Realistické RC modely

Kinetic - malý, ale šikovný

Poznáte to! Keď máte čas lietať, je zrovna počasie, ktoré to neumožňuje.

A keď je zase dobré počasie, nemôžete lietať, lebo ste mimo vašej „leteckej základne“.

Mne sa toto stáva pravidelne, keď dva-tri krát do týždňa cestujem do Trenčína za priateľkou.

A tak som sa už dávnejšie rozhodol, že tento status trochu pozmením.

autor: mior

foto: Tomáš Tomis alias googie

Povedal som si, že si vybudujem „prevozné“ vybavenie, pozostávajúce zo  šikovného malého modelu a nejakej staršej súpravy, čo by som pravidelne vozil v kufre svojho auta, aby som si v príhodný čas a na príhodnom mieste trochu zalietal – tak jednu dve baterôčky, cca 20-30 minút pre potešenie ducha.

Súprava by bola – po zakúpení Aurory mi doma polihovala Eclipse s PalíkSoftom. Po prechode z Assanu na FrSky kvôli telemetrii (kde som FrSky modul zabudoval do Aurory) mi zostal Assan modul a pár assanovských prijímačov, a tak šiel modul do Eclipse a jeden 7-kanálový prijímač bol pripravený do vhodného modelu.

S výberom modelu to bolo ťažšie. Chcel som niečo, čo by bolo malé, ale šikovné, niečo s rozpätím menej ako meter, aby to bolo v kufre auta (Fabia sedan) dobre skladné.  Najprv som myslel, že to bude niečo s podvozkom, ale som si uvedomil, že by mohli byť problémy s pristávaním pre nedostatok vhodného terénu. Štart by mohol byť aj z ruky, len to pristávanie – nuž, nočná mora...

Keď som raz na Starej Turej trimoval kamarátovi Marianovi B. jeho EasyGlidera od Multiplexu, vynorili sa mi sladké spomienky na lietanie s týmto modelom. A tak som začal hľadať niečo, čo sa Easygliderovi podobá, len je to podstatne menšie. Pri surfovaní na Internete mi padol zrak na model Kinetic s rozpätím 800 mm na stránke HobbyCity.

Už jedným pohľadom som zistil, že akoby EasyGliderovi z oka vypadol – skoro verná zmenšená kópia.

Došlo na nákup. Najprv som si vybral verziu, kde je len kit, osadenie som si chcel urobiť sám. Ale ako už tradične, nemohol som dať dokopy celú výbavu pre nedostatok dielov v sklade HC a tak mi nič iné nezostávalo, len kúpiť už plne osadenú verziu.

Balík to nebol príliš ťažký – menej ako kilo, ale kvôli väčším rozmerom krabice bol posielaný ako parcel (nie ako list), teda s prefixom CP. Hneď mi bolo jasné, že skončí na colnici, ako sa aj stalo, a bol som vyzvaný k colnému konaniu... Nuž, dúfal som, že sa to aj tak oplatí!

Po zaplatení cla som si balík odviezol domov a hneď som ho rozbalil a preskúmal. Došlo k niekoľkým prekvapeniam:

Ako prvé som bol milo potešený hmotou, z ktorej je Kinetic vyrobený. Pomerne pevné, na povrchu lesklé a na pohmat trochu mastné EPO, velmi dobre odstreknuté v dobrej forme. Stačilo lámacím nožíkom očistiť pár "otrepov“ z formy – nič mimoriadne, toto robievam aj na modeloch od Multiplexu. Druhým prekvapením bola plávajúca výškovka, lepšie povedané jej mechanizmus. Naozaj dobre vymyslené, servo aj tiahlo k mechanizmu je schované priamo v trupe lietadla. Aj zámok dvoch polovíc výškovky je pomerne jednoduchý a funkčný.

Horšie to bolo so smerovkou. Servo je ležiace v boku trupu, náhon je z boku a už na omak vykazoval značnú vôľu. Pripol som smerovkové servo na servotester, aby som nastavil stredovú polohu a zažil som „tanec so servom“. Kmitalo okolo stredu hore-dole, až som sa zľakol. V prvom momente som mal podozrenie na potenciometer, ale neskôr som zistil, že smerovka nebola vôbec rozhýbaná! Tá kládla servu značný odpor, čo spôsobovalo „tanec serva“, ktorý sa ukončil ulomením zubu v jeho prevodoch. Servo som pracne z trupu vydoloval, otvoril a našťastie sa posledné koliečko dalo otočiť tak, aby vylomený zub nechýbal (neskôr aj tak došlo na výmenu serva). Zároveň som sa snažil vyeliminovať vôlu na tiahle. Nuž, je to o čosi lepšie.

S krídlami som už bol chytrejší. Drobné škrabance som odstránil parnou kačicou, išlo to fajn. Už zabudované servá boli klasicky pripojené ku krídielkam, tie som odpojil a pánty krídielok rozpohyboval, aby išli ľahšie. Zámok krídiel v trupe bol prilepený akosi naľahko a tak som ho prilepil sekunďákom. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že na tejto hmote sekundové lepidlo veľmi nedrží! Pomohlo lepidlo zľahka streknúť aktivátorom.

Baterky a prijímač sa vkladajú do brucha trupu zospodu (čo mi spôsobilo asi hodinové hľadanie krytu, ktorý raz vypadol počas letu). Prijímač Assan sa tam zmestil tak presne, že sa domnievam, že aj jeho konštruktér počítal s týmto prijímačom. Aby som nemusel namáhať konektory na prijímači, urobil som si na servá krídiel kratučké 10 cm predlžováky – lepšie sami s nimi manipuluje. Pôvodne tam bol Y-kábel, ale ja som chcel každé servo na vlastný kanál.

Model je vybavený motorom na lipolku 3S s kapacitou do 1000mAh. Tú som samozrejme nemal a tak som použil lipo 2S 1300mAh, čo mi zostala po Staudacherovi (ten síce ešte lieta, ale?). Sadla úplne presne, v plastovej konzole, kde leží je ešte tak 2 cm miesta na posúvanie ťažiska.

Model som na Eclipse nastavil, ako som asi tušil – v prepočte podľa výchyliek a veľkosti plôch na EasyGliderovi -  v priloženom návode nebolo o výchylkách ani slovo (ešte že tam bol údaj o „centre gravidity“   ). Vďaka samostaným kanálom na krídielká som si nastavil aj diferenciáciu, ale aj aerodynamické brzdy nahor – tak to doporučovali aj na EasyGliderovi páni z Multiplexu.

A hor sa na zálet! Ten bol napočudovanie pomerne bezproblémový, zistil som, že motor je málo vyosený dole (nahor ťahá ako sviňa) a že sa uplatňuje reakčný moment od vrtule. Ono pri rozmere 800 mm a vrtuli 8x5 je to dosť cítiť. Potvrdilo sa mi, že dvojčlánok bohate stačí. A tak došlo na mixy motor – krídielká (do prava) a motor – výškovka (dole). Veľmi to pomohlo! Štarty sú podstatne príjemnejšie. Samotný letový prejav je pomerne dobrý, ale musím priznať, že kĺzavosť veľkých vetroňov  je podstatne lepšia (mám aj 3,5 metrového Blizzarda od Reicharda – viem posúdiť). Možno to chce ešte trochu pohrať sa s ťažiskom, veď uvidíme. Na rozdiel od väčších vetroňov, tento malý musí byť stále riadený, zvlášť vo vetre – stále ho nakláňa na jednu alebo druhú stranu. Na jednu spomínanú baterku si zalietam okolo 30 minút, čo splňuje moje požiadavky. Ale treba povedať, že v absolútnom bezvetrí  je let naozaj krásny a možno dosiahnúť aj menší modelársky orgazmus .

Nedávno som za pomerne chladného počasia (7 stupňov Celzia) na rovine videl krúžiť akéhosi dravca bez pohybu krídiel. A hybaj za ním do tej výšky – termika dostatočná, aj keď pofukoval jemný vetrík. Nosilo – nezvyčajne na túto dobu a polohu, ten vták to asi vedel lepšie ako ja – až som mal pocit, že Kinetika stratím! Prudko dolu – a zase hľadať stupák... bohužiaľ už nič, aj ten vták to vzdal.

Aby sa mi Kinetik neváľal v kufre auta, využil som krabicu, v ktorej prišiel. Všimol som si, že je v nej pripravený výlisok na vysielač. Tak som ho trafopájkou poupravil pre Eclipse, pájkou vybral plochu pre baterky (vľavo dole) a dorobil transportné ucho na krabicu.

A čo na záver?

Pomerne dobrý model, ktorý splnil moje podmienky a očakávania - malý, skladný a šikovný. Dokonca ma aj čosi naučil. Myslím, že ako ďalší špecifiký model do hangáru sa hodí, ale úplnému začiatočníkovi by som ho asi nedoporučoval.

P.S:Podobnosť Kineticu s Merlinom od Multiplexu je "čisto náhodná"

Komentáre: 3

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz