Dnes sú to presne tri roky od chvíle, keď sme sa s bratom Miroslavom po takmer 20-ročnej prestávke vrátili k modelárčeniu. Niekde som naznačil, že to boli roky stratené. Ale možno nie, pretože sme za tú dobu získali ďalšie schopnosti, zručnosti a vedomosti, využiteľné v modelárstve (programovanie PC, práca s mikrokontrolérmi, GigaHerzové technológie atď.).
Tak sme sa na chvíľu zastavili na ďateline, kde prvý krát vzlietol legendárny Easy Star. Táto "významná" chvíľa je popísaná v článku "Ako som objavil penu". Minútou ticha sme vzdali hold všetkým padlým modelom. Okrem toho, že sme spomenuli modely, ktoré padli, spomenuli sme aj tie, ktoré hladko pristáli a slza do oka sa nám tisla pri spomienke na modely, ktoré priam mrzko havarovali.
Po tejto pietnej spomienke, sme sa za zvukov Ódy na radosť vydali domov, kde sme otvorili Cinzano. Neskôr, v ľahkom alkoholickom opojení sme sa oddali bezuzdnému modelárskemu fantazírovaniu.