Stará láska nehrdzavie
Veríme, že áno, lebo my (Miroslav a ja) isto. Touto okľukou chceme nenápadne vysvetliť, prečo sme opäť, presne po šiestich rokoch, kúpili a s drobnými úpravami skompletovali stavebnicu nesmrteľného EasyStára.
Ale tentokrát nie preto, aby sme sa vrátili k modelárčeniu, ale preto, že sme potrebovali pomalého, jednoduchého, poslušného, spoľahlivého, ľahko ovládateľného, ľahko opraviteľného ….. Nosiča Experimentálnych Technológií.
autor: Janko O.
Postrehli ste už sami na sebe, že táto odveká pravda sa týka tiež vzťahu modelár – model? A pripúšťate aj, že na prvú lásku (prvý, dobre lietajúci model) sa nezabúda?
V posledných mesiacoch veľmi intenzívne pracujeme na projekte ASS – AutoStabilizačné Systémy. Pravdu povediac, slovo „Auto“ je tam viac-menej ako z núdze cnosť, pretože sa z 80% jedná o Stabilizačný Systém a len z 20% o AutoStabilizačný Systém. Ale skratka SS sa nám nezdala byť vhodná (mladší možno nevedia prečo, ale starší vedia) a nemienili sme ju používať.
O zariadeniach súvisiacich s ASS je možné sa viac dozvedieť v našich článkoch Zisťovanie vlastností gýr – 1. časť a Zisťovanie vlastností gýr – 2. časť a Zisťovanie vlastností gýr – 3. časť a tiež v rozsiahlych vláknach Autostabilizační systémy pro plošníky a Guardian 2D/3D stabilizace na RC mánii.
"Naše" ASS v predkompletačnej podobe (stačí prepojiť 12 káblikov a mechanicky "zakomponovať" do oranžovej krabičky). Hore je originálny 3-axis Flight Stabilizer (v podstate 3 gyrá v jednej krabičke). Dole procesor zaisťujúci spoločne s "Orange" Flight Stabilizerom plnohodnotný ASS (dokonca aj vrátane toho "A" - model v ľubovoľnej polohe sa po aktivácii vráti do normálnej - vodorovnej polohy), doplnený dynamickým riadením účinku a nezávislým dvojkanálovým riadením obidvoch krídieliek (v originálnych ASS, napr. FY-30A, tieto funkcie nie sú).
Keď už práce na tom „našom“ ASS pokročili natoľko, že sme nevdojak vyslovili osudnú vetu: „Hádam by sa to patrilo aj v praxi vyskúšať“, tak vyvstala nečakaná otázka: No hej, vyskúšať - vyskúšať, ale na čom?
Podmienkam spomenutým v úvode: pomalý, jednoduchý, poslušný, spoľahlivý, ľahko ovládateľný, ľahko opraviteľný ….., nevyhovoval ani jeden z plejády modelov, ktoré obidvaja dokopy máme.
Ak aj jeden vyhovoval takmer všetkým, tak bol (na dané použitie) veľmi rýchly, druhý bol síce pomalý, ale zas bol ťažko opraviteľný, ďalší zase nie veľmi poslušný, až …..
Až sme takmer v jednom okamihu obidvaja vyriekli otázku, zakončenú výkričníkom: „EasyStar?!“
Hoci sme pred rokmi obidvaja nejakých EasyStárov mali (bližšie v článku: Ako som objavil penu), kde už im je teraz koniec? Ja som toho môjho predal spolu s RC súpravou Futaba, na ktorej prebiehali prvé „telemetrické“ pokusy (spomínané v článkoch (Iné) Využitie vstavaného displeja RC vysielača a Cesta k telemetrii - 2. časť). Už vtedy to bol osvedčený Nosič Experimentálnych Technológií 
.
Na vrchu trupu medzi kabínou a motorom vidno biele zakončenie špáradla, ktoré zaisťuje spojenie polovíc krídla.
A tak Miroslav objednal u Mirka Poliačika v jeho predajni na Námestí SNP 19, vo Zvolene stavebnicu EasyStára. Potom doma „pokutral“ a našiel nejaké vhodné servá, regulátor pre jednosmerný motor, voľakedy moje draho kúpené dvoj-článkové LiPolky PolyQuest a iné drobnosti.
Po zhromaždení všetkých „elementov“ budúceho experimentálneho stroja prišli na rad úvahy o potrebných úpravách:
-
pôvodný EasyStar nemá krídielká, ale nám by sa pre odskúšanie ASS „nejaké zišli“. A tak bolo rozhodnuté: treba dorobiť krídielká. Nemusia byť príliš účinné (EasyStar asi akrobaciu robiť nebude), ale mali by dokázať nakloniť model zhruba o 30 stupňov.
Tu dobre vidno realizáciu krídeliek, prepojenie ich serv s prijímačom v trupe, pravý predný nasávací otvor chladiaceho vzduchu a spodnú ochrannú fóliu prednej časti trupu (keďže je biela, tak tú zas až tak dobre nevidno
). -
Z toho vyplynul ďalší problém: ako vyviesť kábliky od serv v krídlach do trupu k prijímaču? A keďže sme sa v tomto prípade držali hesla nášho najstaršieho brata Milana: „Veď nepôjde na výstavu do Brna“, urobili sme to čo najjednoduchšie. Funkčnosť bola prvoradá, estetika druhoradá.
Iný pohľad z ľavej strany trupu.
-
Pohonná jednotka EasyStára síce nie je nijako výkonná, ale chladenie (na rozdiel od pohonu) my radi predimenzujeme. Treba dorobiť nasávacie a výfukové otvory chladiaceho vzduchu.
-
Už z našich predchádzajúcich EasyStárov máme skúsenosť, že trup treba vpredu po vnútorných stranách spevniť uhlíkovými nosníkmi (na nasledujúcom obrázku).
-
Spodok trupu (obzvlášť v prednej časti) treba proti poškriabaniu (pri pristávaní) a proti zelenej tráve chrániť hrubšou fóliou. A tak bol nalepený 30 cm dlhý a v najširšej časti 6,5 cm široký, vhodne tvarovaný biely pás samolepiacej fólie.
-
Budúci EasyStar.NET bude nosiť „kadečo“ a tak na „to“ treba vytvoriť priestor. Ešte pred zlepením polovíc trupu, bol vhodne tvarovaným hrotom pištoľovej spájkovačky vytvorený súvislý (predtým nedostupný) priestor pod krídlami. Tento priestor je širokým kábelovým kanálom prepojený s hlavným úložným priestorom v prednej časti trupu.
-
Tento zadný priestor (je takmer presne v ťažisku modelu) bude podľa potreby prístupný tzv. Technologickým otvorom (preto sme tam nenalepili ani dodávané ozdobné fólie). V tomto priestore bude asi neskôr umiestnený aj ultrazvukový merač vzdialenosti, ktorý okrem merania bude môcť automaticky udržiavať (alebo aj meniť, napr. pri pristávaní) stanovenú letovú výšku nad terénom.
-
Spojenie polovíc krídla „tvarovým zámkom“ sa nám už pred šiestimi rokmi v EasyStároch nepozdávalo. Vtedy sme spojenie poistili niekoľkými silnými magnetmi. Teraz som to však musel urobiť inak. Nie že by magnety neboli vhodné, ale stále sa mi ich po presťahovaní do domu nepodarilo (v tom mojom modelárskom „bordeli“) nájsť
. A tak som do krídiel vlepil dva navzájom sa prekrývajúce, výškovo mierne posunuté plastové pásy. Do vhodne navŕtaných otvorov sa zvrchu zasúva špáradlo do zubov z mäkkého dreva, ktoré je vedené v plastových trubičkách (z plastových bowdenov). Pri prekročení sily (pri havárii a pod.) plastové pásiky špáradlo „prestrihnú“.
Celkový vzhľad , ale aj jednotlivé úpravy sú zrejmejšie z fotografií.
Tesne pod kužeľom vrtule vidno výstupný otvor chladiaceho vzduchu. Jeho odsávaniu napomáha aj podtlak, vznikajúci pred točiacou sa vrtuľou.
Keď sa na to tak s odstupom času pozerám, tak stále platí Miroslavov výrok spred šiestich rokov: „EasyStar je taký škaredý, až je krásny.“
A stále máme ten model radi (a asi nie sme sami, keďže sa ho vyrobilo viac ako milión kusov). Nečudo, veď stará láska nehrdzavie.
Tesne pred nápisom EasyStar na predku trupu vidno ľavý otvor vstupu chladiaceho vzduchu.
Súvisiace články:
Zisťovanie vlastností gýr – 1. časť
Zisťovanie vlastností gýr – 2. časť
Zisťovanie vlastností gýr – 3. časť
(Iné) Využitie vstavaného displeja RC vysielača
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 3. 3. 2013, 11:54 | Prečítané: 7222x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 6
Ja na účel "nosiča" technológií používam Floatera AXN. Labolatórne meno "testovacia platforma"
dúfam, že nepredbieham a že to nezarieknem, ale správa sa to prakticky identicky ako populárna FY-30, či Guardian 2D/3D (veď o to nám v podstate šlo, to boli naše vzory, len sme to chceli urobiť lacnejšie a s nejakými tými našimi "udělátkami": dynamickým riadením účinku a nezávislým dvojkanálovým riadením obidvoch krídieliek, tak aby nie len prvé, ale aj druhé krídielko mohlo byť ovládané z vysielača (a mohlo byť použiteľné napr. aj ako flaperon), ale pri tom aj ono zahrnovalo onen stabilizačný 2D/3D efekt).
My si to samozrejme "našijeme" na našu mieru - na naše potreby a predstavy. Ak to bude použiteľné aj pre iných, radi poskytneme know-how a nie len hov-no(u)
.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)