Mekka „pokrstená“
Modelárskou Mekkou (myslím, že s veľkou nadsádzkou) nazval náš modelársky kolega Pali priestor priemyselného parku Majer – Šalková (Banská Bystrica – východ), o ktorom som písal pred týždňom.
A výrazom „pokrstená“ mám na mysli to, že som tam bol včera prvý krát lietať s modelom.
A tak môžem predložiť svoje prvé dojmy.
pripravil: Janko O.
Dúfam, že týmto nadpisom nerozdúcham náboženské vášne, ale veci sa majú inak.
Link na článok: Majer – Šalková: miesto aj pre modelárov?
Tak ako som už písal v komentároch ku spomínanému článku, tú česť okúsiť prvý let v tomto priestore dostal rekonštruovaný TwinStar.
Najskôr sme TwinStara (ako verziu bez podvozku) zalietali ešte asi pred týždňom s Miroslavom na Ďateline.
Avšak po „objavení“ priestoru Majer – Šalková bolo jasné, že sa podvozok predsa len zíde.
Pozn.: TwinStar s podvozkom lietal už dávnejšie – na letisku Čerín – Čačín. Avšak vzhľadom na jeho citlivosť na vietor sa s večne veterným Čačínom nemajú radi 
. A tak Majer – Šalková s oveľa kľudnejšími pomermi bola druhá šanca pre TwinStarov podvozok.
Navyše bol, okrem silne zmenenej elektroinštalácie, TwinStar vybavený osvedčeným letovým stabilizátorom FY-30A.
Aj twinstarov podvozok doznal zmeny. Konkrétne jeho predné riaditeľné a mäkko odpružené koleso. Už len slovné spojenie: „riaditeľné a mäkko odpružené“ zaváňa problémami. A tak bola konštrukcia (po dvoch rokoch čakania na ten správny nápad 
) doplnená o mechanický stabilizátor, ktorý zabraňuje nežiadúcemu bočnému nakláňaniu kolesa pri zatáčaní, čím súčasne zvyšuje presnosť riadenia, avšak nijako nevplýva na mäkkosť pruženia.
A tak včera (v sobotu 6.7.2013) podvečer som sa vybral do Mekky (Majer – Šalková (veď Pali vie, o čom hovorím 
)). So starostlivo pripraveným TwinStarom a šiestimi baterkami. Poviem rovno, že šesť bateriek bola na prvé lietanie v neznámom priestore odvaha. Alebo ak nie odvaha, tak aspoň nepatričný optimizmus.
Po zistení smeru vetra som auto zaparkoval tak, aby neprekážalo a aby v prípade havárie modelu nedoznalo ujmy aj ono. Osud tak chcel, že ako optimálne miesto pre štarty a pristátia (vzhľadom na smer vetra cca východ - západ) sa javil priestor, ktorý sa mi v minulom článku najviac pozdával.
Najprv som na ceste urobil pojazdové skúšky (Taxiing), aby som overil vlastnosti predného kolesa (s hlavným - zadným podvozkom neboli problémy nikdy). Správanie modelu na zemi bolo veľmi sľubné: dobre držal stopu, neuhýbal. Dokonca aj občasnému bočnému vetru sa snažil statočne vzdorovať.
Potom som tie isté testy absolvoval so zapnutým letovým stabilizátorom FY-30A, v móde 3D. Hoci je to LETOVÝ stabilizátor, tak je samozrejme schopný stabilizovať aj pojazd modelu (stabilizovaný kanál Rudder riadi servo smerovka – predné koleso). Výsledky boli vynikajúce: model bol schopný bez zásahu do riadenia sledovať bielu čiaru na ceste s odchýlkou +/- 20 cm po prejdení 20m.
Posmelený týmito výsledkami som sa napokon rozhodol odštartovať. Štart ako na „špagáte“, ku stĺpom po krajoch letového priestoru som sa ani len nepriblížil. Vo vzduchu som sa venoval trimovacím činnostiam a učinil som rozhodnutie, že niektoré zo závaží na špici modelu pôjde dole.
Potom som začal nacvičovať pristátie. Najskôr len na nečisto, potom už naostro. Veľkým tiahlym oblúkom som sa dostal na miesto v ose dráhy (cesty). Postupným znižovaním výšky som napokon hladko pristál, v podstate do stredu cesty. Treba dodať, že veľkú zásluhu na tom mal môj zdatný pomocník: flight stabilizer FY-30A.
Potom sa však na ceste objavili (a očakávajúc ďalší štart môjho modelu, sa za mňa postavili) kolečkoví korčuliari. Konkrétne tri pekné korčuliarky a jeden korčuliar. V zápale frajeriny som zabudol zapnúť letový stabilizátor. Cez to všetko som celkom pekne odštartoval, z čoho som usúdil, že pre (pekné) ženy je človek (teda aj modelár) schopný urobiť takmer nemožné. Súčasne som si uvedomil to, čo už ma naučili pred rokmi gyrá: tieto technické prostriedky modelárovi pomôžu, ale okrem toho mu dodajú potrebný kľud a sebaistotu. Že tu hrá rolu aj placebo-efekt, o tom niet pochýb.
A výsledok: šesť vylietaných bateriek a keďže som sa nemohol nabažiť pocitu z podarených štartov a pristátí, tak som ich absolvoval asi 50. K tomu zopár touch and go (tač end gou) a zopár extra-nízkych preletov tesne ponad dráhu.
Ak vietor začal fúkať z juhovýchodu, model pristával mierne vybočený voči ose dráhy a po dotyku so zemou sa zrovnal. Nádhera, tak si predstavujem realizmus letu. Skrátka som si to užíval a v závere som oľutoval, že som nevzal aj viac bateriek.
Usúdil som, že by nemalo dlho trvať, kým TwinStara doplním Pitotovou trubicou na meranie rýchlosti, tak ako to má Fantom. Tým by sa pristátia mali stať presnejšie definované a pristávaciu rýchlosť by som nemusel len odhadovať.
A tiež vztlakové klapky, ktoré som TwinStarovi dočasne zablokoval, budú v najbližšom čase znovu sprevádzkované.
Takže teraz viem, čo budem robiť nasledujúce dni a kde budem tráviť nasledujúce príjemné podvečery.
Súvisiace články:
Majer – Šalková: miesto aj pre modelárov?
Elektroinštalácia viacmotorových modelov - 1.časť
Fantom vybavený meraním rýchlosti Pitotovou trubicou
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 7. 7. 2013, 11:35 | Prečítané: 8354x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 2
ako ja 
s Polarisom a to ešte bez báb.
Čo sa týka tvojho Polarisa, sledoval som tú "kauzu" na Bohdanovom webe a myslím si, že tie výsmechy boli neoprávnené. Občas sa každému podarí taká skopičina, že sa až červená. Ja by som použil drobnú biblickú parafrázu:
Kto občas nezblbol, nech prvý hodí modelom.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)