Realistické RC modely

Trojkráľové zamyslenie nad OpenSource v modelárstve - doplnené

Keď pred štyrmi rokmi vyšiel vpershingov článok o OpenSource a T9X na našej stránke, vzbudil veľmi silné emócie na obidvoch stranách barikády.

Medzitým sa vývoj posunul dopredu a prešiel čas, ktorý umožňuje zhrnúť skúsenosti v tejto oblasti.

autor: mior

Dovolím si v tomto zamyslení spojiť moje dva veľké koníčky – počítače a mikroelektroniku s tretím - modelárstvom. Tie prvé dva (za ktoré mám tituly pred menom aj za menom ) ma plne oprávňujú hovoriť o OpenSource – žijem a pracujem s ním už vyše 15 rokov, takže sa už celkom dobre poznáme a úsmevne povedané – za chvíľu  si budem tykať už skoro s každým bajtom. S modelárstvom pracujem už tiež dlho – ak nebudem rátať 20-ročnú prestávku, tak vyše  10 rokov. A podruhé - v tomto zamyslení sa venujem softvéru, technickú stránku vysielačov - aj keď je veľmi dôležitá - pre tentokrát čiastočne vynechávam!

Keď vyšla prvá verzia vysielača T9X, bola to katastrofa a požehnanie zároveň. Katastrofa preto, že originálny softvér mal také vážne chyby, že v komplikovanejších nastaveniach dochádzalo k rôznym nežiadúcim efektom. Práve tieto nedostatky a chyba a či zámer výrobcu nezamknúť procesor dali podnet na vznik iných verzií ovládacieho softvéru, čo bolo pre tento vysielač a modelársku komunitu požehnaním. A nielen pre modelárov, ale aj výrobcu – neviem si predstaviť, koľko kusov vysielačov by v skutočnosti predal s pôvodným softvérom. Vývoj rôznych klonov firmvéru pomohlo nám všetkým – predne modelárom, lebo majú z čoho vyberať, výrobcovi, pretože vyrába vo veľkých množstvách a tým dokáže znižovať cenu a aj samotným vývojárom, pretože sa v zmysle OpenSource môžu navzájom vzdelávať a vylepšovať.

Vysvetlime si však najprv pojem „Open Source“. Ten vznikol dávno pred tým, že sa do modelárskych vysielačov začali montovať prvé jednoúčelové procesory. Nejdem tu teraz presne definovať tento pojem, jeho záber je veľmi široký, zúžim to len na pre nás dôležitú oblasť. Open Source v podstate znamená slobodný prístup k informáciám – prenesene do sveta techniky je to slobodný prístup k programom vrátane prístupu k ich zdrojovým kódom. Slobodný v tomto ponímaní znamená, že túto informáciu (programy) dostanem ak chcem a kedy chcem a za koľko chcem! Aj to je podstatné – ak nechcem – nemusím platiť, ak chcem – zaplatím! Open Source ďalej umožňuje s týmito zdrojovými kódmi manipulovať podľa mojej ľubovôle – a to aj tak, že môžem úplne odstrániť úpravy niekoho iného, ak mi nevyhovujú. Naďalej môžem tieto programy šíriť pod vlastnou značkou – za podmienky,  že k nim dodám aj zdrojové kódy.

Keď v roku 1991 pán Linus Torvalds  vytvoril  nový operačný systém Linux (respektíve jeho jadro), nikto mu nepredpovedal  taký rozmach ako zažil a zažíva dodnes. Linux vyšiel z Unixu – veľmi robustného a hlavne veľmi drahého operačného systému. V tých dobách hádam okrem pár nadšencov nikto nemal doma počítač s Unixom. Linux to zmenil! A to vďaka tomu, že bol vytvorený a distribuovaný v zmysle filozofie Open Source, teda nielen ako skompilovaný hotový program, ale vrátane zdrojových kódov.  Začal sa voľne, slobodne a hlavne zadarmo šíriť, našla sa veľká skupina nadšencov, ktorá pracovala na vývoji Linuxu (jeho jadra) alebo na vývoji programov a aplikácií preň. Ak sa našla prípadná chyba v jadre alebo v nejakom programe, bola opravená do niekoľkých hodín!

Hlavne vďaka cene a širokej podpore sa Linux začal nasádzať na servery. Zrovna v tej dobe nastal prudký rozmach internetového pripojenia a tak Linux v tomto smere začal zaujímať výrazné postavenie. A vtedy začala vojna! Vojna Open Source s Linuxom na jednej strane a vojna komerčného softvéru s Microsoftom na strane druhej. Microsoft (a iní výrobcovia komerčného softvéru) tvrdili, že systém Linuxu s komunistickými ideami na platforme Open Source nemôže vo svete, kde sú peniaze hybnou silou, dlho existovať. Podľa hesla – „čo nič nestojí – nestojí za nič“.

Aká je dnes realita? Linux má dominantné postavenie vo svete internetových serverov. Tak dominantné, že prevyšuje 90%! Zároveň sa Linux rozširuje z oblasti serverov do oblasti desktopov. Dnes už nie je žiadny problém zakúpiť počítač (notebook, netbook) s nainštalovaným operačným systémom Linux. Platíme len za cenu počítača – softvér máme zdarma!

Desktopy vyžadujú aj príslušné používateľské  aplikácie – vymenujme len jednu – asi najpodstatnejšiu – kancelársky balík.

Načo kupovať od Microsoftu jeho MS Office, keď si môžem zadarmo stiahnúť OpenOffice alebo LibreOffice. Obidva – na rozdiel od MS Office fungujú nielen na Linuxe, ale aj pod MS Windows.

To, že Linux je dnes úspešný a bezpečný potvrdzuje i fakt, že francúzska a nemecká armáda nasadila Linux nielen na svoje servery, ale aj na kancelárske počítače. Istotne bola aj nezanedbateľná finančná úspora – ale hlavná bola bezpečnosť! Povolaní špecialisti skontrolovali zdrojové kódy Linuxu a takto preverené programy skompilovali s istotou, že sa nemusia obávať nečakaných „zvláštností „, aké sme zaznamenali v prvej iráckej vojne (A Francúzi vedia, o čom hovorím – práve cez nich sa infiltrovali nežiadúce mechanizmy do iráckej protivzdušnej obrany). A aby som nezabudol - aj slovenská armáda používa linuxové servery!

Nedá mi nespomenúť ešte jeden úspech Linuxu – a to Android. Jeho masívne nasadenie v mobiloch je možné vďaka jeho koreňom z Linuxu a filozofii postavenej na Open Source (viete si predstaviť ceny smartfónov so systémom od Microsoftu?).

Treba mi ešte podotknúť, že aj keď to tak nevyzerá – vo svete Linuxu sa tiež točia peniaze. Samotný vývoj dnes podporujú samí veľkí bojovníci vo svete IT – Hewlett-Packard, IBM, Oracle a iní. Ostatní získavajú peniaze z technickej podpory, školení, tvorby manuálov.  To však vôbec neodporuje Open Source.

Vráťme sa však späť k modelárstvu:

Tak ako Linux je napísaný v jazyku C, tak aj zdrojové kódy rôznych firmvérov – či už je to Open9x, Er9x, Gruwin a podobne sú vytvorené v tomto jazyku. Len samotný jazyk ešte stále nič nehovorí  o voľnom šírení – to len samotní autori sa rozhodli tieto veci vyvíjať v duchu Open Source. A nemohli nič lepšieho urobiť. Tak ako v Linuxe, tak aj tu je široká vývojová základňa a chyby sa odstraňujú behom niekoľkých hodín.  Je dostupná podpora – či už so samotným flešovaním alebo nastavením. Stiahnuté zdrojové kódy si môžem upraviť k obrazu svojmu – takto niekto napasoval FrSky telemetriu na displej vysielača T9. O obľúbenosti T9X už hovoriť asi nemusíme, a vieme, že vďaka jej silnej popularite je na svete už jej vynovená verzia 9XR. 

A povedzme si rovno – tieto nové firmvéry povyšujú toto rádio o niekoľko rádov vyššie. Získalo možnosti, dané rádiám vyšších cenových kategórií za zlomkovú cenu. Firmvér je overený mnohými používateľmi a v prípade záujmu je nejaká  nová funkcia veľmi ľahko a rýchlo implementovaná do novej verzie. Čo však robí – aspoň pre mňa veľmi interesantným, je jeho grafická nadstavba nastavenia. Jednoducho si na počítači nastavím rôzne hodnoty, hodnoty mixov, priradím ľubovoľné prepínače – všetko ťahaním a klikaním myši. Mne osobne nie je známé, že by nejaké komerčné rádio malo takúto vymoženosť. 

A to nehovorím o možnosti implenetovať do rádia taký VF modul, čo mi vyhovuje!

A rok stačil na to, aby sa na svete objavil Taranis - vysielač, ktorý svojími možnosťami naozaj možno zaradiť do vyšších kategórií. Taranis - na rozdiel od T9 bol už rovno pripravovaný pre Open Source komunitu. 

A podobný osud čaká aj na Horus.

Nedá mi nespomenúť ďaľšie nové fenomény Open Source v prostredí modelárstva - voľne šíriteľný zdrojový kód pre regulátory do X- koptér, ako aj kód pre stabilizačné systémy. Nepáči sa vám činnosť oranžovej krabičky, ktorá stabilizuje vaše lietadlo? Nevadí - stiahnite si iný softvér, naprogramujte mikrokontrolér a lietajte! Ešte to nieje ono? Tak zasiahnite do zdrojového kódu, prípadne na Internete požiadajte niekoho, kto tomu rozumie, skompilujte, nahrajte a lietajte! Open Source vám naozaj dáva krídla, a to nemusíte piť ani RedBull!

Na našej stránke pripravujeme seriál o Open Source firmvéri pre nabíjače batérií. Nový soft dokáže z pomerne lacného - niekoľko dolárového - nabíjača urobiť veľmi dobrý nástroj, ktorý dokáže okrem iného merať aj vnútorný odpor bateriek!

A tak, ako bol v minulosti Linux zatracovaný a teraz je na výslní, tak aj firmware do modelárskych vysielačov a iných modelárskych "hračičiek" si bude postupne hľadať svoju cestu. A dovolím si tvrdiť – keby  „veľkí“ v modelárskom svete otvorili svoje rádiá komunite Open Source, mohli by iba získať tak ako T9x, Taranis a Linux.  

A tak si myslím, že Jeti so svojim rádiom túto ideálnu príležitosť prepásol...

Súvisiace články:

Novoročné zamyslenie alebo OpenSource v modelárstve (Turnigy T9)

Komentáre: 6

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz