Po roku!
Týmto som chcel nielen umlčať tých, ktorí (oprávnene) tvrdia: „Čo nám tu tento rozpráva o lietaní, keď lietať nechodí a len do klávesov ťuká.“ Súčasne som chcel potešiť tých, ktorí ma nabádali: „Vykašli sa na to písanie a choď si zalietať.“
Ale hlavne som chcel zmierniť to neznesiteľné svrbenie palcov (a ukazovákov), ktoré sa ma zmocnilo vždy, keď som videl, ako si kamaráti radostne poletujú.
Nebolo to veľa: tri baterky pred zotmením. Niekto by povedal, že to bola „rýchlovka“. Ale aj tak, poviem vám, bolo to krásne po roku opäť zažiť modelársky orgazmus.
autor: Janko O.
Tak som bol v sobotu podvečer po roku konečne lietať.
Pokročilý stav rekonštrukcie svokrinho domu mi dovolil pomýšľať na niečo, čo som sa za posledný rok neopovážil: Ísť si zalietať. Manželka nechápala, prečo tie zárubne tak usilovne natieram, ale keď som o piatej poobede len tak nesmelo utrúsil, že však ešte aj baterky musím nabiť, došlo jej to. Nahodil som zúboženú tvár, psie oči a prosebný výraz odsúdeného na smrť. Vyšlo to: nenamietala.
A tak rýchlo domov, vytiahnuť LiPolky z chladničky a šup s nimi na nabíjač. Batériu vo vysielači som si potajme nabil už deň pred tým.
Ako model na „kondičné“ lety bol predurčený síce rýchly, ale poslušný, nezáludný a dobre ovládateľný Fantom od Ripmaxu.
No hej, ale postupom času a neustálym zdokonalovaním jeho letových vlastností som mu vo vysielači nastavil tri pred-pripravené a päť voľných mixov. Vedel som, že pri štarte sa jedny musia zapnúť a iné zase vypnúť, počas letu je nastavenie iné a pri pristávaní opäť iné. Ale za ten rok som tie správne sekvencie akosi zabudol. A tak som vytiahol papiere (kde mám zaznamenané všetky nastavenia) a začal čítať. Zvedavej a mojim chvatným počínaním aj dosť znepokojenej manželke som vysvetlil, že sa snažím zistiť, čo ktorá páčka znamená. Nebola ďaleko od mdlôb a len som začul jej bedákanie: „Nevie čo je čo a takto chce ísť lietať“.
Ale pokým sa baterky nabili, všetko som si osvojil (aspoň som si to myslel).
Pri odchode mňa aj model manželka pre šťastie opľula. Zotrel som štastie-prinášajúce sputum z čela a rezkým krokom som sa vydal na Ďatelinu, presnejšie povedané na tzv. Malú Ďatelinu alebo Pol-Ďatelinu.
Ako obvykle, ľudia na sídlisku, užívajúci si príjemný sobotný podvečer, na mňa pozerali ako na debila, ktorému sa nepodarilo vymaniť z neskorej puberty. Cítiac ich opovržlivé pohľady, pomyslel som si: „Nebolo by mi lepšie za počítačom?“ Ale nie! S pocitom vyvrhela spoločnosti som hrdo kráčal ďalej.
Na Malej Ďateline som rýchlo pripojil servisný konektor LiPolky do modulu telemetrie, zapol vysielač a potom silový konektor batérie.
Vo Fantomovi mám ešte stále Assana a našu „starú“ tzv. veľkú telemetriu s RF-modulmi 434 MHz.
Všetko fungovalo ako malo a tak som Fantoma „šmaril“ do vzduchu. Rok bez lietania a bez tréningu sa na mne „podpísal“: nevedel som našmátrať riadiacu páčku – knipel. Potom som nevedel navoliť tú správnu kombináciu mixov, pretože som ešte pred tým nevedel nahmatať tie správne vypínače a prepínače. Sekundy ubiehali a neriadený Fantom stabilizovaný gyrami si letel rovno za slobodou. Nenapadlo mi nič lepšie, ako civieť na displej telemetrie. Rýchlomer ukazoval 96 km/h. Moje podvedomie bolo asi zvedavé, koľko sekúnd ešte budem naposledy vidieť svojho milovaného Fantoma.
Preto dávam do pozornosti článok "Význam tréningu".
Poviem vám, byť to iný model, tak neviem – neviem. Ešte aj tá telemetria, tušiaca, že čoskoro bude nahradená Two Way Telemetry 2,4 GHz System FrSky, chcela silou-mocou ukázať, že nepatrí do starého železa a aj v tých najväčších vzdialenostiach nezaznamenala ani jediný výpadok.
Zvyšok lietania som absolvoval už v pohode a v sústredení. Lietanie to bolo také dietne: nemachroval som a ani zbytočne neriskoval. To mi vrátilo kľud a rozvahu a postupne sa mi vracala „hmatová istota“. Po tretej baterke a už za šera, po zapípaní, oznamujúcom vyčerpanie nastavenej kapacity, som bezproblémovo pristál „na žabiaka“ k nohe. Rozpojil konektory, vypol vysielač a v stave obrovskej eufórie som vykračoval domov. Toto je to, čo mi rok chýbalo. Ľudia na mňa zase zízali ako na debila, ale mne to nevadilo, ja som sa cítil ako majster sveta. Skrátka: modelársky orgazmus.
Súvisiace články:
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 3. 4. 2011, 08:17 | Prečítané: 6254x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 9
... já mám vykopáno pár metrů rigolu, tak si půjdu odpoledne v mládětem zalítat.
Jen to chce vydržať!
Letu zdar!
rodinný dom je ako deravý sud
Dúfam, že sa to zlepší.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)