Tým impulzom k napísaniu tohto článku, bolo množstvo „jedovatých slín“, ktoré sa zniesli na adresu kontraverzného, ale pritom čoraz populárnejšieho vysielača Turnigy 9X. Obzvlášť mu bola vytýkaná nepresnosť kniplov, s dôrazom na vôle v potenciometroch. Či už vôle elektrické, alebo mechanické.
Preto sme si povedali, že reči sú reči, ale meranie je meranie. A tak sme pomerali niektoré elektrické parametre a skontrolovali niektoré mechanické parametre krížových ovládačov (kniplov) tohto vysielača.
A aby bolo s čím porovnávať, tak sme siahli na opačný koniec spektra renomé vysielačov a zmerali sme to isté aj na kniploch vysielača JR (Japan Radio) Propo X-3810. No a výsledky sú, ako inak, zase prekvapujúce.
autor: Janko O.
Skontrolovať mechanické vôle pák ovládačov modelárskych vysielačov vôbec nie je jednoduché. A tak sme sa ich v rámci našich možností pokúsili zmerať tak, že sme zmerali „výkyv“ konca štandartne dlhej páky ovládača (konca knipla), pričom nesmelo dôjsť ku zmene napätia bežca potenciometra, prislúchajúcemu danému kanálu. Je to len pár čísiel a preto sme nechceli robiť tabuľku:
Vysielač Turnigy 9X:
Výškovka: 0,3 mm Krídielká: 0,3 mm Smerovka: 0,4 mm
__________________________________________________
Vysielač JR Propo X-3810:
Výškovka: 0,5 mm Krídielká: 0,5 mm Smerovka: 0,3 mm
__________________________________________________
Na obranu vysielača JR Propo X-3810 je treba podotknúť, že tento vysielač má „nabehané“ evidentne viac, ako vysielač Turnigy 9X.
Elektrické parametre sme zisťovali trochu obsiahlejšie. Zmerali sme napätia na bežcoch potenciometrov jednotlivých kniplov tak, že sme ich vychýlili do maximálnej polohy - zmerali napätie, potom do minimálnej polohy - zmerali napätie a zmerali sme aj elektrickú „vôlu“ stredu.
Tú sme merali tak, že sme páku ovládača vychýlili na jednu stranu a pomaly a veľmi jemne sme ju uvoľňovali späť. Zmerali sme napätie bežca potenciometra. Potom sme páku vychýlili na opačnú stranu a opäť pomaly a veľmi jemne ju uvoľňovali. A opäť sme zmerali napätie bežca potenciometra. Rozdiel týchto napätí sme odvážne a inovátorsky nazvali „elektrická vôla“ knipla. Namerané hodnoty pre vysielač Turnigy 9X sú v nasledujúcej tabuľke:
V pravom hornom rohu tabuľky je aj nameraná hodnota stabilizovaného napätia, ktorým sú napájané potenciometre jednotlivých ovládačov.
Namerané hodnoty pre vysielač JR Propo X-3810 sú v ďalšej tabuľke:
Po pozornom preštudovaní nameraných hodnôt a vzájomným porovnávaním dosiahnutých výsledkov musíme konštatovať, že ak sa dá niečo vytknúť vysielaču Turnigy 9X voči jeho renomovanému kolegovi JR Propo X-3810, tak to isto nie sú mechanické a ani elektrické vôle ovládacích pák. Skôr je to nesprávne nastavenie – nevycentrovanie potenciometrov ovládača výškovky a smerovky. Ich napätia v minimálnych polohách sú „nebezpečne“ nízke, blížiace sa nule, čo sme aj overili tak, že keď koniec páky ovládača bol asi 2 mm od svojej minimálnej polohy, tak sa napätie bežca potenciometra už nemenilo. Tieto 2 mm môžeme právom nazvať pásmom necitlivosti (end point dead-zone). Niečím podobným, avšak na opačnom konci potenciometra trpia aj ovládače pomerne nového RC vysielača Hitec Aurora 9.
To, že je to v prípade Turnigy 9X len otázkou nesprávneho natočenia „tela“ potenciometra, dokazuje aj fakt, že v porovnaní s vysielačom JR Propo X-3810 je napätie bežca potenciometrov v neutrálnej ale aj maximálnej polohe „podozrivo“ nízke. Stačilo by tieto dva potenciometre pootočiť tak aby napätia na všetkých ich vývodoch vzrástli asi o 0,2 až 0,3 Voltu. Samozrejme by bolo nutné vysielač znovu skalibrovať.
Že to nie je nič neprekonateľné, môžem potvrdiť práve na vysielači JR Propo X-3810, kde som po „generálke“ všetkých potenciometrov, ich polohy nastavoval práve spomínaným spôsobom a potom som vysielač skalibroval. Postup som našiel na Internete. Tým pádom dead-zóny prestali neexistovať.
_____________________________________________________________________________________________
Hodnoty nameraných „elektrických vôlí “, ktoré sú zaznamenané v uvedených tabuľkách, nemusia neznalému nič prezradiť. Napr. 5 miliVoltov, je to veľa a či málo?
Treba sa na to pozrieť z viacerých strán. Ak daný vysielač na spracovanie napätí z potenciometrov jednotlivých ovládačov používa 10-bitový AD-prevodník, tak jeho rozsah je 1024 hodnôt. Pri päť-Voltovom referenčnom napätí to znamená rozlišovaciu schopnosť ADC (Analog to Digital Converter) necelých 5 miliVoltov, čo je práve tá „elektrická vôľa“. To znamená, že na uvedenú 5 miliVoltovú nepresnosť bude ADC vysielača tak-tak sotva reagovať. V prípade, že vysielač používa viac ako 10-bitový ADC (až 12-bitový), tak na túto nepresnosť isto reagovať bude.
Ale treba sa opýtať: Bude na túto nepresnosť reagovať aj servo? V článku „Presnosť, citlivosť, alebo pásmo necitlivosti modelárskych serv“ sme konštatovali, že veľmi dobré servá majú pásmo necitlivosti medzi 4 až 6 mikrosekundami. Ale 5 miliVoltová nepresnosť knipla vysielača (1,15 promile) znamená 1,15 mikrosekundovú zmenu šírky ovládacieho impulzu pre servo. Ale práve sme si zdôraznili, že veľmi dobré servá reagujú, ak sa šírka vstupného impulzu zmení aspoň o 4 až 6 mikrosekúnd. To znamená, že „elektrická vôla“ kniplov vysielača by mohla byť kľudne aj trojnásobná oproti tomu, čo sme namerali, aj tak by to nemalo vplyv na pohyb serva a tým pádom ani na správanie modelu.
Keď si však uvedomíme, že väčšina bežných rekreačných modelárov používa vo svojich modeloch servá s pásmom necitlivosti 8 až 10 mikrosekúnd, zistíme, že aj vysielač Turnigy 9X so svojimi „zavrhnutia-hodnými“ parametrami je pre nich vlastne zbytočným luxusom. Keď sa to tak vezme, tak vzhľadom na „elektrické vôle“ ovládačov vysielača Turnigy 9X, je v podstate problém zohnať k nemu dostatočne kvalitné servá s pásmom necitlivosti okolo 1 mikrosekunda. A to aj zo sortimentu tých najrenomovanejších značiek (nechcem menovať).
Súvisiace články: