Antény na 2,4GHz a ich prípadné opravy
Nemyslím tým podobné WiFi antény na vytváranie dátových liniek.
Na tejto stránke sa budeme venovať anténam používaným v modelárskych zariadeniach a ich možnej oprave.
autor: vpershing
pridal: mior
Určite ste sa sa stretli s tými viacmenej rovnakými pendrekmi, ktoré slúžia ako anténa na 2,4GHz pásme:
Niektoré sú pevné, iné odstrániteľné, zvyčajne prepojené tzv. SMA konektorom. Na prijímači zase býva niekedy len kus tenkého koaxiálu
niekedy ukončeného "niečím" v zmršťovacej bužírke.
Okrem spoločnej pracovnej frekvencie majú však spoločné ešte niečo - princíp - v tom plastovom pendreku, ktorý v podstate slúži len ako mechanická ochrana je takisto len kúsok koaxiálu zakončený cca 3cm vedenia bez tienenia.
Navrchu je spomínaný "pendrek" z WiFi routera ukončený konektorom SMA, pod ním kúsok zmršťovačky, nasleduje ukončenie antény z prijímača. Pod ním je ten istý koniec antény bez zmršťovačky a nakoniec "obsah" jedného rozobratého "pendreku" ...
V každom prípade sa jedná vlastne o modifikáciu ladeného dipólu
kde je vynechaná jedna polovica. Je to z dôvodu všesmerovej charakteristiky. Antény by sa mali umiestňovať zvisle. Ten cca 3cm kúsok je vlastne
žiarič a jeho protiváhou tá kovová časť prepojená s tienením koaxiálu, ktorá môže byť vynechaná (vtedy ju zastupuje samotné tienenie koax. vodiča).
Rozmer žiariča je daný pracovnou frekvenciou - stredom pásma:
Frekvencia: 2440 MHz
Lo : 12,29508197 cm
Lo/4 : 3,073770492 cm
Používaním sa časom môže stať, že dôjde k poškodeniu niektorej v častí antén. Vtedy odporúčam rovno celú anténu vymeniť za novú. Niekedy si však vieme pomôcť ako vidno na nasledujúcich obrázkoch:
Bol poškodený koaxiálny vodič vo vysielači s pevnou anténou. Táto porucha bola odstránená prepojením strednej časti vodiča, jeho izolácia a následne prekrytie spoja vodivou trubičkou a jej pripájkovaním po obvode na obe časti tienenia koaxiálneho vodiča.
Správna činnosť po oprave bola overená detektorom
http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=330&n=detektor-vysielania-v-pasme-24ghz.
vpershing
Komentáre: 12
Ďakujem za ďalší článok o anténach. Vďaka vašej práci som sa už dozvedel, čo je to tá polarizácia a čo s ňou, že väčší zisk antény neznamená viac vyžiarenej energie a množstvo ďalšieho. Postupne sa mi tak vyjasňuje problematika antén, no stále mnohým veciam nerozumiem. Ako je to vlastne s vyžiarenou energiou? Dokáže každá anténa využiť celý vysielací výkon vysielača alebo sú v tomto niektoré antény lepšie než iné? Ako to vyžarovanie vlastne funguje? Ako sa menia vlastnosti antén so skracovaním či predlžovaním? Prečo podiely vlnovej dĺžky a čo ak sa to presne nedodrží? Čo sa stane, ak sa anténa ohne? Aké sú rozdiely medzi typmi antén a ako fungujú (dipól, yagi, smerové antény - akési medené štvorčeky na plošnom spoji
) ?
Zatiaľ je pre mňa stále anténa akýsi magický drôtik za hodne peňazí
Viem že to by bolo aj na desať zväzkovú knihu, no ak by som sa spýtal inde, tak by ma zasypali horou diferenciálnych rovníc možno aj v komplexnej rovine či s inou špecialitkou (a podobného balastu) a po dvoch hodinách odvodzovania by som došiel k záveru, že neviem o nič viac ako na začiatku.
Ak by sa teda našiel čas a chuť, bol by som nesmierne vďačný za článok (sériu článkov) o základoch z teórie antén pre potreby RC alebo prípadne odporúčanie nejakých zdrojov, odkiaľ by sa dali čerpať informácie v prístupnej podobe.
Ako začínajúci modelár si veľmi vážim Vašu prácu. Ďakujem.
S pozdravom Pavol
LQd: na začiatok skús tieto lokalne linky:
odkaz (1. časť)
odkaz (2. časť)
Možno J.O. alebo "mior" ešte niečo nájdu na cevaro.sk ale tie články som čítal a spomenul som si na ne.
Odpoveď | 2013-02-06 10:31:03 | Príspevok upravený: 2013-02-06 10:32:11
Ja si myslím že takáto oprava je úplne scestná a ignoruje fakt že to je na 2,4 GHz, slovom Giga Hertzov.
Niečo takéto dokonale funguje na kábli k sluchátkam alebo k mikrofónu, kde ide o tienenie ale impedancia kábla je nezaujímavá.
Na overenie by sa patrilo zmerať SVR takého opraveného koaxu.
Inak tá trubička na konci slúži na vyváženie a funguje ako transformátor, a ak ňou káblik (a to je tienený) neprechádza presne v strede tak nefunguje dobre. A kvalitnejšie verzie majú dutinu vyplnenú špeciálnym dielektrikom lebo kd je tam vzduch tak to reaguje na zmenu jeho vlhkosti a tiež nefunguje ideálne..
