Na uplynulý víkend sme mali s Miroslavom (mior) naplánovaných niekoľko závažných modelárskych činností, ktoré ťažko zvláda jeden modelár sám.
Po takmer jeden a pol roku Miroslav dokončil svojho Twin Ottera (ktorého my radíme už medzi obry) a bolo treba ho zalietať.
Okrem toho aj Mirko Poliačik (z modelárskej predajne vo Zvolene) bol cez víkend zalietať toho jeho obra, ktorý tam patrí bezpochyby: rozpätie 6 metrov, pohon benzínovým spaľovacím motorom …
A tak hoci sme sa Gôtovian z časových dôvodov zúčastniť nemohli, lietalo sa s obrami na letisku v Janovej Lehote aj na letisku Čerín-Čačín.
pripravil: Janko O.
V sobotu ráno sme vyrazili na letisko Janova Lehota s miroslavovým Twin Otterom. Rozpätie do 210 cm (2080 mm) a hmotnosť okolo 4,5 kg z neho síce rýdzeho obra nerobia, ale z nášho pohľadu (ovplyvneného záľubou v modeloch strednej veľkosti) to obor je.
Dá sa povedať, že Twin Otter je akýmsi voľným pokračovaním nášho viac-motorového „seriálu“. Celé to začalo myšlienkou postaviť štvormotorového C-130 Hercules. Ale keďže ako naša mama hovorievala: „Pomaličky chlapci rastú“, alebo ako Komenský útrúsil: „Od jednoduchšieho ku zložitejšiemu“, začali sme s niečím menším a len dvojmotorovým, teda Twin Starom II od Multiplexu. To aby sme najprv „opáčili“ niečo, čo má viac ako jeden motor.
Jeho (pôvodné) dva jednosmerné motory Permax 400 a „vrtuľky“ (5,5 x 4,5) z neho „nadupané delo“ nerobia, ale zato prekvapivo pomalý realistický let očaril nejedného prítomného. Asi časom dostane protibežné (trojlisté) vrtule, eventuálne striedavé motory a možno svoje „baránčie“ správanie trochu zmení.
Pokračovaním viac-motorovej série sú naše dvojmotorové Sky-Muly, zakúpené na HobbyKingu.
Optimálne vyladená pohonná jednotka vie z tohto inak energeticky úsporného modelu urobiť „nadržaného draka“. Pri plnej hmotnosti 1920 gramov je ťah motorov vyše 2700 gramov, takže stúpanie kolmo hore „do bezvedomia“ pre tento model nie je žiadny problém. Navyše trojlisté protibežné vrtule mu dávajú (pre nás) doteraz nepoznané vyvážené letové (aj pojazdové) vlastnosti. Podvozok, ktorý dobre drží stopu, rozmerný trup, kde sa toho (hlavne elektroniky) vojde až-až a ďalšie dobré vlastnosti z nich razom urobili naše obľúbené modely.
No a logickým (chronologickým) pokračovaním je dvojmotorový Twin Otter od americkej firmy Hangar 9. Po vynikajúcich skúsenostiach so Sky-Mule bolo jasné, že motory (a samozrejme aj vrtule) MUSIA byť protibežné. Trojlisté zatiaľ Miroslav nezohnal, ale aj pohon dvojlistými v nás vyvolal spokojnosť. Dobre navrhnutá pohonná jednotka je pri dostatočnom výkone neuveriteľne tichá, až si Miroslav povzdychol: „To tam budem musieť dať zvukový modul, či čo?“
Miroslav skúšal priblíženie na pristátie raz z jednej strany ...
... potom z druhej strany.
Presne v duchu článku „Modelársky paradox“ (či „Podvozky modelov lietadiel a problémy s nimi“) sme si opäť overili, že najproblematickejšou časťou lietadla je paradoxne jeho PODVOZOK. Po rozanalyzovaní problémov sme si ujasnili, ktoré konštrukčné úpravy bude musieť Miroslav ešte realizovať.
Aj obľúbené pomalé nízke prelety boli raz z jednej strany ...
... a potom aj z druhej strany.
V sobotu (presne v duchu zásad spomínaných v článku „Modelárske povery“) sme sa „odpratali“ na osamotené miesto (letisko Janova Lehota) a samozrejme sme nič nefotili. Tam sme niekoľko hodín model zalietavali, nastavovali, zalietavali, nastavovali …
Večer (v sobotu) sme boli na Čerín-Čačíne s mojim Sky-Mulom, ktorý absolvoval letové skúšky s čerstvo nainštalovanou stabilizačnou jednotkou (AssOrx) a od tej chvíle už mohol byť fotený (aj bol, ale nie našim foťákom, no fotky sa nám od kolegu nepodarilo zohnať).
V nedeľu ráno sme s Twin Otterom hrdo vyrazili „medzi ľudí“, teda na letisko Čerín-Čačín a zobrali sme aj foťák. Fotografie sú práve z toho dňa.
Twin Otter odhalil niektoré svoje ešte nevyliečené detské nemoci, ale prítomní chlapci (väčšinou Zvolenčania) nám ochotne pomohli (dokonca sme v poľných podmienkach aj rezali závit). Chlapi: VEĽKÁ VĎAKA.