Možno v nadpise malo byť, že Black Sabbathov druhý život.
Lenže už ani neviem, koľkokrát polystyrénové trosky tohto modelu, ktorý sa zrodil čoby Jas-39 Gripen, čakali v igelitke na svoju „definitívu“ v smetnej nádobe.
Ale vždy sa niečo stalo, že tento osudom ťažko skúšaný model, dostal milosť a ďalšiu šancu na život.
autor: Janko O.
A tak po predvlaňajšej ťažkej havárii som bol už pevne rozhodnutý, že toto je jeho koniec. Našťastie nie som z tých, čo po havárii v zúrivosti rozlámu a rozdupú to, čo z modelu zostalo. Tú kôpku polystyrénového nešťastia, servá, prijímač, batériu a ďalšiu po okolí rozmetanú elektroniku som nakládol do igelitky a pohodil do pivnice do kútiku zabudnutia.
Avšak kolega z práce Peter, ktorý bol prítomný pri lietaní, ale aj pri havárii modelu, po pár dňoch začal dobiedzať, že kedy Black Sabbatha opravím. Odvetil som, že nikdy a myslel som to úprimne. Zdôvodnil som to tým, že tam už niet čo lepiť, lebo model sa skladá už len z lepidla a farieb, ktoré sa vrstvili po nespočetných haváriách.
Lenže, nikdy nehovor nikdy.
Peter mi povedal niečo, čo moje srdce obmäkčilo. Že vraj to je môj najzaujímavejší a súčasne najkrajšie a najrealistickejšie lietajúci model.
Myslel som, že preháňa, ale spätne som si uvedomil, že v podobnom štýle sa o ňom už aj pred tým vyjadrovali viacerí. Dokonca asi pred týždňom, pri lietaní na Ďateline, traktorista, ktorý zberal baly sena, zastavil a zaujímal sa o to, čo to je za model a čo ho to poháňa, že lieta tak ticho.
A tak Black Sabbath dostal svoju ďalšiu šancu. Ale nebolo to len tak. Do svojho nového života musel vstúpiť aj s novým vybavením. Konkrétne dostal do vienka Stabilizačný systém Orange 3-axis.
Do trupu mierne "zapustený" stabilizačný systém a nad ním modul telemetrie.
Ide o to, že tento model s výrazne nadjednotkovým pomerom dĺžky a rozpätia má slabú priečnu stabilitu a dobre lietal len v bezvetrí. Vo vetre sa nakláňal, holengal a vystrájal všetky možné nezbednosti.
A tak po drobných konštrukčných úpravách a zmenách v elektroinštalácii bol vybavený aj spomínaným stabilizačným systémom.
Tohto týždňové letové skúšky preukázali opodstatnenosť tohto rozhodnutia. Nakláňanie a holenganie ustalo a model lieta (ako Janči „Diosko“ Katuška hovorí) ako po koľajniciach.
Bohužiaľ, jeho (po haváriách a dovybavovaním elektronikou) neustále narastajúca hmotnosť spôsobuje, že štarty (hody do vzduchu z ruky) sú čoraz náročnejšie a kritickejšie.
Teraz premýšľam, či má zmysel vybaviť ho 3W blikajúcimi LEDkami, lebo súčasné osvetlenie je skôr efekt pre ženy, ako zmysluplné orientačné pozičné svetlá.
Súvisiace články:
(Auto-)Stabilizačný Systém AssOrx pred skúškami
(A 39-ka ako) Fénix zase povstane z popola … 1. časť
Voľnobeh v modeloch poháňaných elektro-dúchadlom (EDF)
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)