Vega a jej tretí život
S Miroslavom zvykneme hovoriť, že ako bájny vták Fénix povstala z popola.
No z popola, z popola. Vega povstala skôr z igelitky. V nej totiž roky ležali jej ostatky.
A bolo to už jej druhé „povstanie“ a preto je to jej tretí život.
Pripravil: Janko O.
Štyri roky po ťažkej havárii sa aj Vega dočkala svojho zmŕtvychvstania.
Vega (tá pôvodná) je model zo stavebnice, ktorý som postavil ešte v osemdesiatych rokoch (minulého storočia, okolo roku 1985). Čistý (bezmotorový, vraj termický) vetroň, s laminátovým trupom dĺžky asi 114 cm, s krídlami s rozpätím asi 240 cm, s polystyrénovým jadrom potiahnutým balzou, nebol príliš vydarený. Bol dosť ťažký a tak namiesto termiky si užíval skôr svahové prúdenie na kopci za sídliskom Podbreziny, na okraji Liptovského Mikuláša.
Dôkazom toho je aj táto fotografia, ktorú urobil môj dobrý kamarát Berco:
To som ja (Janko O. pred asi tridsiatimi rokmi) s modelom Vega na Podbrezinskom kopci.
Vtedy Vega ešte mala „uši“ a ako som si už pomaly zvykol, krídla boli už z výroby (či z predajne) skrútené a teda ľavé zákruty lietala inak ako pravé zákruty. Nemala krídielká a riadila sa len smerovkou a výškovkou.
Jej nevyspytateľné správanie (ako následok „pokriveného“ charakteru) malo za následok niekoľko havárií. Väčšinou si to odniesli krídla, ktoré po zlepení boli ešte ťažšie, takže už tak zle lietajúci model lietal ešte horšie. Po jednej obzvlášť ťažkej havárii bol okrem krídiel poškodený aj trup, aj výškovka a priehľadná kabína by nebola súca ani na kabriolet. A tak sa to, čo z modelu zostalo, ocitlo v sáčku v pivnici, v kúte zabudnutia.
A tak to bolo až do roku 2008, kedy v tzv. druhej vlne nášho modelárčenia som Vegu vzkriesil. Opravil a nastriekal som trup, odrezal špicu a namiesto nej som tam vložil pomerne silný motor (3548, najsilnejší z 35-kového radu). Samozrejme že elektromotor, pretože práve sme s Miroslavom zahájili našu až doteraz trvajúcu éru elektroletu.
Ušaté krídla sa mi strašne nepáčili (a stále nepáčia) a tak niekoľko radikálnych rezov malo za následok, že Vega dostala rovné krídla s redukovaným rozpätím 184 cm.
VEGA IIb: rozpätie 184 cm, dĺžka 114 cm, letová hmotnosť minimálne 1740 gramov, vrtuľa 12x8.
Do každého krídla bolo umiestnené servo, takže model mal zrazu aj krídelká. Poťah nažehlovacou fóliou Oracover, zvrchu signálna oranžová, zospodu tmavomodrá metalíza.
Totálne rozbitú kabínu som opravil tak, že jej pôvodný plastový spodok som spevnil tenkou preglejkou a na to som prilepil časť PET fľaše z minerálky Magnesia.
Žiaľ, z tohto obdobia nemáme žiadnu fotografiu modelu, ale dá sa povedať, že vyzeral zhruba rovnako ako teraz, len označenie na krídle bolo VEGA II.
Model to bol ťažký, z čoho vyplýva, že lietať mohol len rýchlo. Najmä štarty boli náročné na svaly na rukách a niekedy aj na psychiku. Pristátia boli zase náročné na osku motora (a opäť na psychiku).
Cez to všetko sa s týmto modelom dalo riadne vyblázniť a ten, kto má rád rýchlosť, by povedal, že model lietal veľmi dobre.
Vzopätie krídiel je veľmi malé, takmer nulové. Zadné krídlo - výškovka má záporné vzopätie, čiže je do obráteného V.
Tak dobre, že som ho v jeden veľmi horúci letný deň v roku 2009 zobral na Zolnú, na akciu Lietame pre radosť.
Okrem estetických dôvodov som chcel zvýšiť aj hladkosť povrchu na mojej rýchlej Vege 2 a celú som ju natrel akýmsi leštidlom a "vyblýskal". Aj výškovku.
To som ale nemal robiť, pretože tá nemá balzový poťah a jej pevnosť je daná hlavne vyšponovanou fóliou. Fólia ale postupne vplyvom tepla a leštenky zmäkla a pri jednom prudkom a rýchlom klesaní som "chytil" flutter na zmäknutú výškovku, ktorej jedna polovica sa šikmo prelomila. Silný nápor vzduchu, pôsobiaci na túto šikmú plochu, oddelil zadnú časť laminátového trupu a niekoľkokrát pretočil. Bowdeny, ktoré držali oddelené časti trupu, vytvorili akýsi korbáč. Dierou v trupe ešte postupne "vycestovali" nejaké časti modelu. Aké boli škody, sa mi radšej nechce ani spomínať.
A poučenie? Hladký povrch je fajn, ale nie na úkor pevnosti modelu. Takže, s leštenkami (ale aj s teplom) opatrne!
Následky boli strašné: dogliamaný a na dve časti roztrhnutý trup, polámané krídlo a rozlámaná výškovka.
Oprava bola náročná, únavná a zdĺhavá (veď trvala 4 roky 
). Ale tohto leta sa Vega dočkala. Tak ako obvykle, pri takejto rekonštrukcii boli zmenené či doplnené niektoré kľúčové časti. Prijímač je FrSky D8R II s telemetrickým kanálom.
Nový modul telemetrie síce už nemeria (pre Vegu nezaujímavú) výšku, ale zato meria (pre tento model oveľa zaujímavejšiu) rýchlosť.
Detail kabíny s pitotovou trubicou (umiestnenou na bielom Targa-oblúku) a tlakovým senzorom.
Štandardne bol doplnený prúdový senzor na meranie odberu a stavu energie v pohonnej batérii.
Vnútro trupu už aj s batériou (3-článok Turnigy 2200mAh).
A samozrejme, Vega bola vybavená 3-axis Flight stabilizérom.
Väčšinu šrámov sa podarilo úplne odstrániť, ale niektoré následky havárie pozornému oku neuniknú a sú viditeľné aj dnes.
Súvisiace články:
Keď sa povie: Gôtovany
Simulovaný flutter v „priamom prenose“
Čo robiť, aby bol model rýchly? - 4.časť - Prax: Povrch
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 28. 9. 2022, 08:24 | Prečítané: 9054x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 2
A tu je odkaz na video ako sa mi to podarilo:
odkaz
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)