Realistické RC modely

(Čo môže spôsobiť nesprávna) Geometria modelu – 2. časť

Dnes pokračujeme v úvahách o tom, čo môže spôsobiť (a väčšinou aj spôsobí) nesprávna geometria modelu.

Zaujímavé je aj to, že ako „odstrašujúci“ príklad nesprávnych geometrií všakovakého druhu môžeme aj naďalej použiť ten istý model: Partenavia P66B - Oscar, ktorý sme „pertraktovali“ už minule.

Teda: samotný model za to nemôže. To skôr jeho konštruktér a aj ďalší „postkonštruktéri“.

autor: Janko O.

Vráťme sa ešte k problémom s hlavným podvozkom, ktoré sme spomínali v prvej časti. Tam som napísal: “... aj som navŕtal nový otvor (pre osku kolesa) do jednej duralovej nohy podvozka, pretože model „šmatlal“ - bol naklonený na jednu stranu (ani to sa nedalo pri pojazde modelu nevidieť)“.

Tým však výpočet problémov s podvozkom nekončí: Okrem toho, že predné koleso bolo vratké ako „chalúpka na stračej nôžke“, bol tu problém aj pri riadení – zatáčaní. Konkrétne: zatáčanie doľava bolo oveľa razantnejšie, ako zatáčanie doprava. Príčinou bolo toto:

„Oprava“ bola veľmi jednoduchá: vyskrutkovaním „vidličky“ predĺžiť spojovaciu tyčku a páku serva „presadiť“ (na serve pootočiť) tak, aby táto páka bola rovnobežná s pákou riadenia prednej podvozkovej nohy (a súčasne aby obidve tieto páky boli kolmé na spojovaciu tyčku):

Problémy s prehnanou snahou modelu zatáčať doľava a priam neochotou zatáčať doprava boli odstránené.

Odstránenie tohto problému by však nebolo možné, ak by pri poslednom lete Oskara nepraskla motorová prepážka (predné čelo, uchytenie motora). Po jej „amputácii" Oskar vyzeral takto:

Po zarovnaní, zabrúsení a spevnení vyzeral takto:

Pôvodná motorová prepážka vyzerala žalostne. Slabá topoľová, len troj-vrstvová preglejka s veľkými otvormi bola už X-krát opravovaná, spevňovaná a kadejako ináč vylepšovaná:

Milan (náš najstarší brat) mi dal tabľu 3mm tvrdeného hliníkového (AlMg) plechu, z ktorej som vyrobil toto:

Po vložení do predku Oscara to vyzerá takto:

Ale vráťme sa späť k našej hlavnej téme, ktorou je geometria modelu.

Keď už som bol taký „rozbehnutý“, tak som zmeral aj geometriu chvostových plôch. A Oscar opäť „nesklamal“ . Hliníková „zameriavacia“ trubka, spojená s vodorovnou chvostovou plochou (VCHP, po česky VOP (vodorovná ocasní plocha)), nie je rovnobežná so spojkou krídiel (do ktorej je vložená ďalšia „zameriavacia“ trubka):

Z iného uhlu pohľadu:

To má za následok, že pri pritiahnutí výškovky chvost modelu nie len že je tlačený dole, čím sa zvýši uhol nábehu krídla a model začne stúpať (čo je správne), ale súčasne chvost smeruje mierne doprava, takže model začne zatáčať doľava. A to už správne nie je! Pri potlačení výškovky je to samozrejme všetko naopak.

No a na dovŕšenie všetkého: zvislá chvostová plocha (ZCHP, po česky SOP (svislá ocasní plocha)) nie je kolmá na rovinu centroplánu:

Toto zas má za následok, že pri vychýlení smerovky doprava chvost modelu nie len že je tlačený doľava, čím sa celý model začne stáčať doprava (čo je správne), ale súčasne chvost je tlačený mierne dole, takže model začne slabo stúpať. A to už správne nie je! Pri vychýlení smerovky doľava je to samozrejme všetko naopak a model sa začne prepadať, čo je ešte horšie.

Riadenie takého modelu je „veľká zábava“, o ktorú však modelár väčšinou nestojí.

Komentáre: 1

.:. Pavel | mail

Pekné a poučné povídání. Treba si to pripomínať a nečudovať sa v boji čo to robí

Odpoveď | 2017-07-25 17:51:39

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz