Každý rok si tento deň s istou dávkou nostalgie radi pripomíname. V článku sa dočítate, prečo.
.............................................................
Skrátka: my slávime 23. máj - deň modelárstva.
Že ste v kalendári nič také nenašli?
Niet divu, lebo tento deň sme za deň modelárstva prehlásili len v rámci úzkeho rodinného modelárskeho kruhu.
A že na to máme pádne dôvody a nevyvrátiteľné dôkazy, to sa môžete dozvedieť ďalej.
pripravili: Janko O. a mior
Vždy, keď sa ma môj brat Miroslav na jar, aj v minulosti spýtal, či som bol lietať, odpovedal som, že len trochu, lebo to pravé modelárske lietanie začne až 23.mája.
Keď som mu takto odpovedal prvý krát, myslel, že sa vyhováram na počasie. Ale keď sa to opakovalo už po n-tý krát, tak sa spýtal, že čo mám furt s tým 23. májom.
A vtedy som mu už musel vyjaviť pravdu: „Podľa mňa je 23. máj dňom modelárstva. Lebo raz - dávno sme boli (náš otec, najstarší brat Milan, Miroslav a ja) lietať s modelom a bol to super deň. Bolo teplo, krásne počasie, bezvetrie, model lietal ako malý diabol a náramne sa nám darilo. A máme z toho aj fotku.“ Miroslav nechápal, ako si to môžem pamätať a akú fotku mám na mysli.
Ten deň sa mi neuveriteľne vryl do pamäti a od tej doby vždy, keď sa priblíži dátum 23. máj, tak si na to spomeniem (a ako vidíte, spomenul som si aj dnes).
Miroslav sa ma spýtal, aký bol vtedy rok. No to som si nezapamätal (Veď všetko významné, čo sa stalo tohto roku si predsa pamätáme tak, že sa to stalo toho a toho dňa, toho a toho mesiaca. Že je to rok 2021, je predsa jasné. Ale bude to také jasné aj po 39-tich rokoch? ).
Prečo spomínam 39 rokov. Lebo dňa 22.mája 2012 (tento článok bol (pôvodne) napísaný 23. mája, v roku 2012) sme sa s Miroslavom (na základe toho, kde kto chodil na akú školu a kde kto bol zamestnaný) „dopátrali“, že dnes (23.5.2021) je to presne 39 rokov, kedy bol ten krásny úžasný deň s veľkým D, ktorý je zachytený na nasledujúcich fotografiách:
Takže, 23. mája 1982 vznikli tieto fotografie, na ktorých sme všetci (modelárstvom) postihnutí (zľava): Miroslav (mior), ja (Janko O.) a náš otec. Milan fotografuje.
Na ďalšej fotke je aj Milan (vľavo – tiež "postihnutý", spomínaný v článku „(A 39-ka ako) Fénix zase povstane z popola … 1. časť“ a Chladiť, chladiť, chladiť a v sérii článkov o konvertopláne XC-142), lebo fotografuje Miroslav:
V pozadí je naše hrdé auto: Škoda 1000 MB, v kufri výbava nutná na lietanie.
Model je QB-15 z japonskej stavebnice osadený servami Futaba FP-S7 a poháňaný motorom (žhavíkom s karburátorom) MVVS 2,5 (viď článok Moje „spaľováky“), ktorého výfuk ústi do vlastnoručne vyrobeného hranatého plechového tlmiča.
Odvod spalín a ricínového oleja čiernou silikónovou bužírkou je na boku modelu. Model má riadené predné koleso (servom smerovky), ktoré je vybavené brzdou (ovládanou mikro-bowdenom servom výškovky). Tankovanie bolo elektrické (na fotografiách úplne vľavo, na okraji trávy) z ostrekovača predného skla škodovky (taký istý vidno v kufri auta). Na boku nádoby s palivom vidno (na predchádzajúcich fotografiách) akumulátory na pohon čerpadla (prichytené gumou).
Vysielač je vlastnej výroby, na základe návodu z časopisu Modelář, ktorý je popisovaný v článku „Týmto sme riadili svoje modely pred vyše dvadsiatimi rokmi“ (vtedy ešte v lesklom svetlom (krémovom) vyhotovení, neskôr už v čiernom matnom).
Prijímač je tiež vlastnej výroby, predchodca niečoho takéhoto:
Antény v modeli boli dve: jedna horizontálna v trupe (tú na fotografii nevidno) a druhá vertikálna, odnímateľná, na chrbte modelu (tú vidno) – snaha o diverzitný príjem. Pásmo 27 MHz (o 2,4 GHz sme ani nesnívali), modulácia AM.
Lietanie a samozrejme aj fotografovanie sa uskutočnilo na ceste medzi obcami Kremnička a Rakytovce, kúsok za Banskou Bystricou, smerom na Zvolen.
Ako vznikli tieto fotografie alebo archivovať sa oplatí!
Prídavok od miora:
Už ako malý desaťročný chalan som sa venoval fotografovaniu. Môj prvý fotoaparát bola dvojzrkadlovka sovietskej výroby Ljubiteľ (v ruštine "amatér") ešte na staručký zvitkový film 6x6 cm. Mal som aj fotokomoru (tú mám dodnes - zväčšovák Opemus, misky, leštičku, časovač, svetlá - rád odpredám za symbolickú cenu!). Neskôr som si kúpil pravú zrkadlovku Zenit na kinofilm. Tým boli urobené aj uvedené fotografie. Keď sa ma nedávno brácho (Janko O.) spýtal, či nemám fotku, na ktorú si on pamätá, spojenú s dátumom 23. mája (a vtedy ešte neznámeho roku), začal som prehľadávať albumy. Priznám sa, že som mal malú dušičku, že ju už nenájdeme, lebo sa mohla stratiť pri nedávnom vypratávaní bytu našej zlatej mamy. Ale našiel som! Takú maličkú, s rozmermi asi 6x5 cm. Na skenovanie maximálne nepoužiteľnú... V tom som si spomenul, že mám doma filmový trezor! Nie je to naozajstný trezor, sú to také úzke knižočky, do ktorých sa zakladali nastrihané filmy. Tak som ich prelistoval a moja snaha bola ocenená nájdením negatívov (ani som nevedel, aký som bol v tej dobe poriadkumilovný).
Našli sme aj také fotografie, ktoré trochu predbiehajú tento dátum, ale našli sme aj také, kde možno dokázať určité prvenstvo v oblasti modelárstva. No veď uvidíte, postupne ich zverejníme (už sú zverejnené v tomto článku). Negatívy sme dali zdigitalizovať, čo je dnes síce pomerne známa služba, ale problém bol s digitalizáciou negatívov 6x6. Tie sme museli dať zosnímať do Trenčína, pretože okolité fotolaby už nedisponujú takým zariadením.
A tak vlastne som spojil dve záľuby do jedného - v tomto prípade historického celku!
Súvisiace články:
Týmto sme riadili svoje modely pred vyše dvadsiatimi rokmi
(A 39-ka ako) Fénix zase povstane z popola … 1. časť
Príčina havárie Milanovej L-39-ky (Albatros)