Tichá noc, svätá noc … a šťastné a veselé ...

Takto sme nazvali naše vianočné priania už po minulé roky.

V poslednom období sme akosi viac spomínali, ako inokedy a tak v tom budeme pokračovať. Veď už samotný nadpis je vlastne spomienkou.

Doteraz sme spomínali na modelárske začiatky, dnes opäť spomenieme najslávnejší vianočný zvyk a najslávnejšiu vianočnú melódiu a na záver pripomeniem moje (naše) najkrajšie Vianoce.

pripravil: Janko O.

 

 

Hneď na začiatok by som chcel hrdo pripomenúť, že celosvetovo najkrajšie vianočné zvyky a bez pochýb najkrajšia vianočná pieseň pochádza tu, z týchto našich európskych končín. Ba dá sa povedať, že tu od našich blízkych susedov zo srdca Európy: z Nemecka (ja ešte stále, z čias Česko-slovenska, považujem Nemcov za našich blízkych susedov) a Rakúska.

Tradícia zdobenia stromčeka v súvislosti s oslavami Kristovho narodenia sa zrodila v prostredí nemeckých mestských štátov, niekedy v 16. storočí. Dnes tak činí celý kresťanský svet.

Aj tradícia darčekov pod vianočným stromčekom vznikla v Nemecku. Na svedomí to má Martin Luther, ktorý ako prvý začal deti obdarovávať v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista.

Verím, že sa zhodneme, že absolútne najkrajšou vianočnou piesňou, čo sa týka melódie ale aj textu, je Tichá noc, ktorú počas Vianoc spievajú ľudia na všetkých kontinentoch.

V roku 1816, na rakúskej farnosti Mariapfarr, učiteľ a organista Joseph Mohr zložil nádhernú báseň.

Joseph Mohr

O dva roky neskôr, keď už pôsobil v Oberndorfe neďaleko Salzburgu, sa tesne pred Vianocami v Kostole Svätého Mikuláša pokazil organ (varhany), presnejšie povedané, myši prehrýzli mechy. A keďže bola slávnostná liturgia ohrozená a bez hudby by bola prakticky nemožná, vymyslel Joseph Mohr záložný plán B. Vytiahol svoju dva roky starú báseň s nevšedným textom a narýchlo požiadal svojho priateľa Franza Xavera Grubera o jej zhudobnenie tak, aby sa dala zahrať na gitare.

 Franz Xaver Gruber

A tak Joseph Mohr, Franz Xaver Gruber, myši a gitara spôsobili, že vlastne ako „z núdze cnosť“ pred 197 rokmi v malej rakúskej dedinke zaznela pieseň, ktorá bola postupne preložená do vyše 300 jazykov a nárečí a stala sa kultovou. Vďaka myšky, vďaka Joseph Mohr, vďaka Franz Xaver Gruber. Všetkým vám vďaka.

 


 

Teraz by som chcel môjmu bratovi Miroslavovi pripomenúť moje najkrajšie Vianoce. On si na to asi nepamätá, ale pre mňa sú nezabudnuteľné:

Bolo to niekedy v druhej polovici 60-tych rokov (asi 1966 – 1967), keď sme ešte bývali v Ostrave. Miroslav mal štyri či päť rokov, ja som sa už začal zaujímať o elektroniku.

Raz pred Vianocami, keď som Miroslava vyzdvihol zo škôlky, ten hrozne plakal, lebo mu „zlé“ deti nahovorili, že darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia. Doma som túto jóbovu zvesť oznámil našim a po krátkej porade sme sa dohodli, že sa pokúsime vývoj situácie zvrátiť. Pred pár rokmi som sám na sebe pocítil, čo to je strata ilúzií a že potom už Vianoce nikdy nebudú také, ako za čias viery v Ježiška.

Vtedy som mal postavený môj prvý elektrónkový zosilňovač (EF22, EBL21 a AZ11 zo súčiastok z rozobraného starého rádia) a rozhodol som sa našej mame dokázať (otec ma odmalička viac podporoval), že to nie je len cárach, ktorý zavadzia na stole, ale je to vec, ktorá dokáže poslúžiť vo veciach "vyšších", vo veciach prinavrátenia viery v Ježiška.

V obývačke, kde sme na Štedrý večer potajme postavili stromček, za gaučom bol schovaný reproduktor zo spomínaného starého rádia. Drôty od neho viedli do špajze, kde bol dočasne ukrytý zosilňovač (lebo tam Miroslav nechodil) a kábel zo vstupu zosilňovača viedol vonkajškom do záchoda, kde bol za vyrovnávacou nádržkou ústredného kúrenia ukrytý uhlíkový mikrofón z pokazeného telefónu.

Pri večeri sme sa všetci tvárili smrteľne vážne a o Ježiškovi sme (na rozdiel od Miroslavových kamarátov) rozprávali s úctou, potichu a takmer so strachom. Do obývačky bol vstup prísne zakázaný, inak by rozhnevaný a „na hruškách nachytaný“ Ježiško neprišiel. A tak Miroslav dvere od obývačky radšej veľkým oblúkom obchádzal.

Večera prebehla so všetkými tými krásnymi a pre Miroslava nepochopiteľne „zdržiavajúcimi“ rituálmi. Ale my sme si dávali na čas. No Ježiško nikde, dvere do obývačky stále zatvorené, žiadne „znamenie“, že už je to tu.

A vtedy nadišla moja chvíľa: pod priehľadnou zámienkou, že nutne musím ísť na záchod, hoci sa od štedrovečerného stola zásadne neodchádza, som sa „len tak, akoby nič“ vzdialil. Miroslav nechápal, ako môžem mať v takej rozhodujúcej chvíli také „nízke“ pudy. V záchode som vytiahol ukrytý kovový zvonček, požičaný od susedov, a rituálne som trikrát do mikrofónu zazvonil.

Miroslav bol vo vytržení. Bol schopný ma zo záchoda vytiahnuť hoci aj za nohy, ale ja som neartikulovanými zvukmi naznačil, že ešte nie je všetko hotovo (však som musel znova ukryť „rekvizity“ ). A tak mi Miroslav začal aj cez zatvorené záchodové dvere chvatne oznamovať, že z obývačky vychádzajú neidentifikovateľné zvuky a že mu logicky vychádza, že to nemôže byť nikto iný a že to teda musí byť jedine Ježiško. A tak som po chvíli „nechápavo“ vyšiel a na Miroslavovo nezrozumiteľné drmolenie a naliehanie sme sa všetci zdanlivo neochotne odobrali bojazlivo otvoriť dvere obývačky.

V kúte stál vyzdobený vysvietený stromček a pod ním niekoľko skromných darčekov. Usilovne som sa robil „blbý“ a nechápavo krútil hlavou: ako to? Veď ja som bol na záchode, ostatní vrátane Miroslava v kuchyni a v tom z obývačky zaznie zvonček. Tak kto to teda v obývačke postavil stromček, priniesol darčeky a potom zazvonil?

Ja som síce tvrdil, že na záchode som nič nepočul, ale Miroslav bol ochotný odprisahať, že on ho počul celkom zreteľne a že to mohol byť jedine „ON“ - Ježiško.

A tak sa mi do mysle navždy vryl ten výraz vydesenej, udivenej a pritom šťastnej Miroslavovej detskej tváričky s pootvorenou pusou a neveriacky vytreštenými očkami. Nie je podstatné, že darčeky  pod stromčekom boli naozaj skromné, skôr praktické a nie hračky pre chlapcov. Podstatný bol ten výraz nevýslovného šťastia, ktorý sa nám podarilo na Miroslavovu tvár prinavrátiť. Tiež sa nám tým podarilo minimálne o rok predĺžiť Ježiškovu „nadvládu“ nad dianím vianočným a nevyvrátiteľnými dôkazmi vyraziť tromfy z rúk jeho neprajníkom, ktorí mali vtedy svoje ústredné sídlo v nemenovanej materskej škôlke v Ostrave .

Aj preto sú toto pre mňa tie najkrajšie Vianoce.

Takže aj Vám prajeme: šťastné a veselé.


 


Zdroj: časopis Život, Wikipédia


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 24. 12. 2015, 08:58 | Prečítané: 6075x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 13
Šťastné a vesele Vianoce Tebe Janči a vlastne celému tímu "rcmodely.cevaro.sk" :-)
Dúfam, že budeme mať možnosť stretnúť sa na silvestrovskom polietaní ;-)
Odpoveď | 2012-12-24 12:42:21
.:. Janko O
Janči, vďaka.
Ak to počasie dovolí, tak by sme si na konci roka - na Silvestra mohli s modelmi trochu "zašantiť", keďže ten koniec sveta nevyšiel :-D .
Odpoveď | 2012-12-24 13:41:05
.:. mior | mail
Vývoj nezastavíš! Ja si zase pamätám, že tesne po presťahovaní do Banskej Bystrice mi môj nový sused a spolužiak Jožko Cimerman prezradil "pravdu" o Ježiškovi. Staré podozrenie dozrelo vo chvíli, keď som odhalil Janka, ako ťahá drôty popod stromček od zosilňovača k reproduktoru... Vtedy som utrpel asi najväčšiu újmu na duševnom zdraví a Jožka Cimermana som za to nenávidel asi tri roky...
No dobre - keď sú tie Vianoce - odpúšťam mu!
Odpoveď | 2012-12-24 14:06:58 | Príspevok upravený: 2012-12-24 14:46:41
Sice s křížkem po půlnoci, ale nikdy není pozdě. Hodně štěstí a úspěchů v tomto roce 2013 a ať je tu stále co číst!
Odpoveď | 2013-01-01 02:40:49
.:. Janko O
Michal vďaka.
Tvoje stránky denno-denne navštevujeme a sú pre nás inšpiráciou a zdrojom informácií.
A ako si môžeš všimnúť, dosť často od teba preberáme tvoje články.
Takže ti prajeme, nech máš dostatok nápadov, dostatok nových informácií a dostatok chuti pokračovať v tvojej všeobecne prínosnej činnosti.
Odpoveď | 2013-01-01 12:19:04
Pekna bajka, len ma jednu chybu, z uhlikoveho mikrofonu ste do elektronoveho zosilnovaca , len tak na dva droty nedostali ani prd
Odpoveď | 2013-12-24 23:17:08 | Príspevok upravený: 2013-12-26 21:23:14
.:. J.O.
Stavíš sa?
O čo len chceš.

Ty najprv napíš, prečo si myslíš, že to nemôže fungovať a tým dokážeš, že tento (naozaj pravdivý) príbeh je podľa teba bájka.
A ja potom napíšem, ako to bolo zapojené a že dva drôty z uhlíkového mikrofónu do vstupu elektrónkového zosilňovača úplne stačia a tým dokážem, že tento príbeh je pravda.
A len tak mimochodom, citujem sám seba:
"... a kábel zo vstupu zosilňovača viedol vonkajškom do záchoda, kde bol za vyrovnávacou nádržkou ústredného kúrenia ukrytý uhlíkový mikrofón z pokazeného telefónu."
Nič o dvoch, nič o drôtoch ...
Takže, kto tu píše bájky?
Odpoveď | 2013-12-25 09:05:31
pokial, by ste napisali len mikrofon, tak ani nepochybujem, pripadane , dynamicky mikrofon ale prave tym uhlikovym z telefonu ste to vsetko spochybnili. uhlikovy mik. len tak vymenit namiesto dynamickeho len tak nejde, preco to vy urcite viete.
Odpoveď | 2013-12-25 19:21:59 | Príspevok upravený: 2013-12-26 21:24:13
A zosilnovac tej doby, v tom radii, pripadne magnetofonu, sa dal bez dodatocnej upravy vybudit len dynamickym mikrofonom, co bol v podstate reproduktor
Odpoveď | 2013-12-25 19:35:39 | Príspevok upravený: 2013-12-26 21:24:48
a este musim dodat, kedze ten privod musel mat minimalne dva metre, kde by ste vy chalani boli zohnali k tomu mikrofonu tieneny kabel, bez necho by vam na tej vzdialenoti ten zosilnovac len brumel, ved. v prosionalnych vyrobkoch sme v tej dobe standardne pouzivali nieco ako alobalove tienenie
Odpoveď | 2013-12-25 19:43:57 | Príspevok upravený: 2013-12-26 21:25:12
.:. J.O.
Pripravujem nejaké schémy a nejaký pokec k tejto problematike.
Takže maj chvíľu strpenia.

Tu je k tomu celý vysvetľujúci článok: odkaz
Odpoveď | 2013-12-26 10:46:06 | Príspevok upravený: 2015-12-24 16:13:17
.:. mior | mail
NEMÁŠ PRAVDU!

Ale to Ti isto vysvetlí Janko O. Mne skôr ide o to, prečo nenapíšeš aj svoju mejlovú adresu? Skrývaš sa za nič nehovoriacu identitu alebo sa bojíš konfrontácie?
Odpoveď | 2013-12-26 10:37:27
.:. JaHu | mail
Díky za to, že existuje "postižení" modelařinou. A týmu rcmodely.cevaro.sk chci poděkovat za to, co dělají. Pomáhají tak stejně postiženým a to je hodné úcty!
Přeji krásné vánoce a vše dobré pro duši i tělo v novém roce. :-)
Těším se na další cenné zkušenosti.
Odpoveď | 2015-12-24 11:44:07
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 30295.1 kb