Realistické RC modely

Maketová versus Pocitová versus Skutočná rýchlosť modelu

Tomáš vo svojom komentári k článku "Sú ťažšie modely skutočne rýchlejšie?" navodil otázku, či podobne ako existuje tzv. pocitová teplota, existuje aj pocitová rýchlosť modelu.

Tiež spomenul pojem maketová rýchlosť modelu.

V našej odpovedi sme mu sľúbili, že keď budeme mať viac času, napíšeme nejakú úvahu na túto tému.

Nie že by sme vtedy (článok bol napísaný takmer pred siedmimi rokmi) voľným časom akosi obzvlášť "oplývali", ale táto téma nás zaujala a usúdili sme, že by mohla zaujímať viacerých modelárov.

autor: Janko O.

Aj pocitová aj maketová rýchlosť sú vo vzťahu k rýchlosti skutočného lietadla na tom rovnako, v akom vzťahu sú prevrátené hodnoty ich veľkosti. Zložitá veta, preto to radšej ozrejmíme príkladom.

Predstavme si statický záber kamerou, "hľadiacou" šikmo hore na oblohu. Naraz sa v zábere objaví v diaľke letiace skutočné lietadlo, ale aj tým istým smerom (ale oveľa bližšie) letiaci model tohto lietadla. Za určitých okolností sa môže zdať, že obe  letia rovnako rýchlo.

Nie je dôležité, aby sa skutočné lietadlo a model pohybovali v pomyselnom hľadáčiku kamery rovnako rýchlo. Dôležité je, aby za ten istý čas oba "stroje" uleteli ten istý násobok svojej dĺžky. Napríklad, ak lietadlo aj model uletia za sekundu desať svojich "dĺžok", máme pocit reality, vyváženosti. Ak je model maketou onoho skutočného lietadla, môžeme smelo tvrdiť, že letí  maketovou  rýchlosťou. To je asi sen každého maketára. A ak sa jedná naozaj o vernú maketu, zo záberu nemusíme vôbec zistiť, čo je model a čo skutočné lietadlo. Tento efekt radi využívajú tvorcovia filmov a vôbec sa neobmedzujú len na modely lietadiel. Ale otázka znie, akou rýchlosťou model letí, čiže aká je jeho maketová rýchlosť?

Mohli by sme použiť metódu, v ktorej by sme do úvahy vzali vzdialenosť modelu od kamery a vzdialenosť skutočného lietadla od kamery. Ale zistiť vzdialenosť skutočného lietadla od kamery (pozorovateľa) bude asi "trochu" problém.

Lepšie bude použiť spomínanú metódu, kde budeme sledovať, či  model aj skutočné lietadlo za rovnaký čas uleteli vzdialenosť rovnajúcu sa ich dĺžke.  Preto sa nám zdá, že Airbus A380 letí neskutočne pomaly, malý "ultralajt" akosi podozrivo rýchlo a náš model ako "namydlený blesk". Ale podstata je v tom, že Airbus meria na dĺžku niekoľko desiatok metrov, ultralajt niekoľko metrov a náš model desiatky centimetrov. V skutočnosti Airbus letí rýchlosťou napr. 700 km/h, ultralajt okolo 200 km/h a náš model spravidla pod 100 km/h (bližšie v článku "Meranie rýchlosti modelov"). Z uvedených príkladov vyplýva, že  väčšina modelov maketovou rýchlosťou nelieta. Pravdu povediac, čím menší model, tým je jeho rýchlosť nemaketovejšia - lieta nemaketovo rýchlo.

Taký model Airbusu A380 (ktorý je hore na obrázku) by musel lietať rýchlosťou asi 50-krát nižšou ako jeho veľký vzor, teda asi 14 km/h. Ale to je nedosiahnuteľné, pretože obtekanie skutočných lietadiel a modelov lietadiel (vzduchom) je diametrálne odlišné. Tu vstupujú do "hry" tzv. Reynoldsove čísla, ale to už je téma na úplne iný článok.  Modely lietadiel spravidla lietajú nerealisticky rýchlo.

Z hore uvedeného príkladu vyplýva, že vnímanie rýchlosti je záležitosť relatívna (Albert Einstein o tom vedel svoje ). A keďže aj naše pocity sú relativitou silno ovplyvnené, je zrejmé, že  pocitová  rýchlosť je závislá od pomeru veľkostí modelu a jeho skutočnej predlohy. A  maketová  rýchlosť je v podstate rýchlosť pocitová, pretože ak sa modelár "natrápil", aby sa jeho model čo najviac podobal svojmu "dospelému" vzoru, bolo by dobré, aby sa mu podobal aj letovým prejavom.

V komentároch k článku "Výskedky merania rýchlosti vrtuľových aj EDF modelov" náš kolega Lubor (modelár z Prahy) napísal toto:

"Dovolil bych si vsuvku z kapitoly lidské výkonnosti k odhadu rychlosti pohybujících se předmětů. Lidské oko vyhodnocuje rychlost jako čas, za který objekt urazí svůj rozměr ve směru pohybu (tj. většinou svou délku) a tím nás tak trochu klame.
V praxi to vypadá tak, že se nám menší modely subjektivně zdají být rychlejší (a v návaznosti na to i překvapivě obratnější) než modely větší, i když tyto mnohdy létají fyzicky vyšší rychlostí (už jenom proto, aby se v tom luftě vůbec udržely).
V práci mám na dohled sestupovou osu na dráhu 31 Ruzyňského letiště a tento fenomén je pěkně vidět, když kolem prosviští nějaký malý biz-jet a za ním "skoro stojí" B-777."

Ačkoľvek tento článok a tento komentár boli napísané s časovým odstupom viac ako jeden rok a s priestorovým "odstupom" viac ako 500 km (Banská Bystrica - Praha) obidva popisujú v podstate to isté. Myslíme, že sa netreba čudovať, veď fyzika a činnosť ľudského mozgu nie sú závislé od času a ani miesta na Zemi.

V titule tejto Web stránky stojí naše motto: "Priatelia realistického RC lietania". Hlásime sa k tým modelárom, ktorí sa snažia, aby ich modely lietali maketovo, ačkoľvek to makety vôbec byť nemusia.

Preto aj naše návrhy elektropohonov predpokladajú, že napr. štvor-kilogramový Piper bude lietať podobne ako skutočný Piper, čiže relatívne pomaly a kľudne, s pozvoľným naberaním výšky. 3D-akrobatický Piper visiaci na vrtuli vyzerá nanajvýš nepravdepodobne a s realitou letu to nemá absolútne nič spoločné.

Súvisiace články:

Výsledky merania rýchlosti vrtuľových aj EDF modelov 

Sú ťažšie modely skutočne rýchlejšie?

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz