Využitie simulátora pri návrhu, stavbe alebo nastavovaní modelu

Inšpiráciou k napísaniu tohoto článku bol dotaz začínajúceho modelára na RC Mánii, ktorý sa pýtal, či mu na pohon vetroňa s hmotnosťou 900 gramov bude stačiť pohonná jednotka s ťahom (statickým) 700 gramov. Niektorí mu tvrdili, že nebude, ale to samozrejme záleží od toho, čo od takého modelu očakáva. Keďže to je začínajúci modelár, tak podľa nás mu stačiť bude až-až.

Ale možno by bolo dobré mať presnejšiu predstavu, alebo takmer rukolapný dôkaz, ako sa taký model s touto pohonnou jednotkou bude správať.

A vtedy sme si spomenuli, ako sme pred siedmimi rokmi experimentovali s elektropohonom pre nejaký model a ako výdatne nám pri tom pomohol simulátor FMS.

autor: Janko O.

 



Išlo o to, že sme mali k dispozícii určitý konkrétny elektromotor aj s prevodovkou, o ktorom sme neboli úplne presvedčení, či bude dostačujúci pre "elektrifikáciu" jedného staršieho modelu – legendárneho QB-20.

Teraz si poviete, že čo to tak dramatizujeme, veď stačí na HobbyCity kúpiť silnejší motor za pár dolárov a hotovo. Lenže vtedy sme o nejakom HobbyCity nevedeli, ak vtedy vôbec nejaké HobbyCity existovalo. Jedinou možnosťou bolo v tuzemsku kúpiť motor asi tak za 1800,- Sk a k tomu regulátor asi v tej istej cene. Ale na to sme nemali a tak sme nutne potrebovali overiť vhodnosť onoho, na začiatku spomínaného motora. 

Napadla nám možnosť využiť na to modelársky simulátor FMS - Flying Model Simulator. Z internetu sme mali stiahnuté množstvo „virtuálnych“ modelov do FMS, na ktorých sme po večeroch „vybrusovali“ svoje pilotné umenie, keďže skutočných modelov sme mali pomenej. Bolo teda treba z toho množstva vybrať model, ktorý sa tvarom, rozmermi a aj inými vlastnosťami najviac podobá na náš model. Po krátkom „prehrabávaní“ sme taký našli a začali sme „virtuálne“ experimentovať s ťahom pohonnej jednotky.

Najdôležitejšie parametre modelu v simulátore FMS sú uložené v súbore s príponou „par“. Na ozrejmenie, takto vyzerá „parametrový“ súbor pre elektrifikovanú verziu modelu Easy Glider od firmy Multiplex:


Aby ste sa nemuseli trápiť s lúskaním významu jednotlivých riadkov tohto súboru v nemčine, prinášame nasledujúcu tabuľku:


Hneď druhý riadok v tabuľke definuje ťah motora v Newtonoch. Pre jednoduchosť si stačí povedať, že jeden Newton je asi 0,1 kg. Takže, pre model Easy Glider výrobca do „par“ súboru zapísal ťah 2 N, čo je asi 200 gramov.

A tak sme do „parametrového“ súboru nášho modelu zapísali hodnotu ťahu, ktorú sme namerali elektromotoru s prevodovkou. Spustili sme FMS a skúsili sme vzlietnuť a letieť. Schválne sme zdôraznili slovo „skúsili“. Pretože vzlietnuť a lietať s takým slabým pohonom bolo na hranici pilotných možností. Bolo jasné, že „tudy cesta nevede“ a model sme opäť strčili na skriňu.

O niekoľko mesiacov sme „objavili“ HobbyCity a s tým spojená možnosť získať silnejšie motory za rozumnú cenu nás primäla obnoviť virtuálne testy s FMS. Po niekoľkohodinovom experimentovaní sme vybrali „niečo silnejšie“ a motor, vrtule aj LiPol batérie na HC objednali.

Asi po mesiaci bolo QéBéčko hotové a išlo sa na reálne testy. No, povieme vám, výraz „niečo silnejšie“ v praxi znamenal, že na plný plyn model stúpal kolmo hore do nekonečna. Prax ukázala, že „FMS-ková“ teória je správna.

Takýmto spôsobom je možné pristupovať aj k motorizácii čistých (bezmotorových) vetroňov. Výrobcovia modelov na svojich Web stránkach väčšinou ponúkajú "parametrové" a iné súbory potrebné pre simulátor(y). Tam je treba nulu v riadku, kde je definovaný ťah motora, nahradiť inou hodnotou. Akou, to je treba najlepšie odskúšať. Keď budete spokojní s ťahom "virtuálneho" pohonu, je predpoklad, že model so skutočným pohonom sa bude správať takmer rovnako, ako model v simulátore.

Keď už vieme, aký ťah pohonnej jednotky potrebujeme, tak s konkretizáciou typu motora a k nemu vhodnej vrtule nám pomôže známy program DriveCalc. Ako na to, je spomínané v článku "Jednoduchý návrh elektro-pohonu pre modely".

Ale nie len s ťahom pohonu sa dá vo FMS experimentovať. Na riadku 18 je poloha ťažiska. Je možné si na simulátore, bez nebezpečenstva havárie, overiť správanie modelu pri jej zmene.

Hneď na ďalšom riadku je hmotnosť modelu. Tu je možné si overiť, aký vplyv má jej zmena na letové vlastnosti modelu, napr. kĺzavosť, klesavosť, minimálnu rýchlosť a pod. Tak by bolo možné nájsť odpoveď na často kladenú otázku, čo sa stane, keď namiesto pôvodnej batérie použijeme batériu inú – väčšinou ťažšiu.

Na záver by sme chceli upozorniť, že so zmenou ostatných parametrov modelu môžu nastať určité problémy, pretože mnohé parametre so sebou navzájom úzko súvisia. Napr. zmena rozpätia súčasne znamená zmenu súčiniteľa odporu vzduchu, zmenu momentu zotrvačnosti a zmenu aj ďalších vlastností modelu.

Navyše jednotky, v ktorých sú niektoré parametre udávané, sú zrozumiteľné oveľa viac počítaču ako človeku, napr. uhly vyjadrené v radiánoch.

Cez to všetko je niekedy dobré sa so simulátorom trochu pohrať, napr. mierne (dozadu) posunúť ťažisko, zväčšiť výchylky krídeliek (kormidiel) alebo elevonov na modeloch s Delta krídlom. Tam bez riskovania okúsite odtrhnutie prúdnic a s tým spojené „inverzné“ riadenie, keď naraz doľava je doprava a doprava je doľava (čo sa zase pri získaní dostatočnej rýchlosti (pádom) napraví).

Ale, čo vám budeme radiť, pohrajte sa sami. Stojí to za to. A navyše získate množstvo vedomostí a skúseností.

 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 1. 6. 2015, 12:42 | Prečítané: 5460x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 2
Áno, takto sa to dá skúšať a je to veľmi dobrá pomôcka. Lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť úpravou - editáciou modelu v AFPD, kde sa človek nemusí hrabať v textovom súbore. Ale zase je to o cca 200E drahšie :-)...

V dobách, kedy som ešte nemal počítač, vychádzali sme z jednoduchej tabuľky, ktorá platí dodnes. je to výkon na kilogram hmotnosti modelu. Akurát že každý sa smeje, ako sa dá na taký malý výkon vôbec lietať :-). Dá sa a podľa mňa majú lietadlá krídla na to, aby lietali a nie, aby viseli za vrtuľu...

cvičný model 100 - 170 W/kg
motorizovaný vetroň 100 - 200 W/kg
arobatický motorák 200 - 270 W/kg
akro bez obmedzenia 280 - 360 W/kg
rýchly vetroň - hotliner 200 - 300 W/kg

Mám vyskúšané tieto hodnoty a úplne stačia. Takže vetroň z úvodu 900g s pohonom 700g bude určite šlapať hore bez problémov takmer kolmo, aj keď nie do nekonečna :-)
Odpoveď | 2011-03-11 10:36:51
Presne tak 8-o
Odpoveď | 2011-09-28 21:32:05
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 32339.85 kb