Tak tento výjav z gréckej mytológie bol, je a aj v budúcnosti isto bude pre mnohých symbolom modelárskej nezlomnosti, húževnatosti a nádeje v „lepšie zajtrajšky“.
O čo vlastne ide?
O havarované modely a ich „druhý život“. Pred tromi rokmi takýmto prerodom prešiel nie príliš vydarený Jas-39 Gripen od Pelikána, až sa z neho stal milovaný a výborne lietajúci model Black Sabbath.
A teraz je to L-39 Albatros, z ktorého sa stane: nuž, Boh vie čo?
Asi začneme byť na tie 39-ky poverčiví.
Autor: Janko O.
Takže poporiadku. Začalo sa to pred vyše tromi rokmi už spomínaným Gripenom:
Model je to síce krásny, ale jeho letové vlastnosti nás neoslnili. Po niekoľkých mizerných letoch a jednej mizernej ťažkej havárii, keď sme ho "per partes" priniesli v igelitke domov, manželka sa začudovane spýtala, načo to sem vláčime, veď sme "to" (dogliamaný model) mohli vyhodiť už tam. A tak bolo rozhodnuté, že Gripen prejde úpravami.
Ale.....
Nepomohlo pridanie vingliet na konce krídiel, nepomohla zmena umiestnenia kanardov („kachní“ plochy), nepomohlo … Skrátka, nepomohlo nič, len totálna prestavba: zmenšenie šípovitosti krídiel, zväčšenie rozpätia, zväčšenie nosnej plochy, zväčšenie plochy kanardov a hlavne, veľmi pomohla zmena umiestnenia pohonnej jednotky. Stúpol ťah motora, zlepšila sa stabilita letu a klesla minimálna rýchlosť, ktorou model dokázal ešte pokojne letieť. Výsledkom bol model, ktorý sa na Jas-39 Gripen nepodobal ani zdiaľky a tak aj vďaka novej povrchovej úprave dostal meno Black Sabbath (niekedy tiež Čiernokňažník):
Tento model má rád, keď jeho motor „nikdy nezhasína“ a tak boli nastavené mixy, spomínané v článku „Voľnobeh v modeloch poháňaných elektro-dúchadlom (EDF)“.
A ako je to teda s tým Albatrosom?
Náš najstarší brat Milan, ktorý je modelárstvom tiež „postihnutý“ (modelárstvom bol postihnutý aj náš otec a aj náš bratranec Dušan) si pred nedávnom nechal u bratov Romana a Braňa M. postaviť model L-39 Albatros, poháňaný elektro-dúchadlom 92mm.
Model to bol krásny, mal celkom dobrý ťah motora (veď ja sám som vyvažoval dúchadlo ), mal zaťahovací podvozok, svetielka na koncoch krídiel, pilota v kabine, mal … Už podľa toho, že sme použili minulý čas, je vám jasné, že model vo svojej pôvodnej podobe už neexistuje.
Po pojazdových skúškach, ktoré ukázali, že podvozok drží stopu a je celkovo OK, sa Roman M. rozhodol s Albatrosom vzlietnuť. Štart ako z učebnice: krásny rovný rozjazd, žiadne „štrikovanie“ po dráhe, jemné nadvihnutie „čumáku“, odlepenie od zeme a pozvoľné rovnomerné naberanie výšky. Krása a realita letu v jednom.
Nasledovalo nepatrné vytrimovanie modelu a Roman urobil niekoľko preletov z jednej aj z druhej strany. Potom nabral výšku a skúsil niekoľko svižných výkrutov doľava aj doprava. Po asi troch minútach, keď klesal z výšky asi 70m priamo popred nás, naraz si motor sám trochu pridal plyn, model sa naklonil mierne na pravú stranu a z Romanových úst sa vydral zúfalý výkrik: „Neriadim!“ A model sa vytrvalo blížil k matičke Zemi. Ako to dopadlo, môžete vidieť na nasledujúcich obrázkoch:
S Milanom sme sa dohodli, že to čo z Albatrosa zostalo, si môžem nechať a pritom sa pokúsim zistiť, čo bolo príčinou havárie.
Z niektorých serv a elektroniky zaťahovacieho podvozku sú vytrhnuté káble, impeler (vrtuľa) dúchadla má odlomený jeden segment, prstenec dúchadla je rozlámaný, 6-článková LiPol batéria 5000mAh je ohnutá ako háčik na ryby, rovnako aj jedna spevňovacia hliníková trubka v krídle. A hlavne: polystyrénový drak modelu je „na guličky“. No na jednotlivé guličky priamo nie, ale skôr na viacero častí, z ktorých niektoré sú riadne zdeformované.
Motor sa zdá byť v poriadku, prijímač Futaba Fasst tiež, ale podstatné je, že ako príčina havárie bola identifikovaná závada na regulátore so vstavaným spínaným BECom.
Asi už nezistíme, ako sa sled závad vyvíjal, ale v súčasnosti spínaný BEC (čoby súčasť regulátora) nedáva napätie ani 3 Volty (a aj toto znížené napätie neustále náhodne vypadáva) a ani samotný regulátor nefunguje (po pripojení napájania sa „to celé“ silno hreje). Navyše teraz mi z neho vypadol jeden spínací MOSFET tranzistor, ale to môže byť aj následok otrasu pri dopade modelu do poľa.
A ako sa veci majú teraz?
Vrak modelu je úplne demontovaný, elektronické časti roztriedené na dobré a „menej dobré“. Jednotlivé polystyrénové časti sú umyté od hliny a prachu a niektoré „vyvarené“ vo vriacej vode, ktorá im pomohla prinavrátiť pôvodný tvar.
Ako sme to robili, bude uvedené v nasledujúcej časti a aké sme dosiahli výsledky, to budete môcť vidieť na priložených obrázkoch.
Súvisiace články:
Voľnobeh v modeloch poháňaných elektro-dúchadlom (EDF)