Už mi tie krátke dni a dlhé noci idú na nervy! Zvlášť v tomto odpornom hmlistom počasí, keď človek ide potme do roboty a potme z roboty.
S láskou spomínam na nádherné letné (pod)večery, kedy sme s "chlapcami" (od 16 do 70 rokov veku) lietali aj do štvrť na desať večer a ešte potom dlho debatovali o lietaní.
Preto, keď v sobotu zavolal Tomáš, či nepolietame, srdce mi poskočilo od radosti!
autor: mior
foto: Tomáš alias googie
Poznáte ten vtip o Leninovi – žene povie, že ide za frajerkou, frajerke povie, že ide za ženou a on šupky-hupky do knižnice...
Tak ja som sa prezmenu priateľke vyhovoril, že musím piecť na Vianoce (akožto otec aj mama v jednej osobe), deťom som povedal, že musím na nákupy a ja šupky – hupky do auta smer letisko Hnilíky na Starej Turej. Cestou som zbaláchal ešte Patrika (skriu), aby nám predviedol jeho nový model MiG 29 od Sebartu. Zatiaľ čo v Novom Meste svietilo slnko, už po ceste v okolí Bziniec som videl hmlu hmlúcu. A tak volám, či to má vôbec význam ísť na letisko. Tomáš povedal, že už dve hodiny čakajú, kedy sa to rozpadne a nič, tak oni balia a idú na záložnú plochu v Podolí. Otočil som auto a zavolal Patrikovi, aby išiel rovno do Podolia.
Ako sám o sebe hovorievam, som pomaloletec, teda mám rád modely, ktoré lietajú pomaly, pokojne a pohodovo. Zato moji kolegovia-piloti, veľmi slušní akrobati stále vŕtajú, aby som konečne odskúšal aj ja príchuť akrobata. Keďže viem, že na to nemám ruky, tak ani nemám vhodný model. Až sa raz Majo B. ponúkol, že mi zapožičia jeho model Flash od RC Factory – a to aj s rizikom, že ho jednoducho zničím! (Vďaka Majko – Ty máš fakt dobré srdce – ale ja by som zase neostal dlžný a model by som Ti nahradil). To už bola veľká výzva a tak som privolil - prevzal model, vykonal na ňom pár úprav – držiak baterky, opravil podvozok a vyrobil ostruhu. Model som nechal zalietať tomu najpovolanejšiemu – Patrikovi. A tak som mal sebou v tento deň aj Fleša. Nakoniec sme sa v Podolí zišli štyria – Tomáš, Patrik, Dušan S. a ja.
Podstatné ale je, že sme v tento deň zimného slnovratu zažili niekoľko noviniek:
Ako horúcu novinku doniesol Dušan S. model Tucan od Multiplexu. Dušan – aj keď je dobrý pilot – necháva zalietávať svoje modely iným , v tomto prípade Tomášovi. Tomáš absolvoval niekoľko letov, a aj keď je výborný pilot, mal pred Tucanom rešpekt! Model je to nádherný a lieta fakt dobre – tak ako všetky modely od Multiplexu.
Potom mi Patrik opakovane zalietal môjho Flasha, s ktorým som si nakoniec celkom dobre polietal a vyskúšal aj niekoľko ľahkých akrobatických prvkov (to visenie na vrtuli na fotke robí Patrik, mne to potrvá ešte vééééľmi dlho).
Medzitým sa Patrik rozcvičoval s jeho Extrou 300, s ktorou už lieta dlhšie a porušuje všetky zákony fyziky. Mal to ako medziprípravu na pre nás ostatných premiérový let s mnohoservovým modelom MiG 29.
Štart MiGu bol impozantný – keďže model nemá kolesový podvozok – štart prebiehal v podobe štartu rakiet Sojuz – Patrik postavil model turbínami nad zem, ľahúčko pridržiavac za špicu pomaly odštartoval kolmo nahor – okamžite sme ľutovali, že sme nespravili video...
A tak sme asi po dvoch hodinách, kedy sa počasie naozaj rapídne zhoršilo, odišli radostne domov s tým, že sme si pekne zalietali, nič nerozbili a od rána nastane predlžovanie dní a krátenie nocí.
Potajme som sa priplazil domov a dopiekol zameškané koláčiky a svojim trom babám oznámil, že je hotovo!
Vďaka za nápad, Vladimír Iljič!