(Čo môže spôsobiť nesprávna) Geometria modelu – 1. časť

Táto séria článkov nemá byť kompletným výčtom či definíciou tých správnych uhlov, tých správnych dĺžok, tých správnych pomerov, skrátka tých správnych nastavení modelu, ktorým sme dali meno GEOMETRIA.

Skôr na príkladoch tých NEsprávnych (uhlov, dĺžok, pomerov) nastavení chceme ukázať, ako taká „drobnosť“ (nesprávna geometria) môže modelára pekne potrápiť.

autor: Janko O.

 

K napísaniu tohto článku ma inšpirovali (či skôr vytočili) skúsenosti s vyše dvojmetrovým modelom Partenavia P66B Oscar (rozpätie 220cm, hmotnosť takmer 5kg). Tento model mi pred časom a v dobrej viere daroval náš najstarší brat Milan k môjmu nastávajúcemu okrúhlemu jubileu.

Tento model už pred niekoľkými rokmi postavil renomovaný modelár – (zrejme) pán Leopold Walek a kým sa dostal ku mne, tak prešiel viacerými „rukami“. Neviem, do akej miery sa ten ktorý majiteľ na ňom „podpísal“, ale občas som sa nemohol zbaviť dojmu, že na ňom nič nebolo dobre. 

Na prvý pohľad vyzeral Oscar dokonale (tu sa zlá geometria modelu nedala len tak postrehnúť). Na druhý, tretí ... n-tý pohľad už ale nie.

Pominiem skutočnosť, že skoro všetky lepené spoje časom povolili a musel som ich znovu prelepiť, úchyt motora mnohokrát všemožne spevňovať, ale skôr sa sústredím na tú „geometriu“. A keďže je to model s podvozkom, tak ten má geometrie hneď dve: geometriu letovú (krídla, trup, chvostové plochy) a geometriu pojazdovú (podvozok).

Priznám sa, že najskôr som si všimol rozmerové „nezrovnalosti“ na podvozku, keď jedno koleso „predbieha“ to druhé o niekoľko cm (to sa nedalo nevšimnúť ). Keďže sa s tým (bez radikálneho zásahu do konštrukcie trupu) nedalo nič robiť, tak som to nechal tak a zmieril som sa s tým. Okrem toho mi to pripomínalo moje mladé časy s autom Renault 16, ktoré to tak má na zadnej náprave (kvôli použitiu priečnych torzných tyčí).

Spodná (tenká) hliníková tyčka ukazuje os hlavného podvozku. Horná (hrubá) hliníková trubka je spojka krídel. Tu sa nedá nevidieť, že niečo nie je v poriadku.

Ostatné veci na podvozku (zbiehavosť/rozbiehavosť a príklon/odklon kolies hlavného podvozku a dočasné spevnenie nadmerne „ohybnej“ prednej nohy) som sa snažil nastaviť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Radšej som aj navŕtal nový otvor (pre osku kolesa) do jednej duralovej nohy podvozka, pretože model „šmatlal“ - bol naklonený na jednu stranu (ani to sa nedalo pri pojazde modelu nevidieť).  Ale letovú geometriu som nekontroloval, pretože som sa akosi „neopovážil“ spochybňovať autority.

Až pri n-tom vystužovaní úchytu motora (chabá pevnosť materiálu ešte znížená veľkými (možno maketovými) otvormi) som si nechtiac všimol, že motor nemá žiadne bočné vyosenie. To mi začalo dávať zmysel, keď som si uvedomil, že model väčšinou letel vždy akosi bokom. A tak som po spevnení predku modelu, keď som vkladal motor, použil vhodné podložky a motor primerane vyosil.

Vyosenie motoru po úprave (pred úpravou bola rovina predného čela rovnobežná s rovinou vrtule).

Toto však nevysvetľovalo pračudesné správanie modelu počas letu s vypnutým (alebo voľnobežne idúcim) motorom. Hoci sa krídla javili byť OK (rovné – neskrútené), model mal stále tendenciu zatáčať (doprava), čo som sa snažil korigovať vytrimovaním smerovky (doľava). To síce pri určitom rozsahu rýchlostí pomohlo, ale v kritických situáciách model akoby nadvihol čumák a potom začal prepadať (paradoxne) na ľavú stranu.

Bolo jasné, že tu okrem (ne)vyosenia motora je nesprávne ešte niečo ďalšie. Že by to však bola skutočnosť, že uhol nastavenia (nábehu) jedného krídla je iný, ako uhol nastavenia krídla druhého, mi ani vo sne nenapadlo. Veď na centroplán boli napasované perfektne.

Keďže sa mi nechcelo "trhať" centroplán od kabíny (a teda od trupu), "presadil" som otvor v krídle (na obrázku hore), do ktorého zapadá kolík v centropláne.

Až raz, pri nastavovaní diferenciácie krídeliek, som si nevdojak všimol, že z určitého predného uhlu pohľadu spodnú plochu jedného krídla vidím, avšak spodnú plochu toho druhého krídla nevidím. Obehol som model a pozrel som sa pre istotu aj zozadu. Bolo to jasné!

A tak som si za pár sekúnd vyrobil jednoduchý „merací“ prípravok. To, čo „nameral“, môžete vidieť na fotografii.

Uhol nastavenia (nábehu) ľavého krídla je evidentne väčší ako uhol nastavenia pravého krídla.

Po náprave všetkých týchto nezrovnalostí (a po „nakrútení“ (navlhčením a vytvarovaním pomocou horúcovzdušnej pištole) miernych negatívov na koncoch krídiel) som sa včera (17.6.2014) opäť vydal na Čerín – Čačín overiť význam upravenej geometrie. Počasie bolo ideálne (bezvetrie, teplota okolo 22 stupňov) a model lietal perfektne - majestátne, len ho bolo treba mierne „doštelovať“.

Po prvom lete som mierne posunul batériu viac dozadu. Po druhom lete som „vidličkou“ mierne zdvihol výškovku a zvýšil som mix krídelká > smerovka zo 70 na 100%. Potom už to bolo presne ono.

Založil som tretiu baterku, odštartoval ako „po koľajniciach“ a „kochal“ sa letovými vlastnosťami modelu. Až sa zrazu ozval silný zvuk, ako keď niečo praskne a model evidentne zmenil svoj zvukový prejav. Letel ďalej akoby nič, ale všetci sme sa zhodli na tom, že „niečo“ (zase ) nie je v poriadku a pokračovať v lete by bol hazard.

Radšej som okamžite (hladko a bez problémov) pristál, hoci som nechápal, čo sa to vlastne mohlo stať. Keď model doroloval a ja som podišiel bližšie, uvidel som toto:

Pre chatrnú kvalitu nejakého uchytenia, či materiálu používa náš najstarší brat výrazy: "Ako z makového kvetu", alebo "Ako z kohútej tváre". Neviem, ktorý z nich je v tomto prípade výstižnejší.

Tu jasne vidno príliš veľké chladiace otvory v prednom čele. Nedostatočnú pevnosť tohto dielu som sa (asi márne) snažil zvýšiť uhlíkovými a vo vnútri trupu aj drevenými výztuhami.

Môj „milovaný“ úchyt motora, predné čelo, či ako sa to volá. Keďže nemám vo zvyku používať vulgárne výrazy, nehovoril som v tej chvíli radšej nič.

Po porade s Milanom sme dospeli k rozhodnutiu, že v najbližšej dobe tento diel vyrobíme z (tvrdeného) hliníka a pevne (skrutkami) prichytíme o preglejkové bočnice trupu.

Vyzerá to tak, že časom na modeli nezostane nič pôvodné!

 

 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 11. 10. 2021, 07:56 | Prečítané: 11224x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 1
Pána Leopolda Waleka nepovažujte, prosím, za renomovaného modelára. Kto lepí spodný poťah torznej skrine krídla tak, že poťah je prišpendlený o pracovnú dosku a pri nábežke iba podložený a myslí si, že takýto poťah bude prilepený o rebrá tak, aby bol zachovaný tvar profilu, nemôže podľa mňa byť renomovaný modelár. Popisovaný postup uviedol pán Walek v jednom seriáli o stavbe RC vetroňa v RC revue (nechce sa mi hľadať v ktorom ročníku to bolo). Ak aj iné modely stavia podobnými postupmi, tak sa ani nečudujte, že to tak dopadne.
Odpoveď | 2014-06-19 06:56:11
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 50808.38 kb