Ale po takejto oprave je to úplne jedno....
Ahoj Coro.
Priznám sa, že keby som tento článok písal ja, asi by som použil iné formulácie, iné technické termíny atď. A isto by sa našiel odborník, ktorý by s mnohým nesúhlasil. A mal by pravdu.
Ak by si taký článok napísal Ty, zrejme by si tiež použil iné formulácie, iné vysvetlenia, inú terminológiu. A možno by sa tiež našiel niekto, kto by aj voči tomu mal výhrady. To je normálne.
Články externých autorov na našej Web stránke neupravujeme, jedine keby to boli podľa nás strašné nezmysly. Ale Vpershing nezmysly nepíše, len použil zjednodušenia prijateľné pre laikov. Vpershing nie je diletant, ktorý nevie spojiť pretrhnutý kábel, hoci koaxiálny.
Vpershing v tejto oblasti robí dlhé roky, takže sa vyzná. Ide skôr o to, že tak ako sme viackrát deklarovali, naša Web stránka je určená skôr mladým alebo začínajúcim modelárom a sme si vedomí toho, že našimi článkami skúsených odborníkov spravidla neohúrime.
Pretrhnutý koaxiálny kábel by sa dal "sprasiť" aj oveľa ohavnejším spôsobom, navyše zaváňajúcim nebezpečenstvom skratu v tej najnevhodnejšej chvíli. Vpershing to vyriešil metódou núdzového riešenia za použitia toho "co dúm dal". Že to asi bude mať dopad na zhoršenie činiteľa stojatých vĺn mu je isto jasné, ale isto je to lepšie riešenie ako nariekať a nelietať, alebo prstami skrútiť dokopy stredové drôtiky a potom opletenie a poistiť to žuvačkou. Vznik "duchov" ako v analógovej TV tu nehrozí a ako momentálne núdzové riešenie do času "zohnatia" nového káblika to je vyhovujúce.
Coro, ja rád čítam na modelárskych fórach Tvoje diskusné príspevky a bolo by nám cťou, keby si sa rozhodol, že niektoré veci na našej Web stránke, voči ktorým máš výhrady, by si uviedol na správnu mieru Tvojím článkom. Môže to byť o čomkoľvek: elektronika, LiPolky, elektropohony .....
Áno ja viem, postupom času si naša stránka "získala" povesť kontroverznosti, ale je to skôr tým, že občas rýpeme do tém, ktoré mnohí pokladajú za tabu alebo za krajinu, kde žijú levy. Ale asi hlavne tým, že si nenecháme stúpať po hlave a keď sa niekto "mocný" na nás osopí, tak sa razantne ale vždy veľmi slušne ohradíme a nenecháme sa zadupať do prachu.
Odpoveď | 2011-08-23 09:37:17 | Príspevok upravený: 2011-08-23 13:13:04
Kdysi jsem podobne opravoval prijimacovou antenu a vse fungovalo k absolutni spokojenosti, takze poznamce o zcestnosti moc nerozumim, ale uznavam, ze do toho prilis nevidim...
Coro: článok je úplne v poriadku. Už aj v článku je uvedené, že citujem: "...dôjde k poškodeniu niektorej v častí antén. Vtedy odporúčam rovno celú anténu vymeniť za novú", takže autor nič nezanedbal.
Ide však o to, že ak nemám doma nový náhradný diel a chcem ísť lietať, tak oprava je fajn. Ak som si vedomý, že mám opravovanú anténu "amatérskym" spôsobom, nepôjdem lietať s vetroňom na 2km, ale zoberiem si "trénera" a na pár desiatok metrov mi aj taká anténa stačí. Hlavne aby som zbytočne nesedel doma keď môžem lietať
Pridam aj ja svoju trosku do mlyna: ked som daval do TG9x Frsky DJT, tak som chcel pouzit povodnu antenu na vysielajde, toz som to takto pripajkoval. Robene tak 3 roky dozadu, doteraz facha bez problemov. Dosah po zemi 2km, pri lietani ziadne problemy. Takze z mojho pohladu, ked clovek vie slusne pajkovat a vie do coho ide, preco nie...
Cau, mate skusenosti s pouzivanim WiFi anten s notebookov na Rx? Napriklad taketo:
odkaz
Nviete kde by sa dala zohnat taka antena ?
ahojte, mam trochu problem s dostahom 9xr Pro (Frsky) vysielackou. Zistil som, ze na vysielacke mam pouzitu 25mm dipol antenu a na prijmaci 31mm antenu (koaxialny kablik). Nechapem preco maju rozne dlzky obe su pre 2.4ghz. Zo vzorca pre vypocet anteny ma mat dlzku 31mm, ale na internete sa casto stretavam s dlzkami 25mm. Nikde neviem najst vysvetlenie pre 25mm. Najlepsi signal mam s RX, TX 31mm drotikom
"Papierový" výpočet hovorí o 31 mm, ale možno niektorí výrobcovia berú do úvahy aj tzv. "činiteľ skrátenia".
Cez to všetko si myslím, že rozdiel medzi 31 a 25 mm by si ty ako užívateľ (bez nejakého merania) prakticky nemal postrehnúť.
Možno problém s dosahom bude niekde inde: najčastejšie je to nevhodné umiestnenie antén - v ich blízkosti sú dáke káble, či iné vodivé predmety (servá, batéria ...).
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v
jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)