar (to bola tzv. „obriezka“) a pomocou špáradiel do zubov a lepidla som predné čelo pripevnil k trupu a samozrejme starostlivo vybrúsil:

Hotové balzové, ešte nepotiahnuté predné čelo. Vľavo je vidieť zadnú časť modelu Sky Mule, ktorý medzitým tiež prešiel opravami a aj niektorými úpravami.

Na to som „natiahol“ samolepiacu (modrú) fóliu, zakúpenú v papierníctve a z takej istej (ale červenej) fólie som urobil obrubu, aby som zamaskoval prechod medzi „starým a novým“. Že som pred tým tento prechod vytmelil (šľahaným tmelom), vybrúsil a natrel polyuretanovým (vodou riediteľným) lakom, nie je potrebné zdôrazňovať. Výsledkom bolo toto:

Po nalepení som horúco-vzdušnou pištoľou fóliu "pritavil" k podkladu a samozrejme definitívne vyšpanoval.

Fóliu som v mieste otvorov vyrezal lámacím nožom:

Potom som zamontoval motor a pod spodný vetrací otvor som prilepil predné pozičné svetlo (3W LED) na chladiči:

A založil vrtuľu. S tým som sa musel trochu „pohrať“, lebo dostať ju do polohy, aby sa obidva jej listy pohybovali v rovnakej rovine, nebolo úplne samozrejmé. Na záver som založil vrtuľový kužeľ, ale aj s tým bolo treba sa pohrať, aby počas behu motora nehádzal. Výsledkom bolo toto:

Ale venujme sa tomu, čo je témou tejto minisérie článkov – geometrii modelu.

Minule som spomínal, že Oscar je, čo sa týka príkladov nesprávnej geometrie, naozaj „vďačný“ model. Vodorovná chvostová plocha (ľudovo, ale nesprávne nazývaná ako výškovka) nebola rovnobežná s krídlom:

Stav pred úpravou: Hliníková „zameriavacia“ trubka, spojená s vodorovnou chvostovou plochou (VCHP, po česky VOP (vodorovná ocasní plocha)), nie je rovnobežná so spojkou krídiel (do ktorej je vložená ďalšia „zameriavacia“ trubka).

Aký letový prejav má taký model, bolo podrobne popísané minule. Ale ako to u hotového modelu napraviť?

Inšpiroval som sa jedným (keď som nasr..ý, tak pre mňa veľmi obľúbeným) českým úslovím: „Žádné sraní s mladou paní.“ Dva radikálne rezy, sekundové lepidlo, aktivátor a výsledok sa čoskoro dostavil:

Po úprave: Teraz už hliníková „zameriavacia“ trubka, spojená s vodorovnou chvostovou plochou je rovnobežná so spojkou krídiel.

Alebo pohľad z iného uhla:

Takto to vyzeralo pred úpravou:

Taktiež zvislá chvostová plocha (ľudovo, ale nesprávne nazývaná ako smerovka) nemala správnu geometriu: nebola kolmá na rovinu krídla (v našom prípade na centroplán):

Stav pred úpravou: zvislá chvostová plocha (ZCHP, po česky SOP (svislá ocasní plocha)) nie je kolmá na rovinu centroplánu.

Opäť som použil ono už spomínané české úslovie a výsledok sa dostavil:

Po úprave: zvislá chvostová plocha už je kolmá na rovinu centroplánu.
 

Hoci vyváženie modelu priamo nesúvisí s geometriou modelu, jedno i druhé sú nevyhnutné k tomu, aby model dobre lietal. Kam tým mierim?

Nuž mierim k tomu, že v závere prvej časti som konštatoval, že model už bol celkom dobre nastavený, vyvážený i vytrimovaný, keď tu naraz prasknutie motorovej prepážky celú radosť z lietania prekazilo. Výroba kovovej motorovej prepážky a nového čela znamenala prírastok hmotnosti (predku) modelu o asi 130 gramov a teda potrebu nového nastavenia – hlavne výškovky a samozrejme nového vyváženia modelu ako celku.

Keďže pri zvýšenej hmotnosti modelu musí byť uhol nábehu krídla trošíčku väčší ako pri pôvodnej hmotnosti, je nutné mierne zmeniť aj sklon vodorovnej chvostovej plochy (aby svojou prednou časťou viac smerovala dole (alebo  svojou zadnou časťou viac smerovala hore )). Namiesto zmeny uhlu nastavenia celej (vodorovnej) chvostovej plochy som samozrejme len mierne („vidličkou“ na tiahle) „pritiahol“ výškovku (smerom hore). Tým som v podstate málinko zväčšil tzv. Pénaudovo pozdĺžne "Vé" ((uhol medzi osou profilu krídla a osou profilu vodorovnej chvostovej plochy) pomenované podľa francúza Alfonsa Pénauda). 

To bolo jednoduché. Horšie to bolo s posunom ťažiska. Keďže v predu na 40cm rameni páky (ťažisko > predok modelu) pribudla hmotnosť 130 gramov (to dokopy dáva 5200 „gram-centimetrov“), bolo treba batériu o hmotnosti 400 gramov presunúť o 13cm dozadu (aby to tiež dávalo 5200 „gram-centimetrov“, aby rovnováha páky zostala zachovaná). Lenže už takmer nebolo kam.

Trochu z minulosti: Keď som model prvý krát dostal do ruky, tak bol (podľa môjho názoru) nesmierne „ťažký na hlavu“. Predchádzajúcemu majiteľovi to zrejme nevadilo, akurát ma upozornil, že pristávať treba s motorom bežiacim na nie veľmi nízke otáčky, teda pri dosť veľkej rýchlosti. To mi bolo čudné, lebo vzhľadom na veľkosť modelu je jeho hmotnosť pomerne malá.

Ja som podľa svojich zvyklostí posunul batériu čo najviac dozadu: model bol podľa mňa aj naďalej ťažký na hlavu. Po čase som z predku odstránil 175 gramov olova (naozaj nechápem, na čo tam bolo ). Už to bolo trochu lepšie, pristávať sa nemuselo až pri takej veľkej rýchlosti. Ale ešte stále to nebolo ono.

Premýšľal som, či by sa batéria vo svojom úložnom priestore predsa len nedala posunúť viac dozadu. A tak som zvnútra vylámal akúsi balzovú deliacu priečku. Potom však ďalšiemu posunutiu batérie „do útrob“ trupu bránilo „brucho“ modelu. Nasledovali dva radikálne rezy a následné zlepenie „gumovým“ (pružným) lepidlom – Chemoprénom. Táto úprava dostala príznačné meno: "Cisársky rez":

Batéria sa vkladala do svojej pôvodnej šachty a zasúvala sa až do tej správnej polohy pod (vlastne nad) „Cisárskym rezom“. Neskôr som v rámci odľahčovania predku modelu „presťahoval“ servá výškovky a smerovky z priestoru pod krídlom:

dozadu ku chvostovým plochám:

Po odstránení časti poťahu som v zadnej časti trupu vyrobil lôžko pre dve servá a urobil nové - krátke a tuhé tiahla. Okrem zmeny rozloženia hmotnosti v modeli sa zmenšili aj vôle výškovky a smerovky a zmizlo aj tzv. dynamické skracovanie tiahel pri vibráciách. Potom som pôvodný poťah opäť prilepil na jeho pôvodné miesto (starým dobrým (asi 25 ročným) Kanagomom), ktorý poťah opäť krásne našpanoval.

Potom už bolo možné model vyvážiť presne podľa mojich predstáv tak, že batériu som umiestnil niekde „na polceste“ medzi pôvodnou šachtou a cisárskym rezom. To bol stav popisovaný v predchádzajúcej časti série. Ten sa však pridaním kovovej motorovej prepážky a výmenou predného čela zmenil. A tak je teraz batéria úplne v zadnej časti cisárskeho rezu, avšak nie je umiestnená pozdĺžne, ale priečne k osi modelu, aby jej ťažisko bolo čo najďalej vzadu. Cez to všetko možno bude nutné model vzadu dovážiť závažím, pretože už naozaj neviem, čo by som v predku modelu odobral a presunul dozadu .

Poznámka (skúsenosť) na záver: dobre vyvážený Oscar môže (hladko a relatívne pomaly) pristáť aj s úplne vypnutým motorom, či dokonca motorom idúcim na voľnobeh (keď motor v podstate brzdí).

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz