Ďatelina – zem (modelárom odpradávna) zasľúbená
Prakticky každý náš nový model okúsi „slasti lietania“ práve tam.
Pre nás je toto miesto ak nie posvätné, tak prinajmenšom kultové. Prečo?
Náš najstarší brat Milan to raz (v povznesenej nálade) lakonicky zhrnul: „My sme na Ďateline lietali v časoch, keď ostatní ešte len ťahali gumového káčera po pieskovisku.“
autor: Janko O.
Na našom webe sa často ako miesto lietania spomína „Ďatelina“.
Na naše modelárske začiatky sme si zaspomínali v článku „Keď sa povie: Gôtovany“, potom v článku „23. máj – deň modelárstva“ a našu prehistorickú modelársku techniku sme spomenuli v článku „Týmto sme riadili svoje modely pred vyše dvadsiatimi rokmi“.
Treba podotknúť, že fotografie a spomienky, ktoré „vytiahneme“ dnes, sú ešte oveľa staršie. Model, ktorý je na fotografii:
sme riadili upravenou jednokanálovou RC súpravou Mars II - 40MHz (vysielač, ale v inom dizajne, a kompletný prijímač ešte stále máme).
Ovládanie smerovky bolo štýlom „Bang-bang“ (smerovka stále kmitala zľava doprava, ak dlhšie zotrvávala v pravej polohe, model zatočil doprava a naopak) zariadením ľudovo nazývaným „špagomatik“ (tí starší vedia o čom tu píšem). O proporcionálnych servách sme mohli len tajne snívať.
Prečo tajne? Nuž preto, že sa jednak nedali zohnať, ale hlavne preto, že boli pre chlapcov zo skromných pomerov cenovo absolútne nedostupné. Stáli rovných 500,- Kčs. Náš otec by si za celú mesačnú výplatu mohol (teoreticky) kúpiť 4 až 5 serv. Teoreticky preto, lebo kasu držala mama a jej vrodená múdrosť kázala, že sú pre život 5-člennej rodiny potrebnejšie iné veci ako nejaké servá.
(Vraj) "náhoda" chcela, že vznikla takáto dvojexpozícia (krása tejto "náhody" je v tom, že to vyzerá, akoby naša mama obidvomi rukami model naozaj držala). Tu jasne vidno, že naša mama a "duch modelárstva" boli v našej rodine všadeprítomné.
Vysielač sa napájal dvomi plochými 4,5Voltovými batériami. Prijímač sme napájali zvláštne: štyrmi špeciálnymi článkami z použitých kardiostimulátorov (manželka pracovala na oddelení, kde sa takéto „strojčeky“ pacientom voperovávali).
Žiaľ nepamätám si, či na tejto fotografii model pripravujeme k letu, alebo triedime trosky po havárii. (V strede najstarší brat Milan, vpravo náš otec, vľavo som ja.)
Pravdu povediac sme si s čistým (bezmotorovým) vetroňom na Ďateline a ani na kopci nad Ďatelinou (tzv. Sásovský kopec - správne Vtáčnik) príliš nezalietali.
A toto je jednoznačný dôkaz: Vysielač Mars II 40MHz pri Miroslavových nohách, ktorý tu vyzerá ako "ucho" (teda Miroslav (možno vtedy nemal ani 18), nie vysielač 
). Tento rok bude mať 58.
Vtedy sme si mysleli, že náš model zle lieta, ale až o takmer tridsať rokov neskôr sme zistili, že táto lokalita sa vyznačuje fenoménom, ktorému sme dali meno „Čiara ponoru“.
Miroslav urobil túto fotografiu, kde Milan a náš otec držia spomínaný model, ja kľačím a držím vysielač Mars II. Mám výraz, akoby som si práve "šľahol" trochu Marišky. Ale vtedy to ešte tak "nefrčalo" ako dnes.
Efekt spočíva v tom, že keď je model v menšej výške (ako pomyselná „čiara ponoru“), veľmi sa mu lietať nechce a ťahá ho to k matičke Zemi. Ale akonáhle prekročí túto tajomnú hranicu, má tendenciu stúpať a stúpať a je problém dostať ho dole.
Ďatelina pred takmer štyridsiatimi rokmi. Milan riadi model, tesne za ním jeho deti, úplne vľavo náš otec. Postavu medzi nimi sa mi nepodarilo identifikovať (asi Miroslav).
Ďatelina v súčasnosti (2.12.2012). Veľa sa toho nezmenilo, len tá cesta je (teraz) v horšom stave. V pozadí modelári, ktorí zalietávali Easy Glidera Pro. Trochu sme pokecali a upozornil som ich, že sa stanú súčasťou "histórie". A samozrejme náš pes, teda sučka Tina, ktorú sme "zdedili" po našej mame.
Pre zmenu, niekde v korunách stromov nad Fončordou (sídlisko na západe Banskej Bystrice, tam sme bývali) sú stále zakliesnené ťažné laná z auta. Dve takéto zviazané laná slúžili na to, aby niekto z nás vyliezol po nich na vrchol stromu a dostal z neho uviaznutý model. Uvoľniť laná sa nám žiaľ už nepodarilo.
Cez to všetko, našou srdcovou záležitosťou zostala Ďatelina a neskôr, v ére modelov s EDF pohonom aj tzv. Pol-Ďatelina:
Miesto za výbežkom lesa sme "romanticky" nazvali PolĎatelina
Výhodou tohto miesta je to, že zatiaľčo južnému „nadnášavému“ prúdeniu je otvorené, tak pred nevhodným severným prúdením je chránené práve už spomínaným Sásovským kopcom.
Neskôr nás nespokojnosť s jednokanálovým riadením priviedla k rozhodnutiu postaviť si vlastnú viackanálovú RC súpravu. A tak vzniklo toto:
či toto:
A samozrejme aj modely sa zmenili:
Potom, po revolúcii sme na modelárstvo z (teraz) nepochopiteľných dôvodov akosi zanevreli. Až prišla naša "nová modelárska éra", spomínaná v článku: "Ako som objavil penu". Ale to už je o niečom inom.
Niečo o lietaní na Ďateline je aj v článku "Miroslavovo sobotné predveľkonočné lietanie nad Sásovou".
Súvisiace články:
Týmto sme riadili svoje modely pred vyše dvadsiatimi rokmi
Miroslavovo sobotné predveľkonočné lietanie nad Sásovou
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 18. 9. 2021, 08:13 | Prečítané: 13028x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 4
A hlavne tú ďatelinu,lebo na tej som rozbíjal moje lietadlá na Záhorí:)))
Janko dík,žesi mi pripomenul,s čím sme poletovali
Tvoj bratranec Ľubor
.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)