"Plamenná" diskusia na známom modelárskom fóre pod názvom "Futaba - telemetrie" v nás pred rokmi opäť vyvolala tie zvláštne pocity, keď sme sa aj my zmietali v neistote a hľadali odpovede na otázky:
- Je telemetria užitočná vec, alebo je to nezmysel a zbytočnosť?
- Ak sa do nej hneď nepustíme, znamená to, že nám môže ujsť vlak, alebo to znamená, že sme rozvážni a prezieraví?
A tak sme znovu "oživili" sériu článkov pod názvom "Cesta k telemetrii", ktorá jasne naznačuje náš postoj k modelárskej telemetrii a ciele, ktoré sme chceli dosiahnuť.
Pôvodný článok sme zverejnili 11.2.2010.
autor: Janko O.
Link na diskusiu "Futaba - telemetrie" na RC mánii.
Jednak tá moja cesta nebola len moja, pretože sme ju absolvovali spoločne s mojim bratom Miroslavom (mior).
A v podstate nebola ani taká dlhá. Veď dva roky od ničoho po funkčnú telemetriu nie je veľa, ak akceptujete, že človek chodí do práce a záľube sa venuje po večeroch a cez víkendy.
A z dnešného pohľadu tá cesta nebola ani taká ťažká. Veď už od samého začiatku "to nejak fungovalo" a časom sme to postupnou evolúciou ale aj skokovou revolúciou vylepšovali.
Ale pekne poporiadku: Možno tento článok bude čítať niekto, komu elektronika nie je "milenkou" ako mne. A samotný výraz TELEMETRIA je akýsi zahmlený. Jednoduchým a pritom výstižným prekladom je: Diaľkové meranie. Alebo meranie na diaľku. Nebudem pokračovať v tomto duchu, pretože by to vyzeralo, že píšem učebnicu. Radšej popíšem samotný príbeh, a postupne aj "neelektronik" vytuší, čo to telemetria z pohľadu modelára vlastne je.
Prvú naivnú potrebu telemetrie sme s Miroslavom pocítili ešte v prvej vlne nášho modelárčenia, niekedy v 80-tych rokoch (minulého storočia). Vtedy sme lietali s vetróňmi (napr. s legendárnou Vegou)
(vtedy žiadny elektropohon nepripadal do úvahy) alebo s motorákmi. Motorákmi mám na mysli modely QB-15 a QB-20 z nefalšovaných japonských stavebníc, poháňané nefalšovaným japonským spaľovacím motorom (tzv. žhavíkom) Enya 3,25 ccm.
Vetróň telemetriu nepotreboval, pretože rýchlejšie ako prijímačová batéria sa vybili zdroje vo vysielači. A tam meráčik ich stavu bol. Ale motoráky to bolo niečo iné. Zvedavosť, koľko paliva v nádrži ešte zostáva, bola spaľujúca.
Otázka bola: Pristáť bezpečne (ale zbytočne) skôr ešte s bežiacim motorom, alebo to vycucať do poslednej kvapky, užiť si tie dlhé minúty letu a potom riskovať, že to "zdochne" v tej najnevhodnejšej chvíli.
Najlepšie by bolo bezpečne pristáť s posledným mililitrom paliva v nádrži, zarolovať si s modelom k nohám a začuť "mľaskanie" zdochýnajúceho motora.
Keď tak pozerám na posledné dve vety, vidím že ich platnosť je aktuálna aj dnes, teda po takmer 37-tich rokoch, v dobách prevládajúceho elektroletu.
Aj dnes by bolo super lietať až do vyčerpania poslednej bezpečnej miliAmpérhodiny kapacity zdrojov. Tí, čo lietajú elektrolety, chápu význam toho slovka "bezpečnej".
Elektrochemické zdroje sa, na rozdiel od palivovej nádrže, nedajú "vycucať" až do sucha bez následkov na ich budúci stav. Ale o tom sa zmieňuje iný článok na tejto Web stránke.
Ústrednou myšlienkou vtedy bola a aj dnes stále je túžba, vedieť koľko energie mi ešte zostáva? Či už v podobe tekutej alebo elektrochemickej. Pretože je rovnako nezmyselné "vláčiť" vzduchom množstvo paliva, z ktorého aj tak spotrebujem len polovicu, alebo "vláčiť" vzduchom objemné a ťažké batérie, z ktorých aj tak vyčerpám len časť energie.
V obidvoch prípadoch by bolo výhodnejšie mať zásobník energie menší a ľahší a vyčerpať ho takmer do nuly (pristáť v tú pravú chvíľu). Tým by model bol ľahší, lietal by lepšie a v konečnom dôsledku (vďaka menšiemu odporu vzduchu (čiže vďaka menšiemu uhlu nábehu)) aj dlhšie. A aj pristátia ľahšieho modelu bývajú bezpečnejšie a pri menšej rýchlosti. Ale otázkou je, ako zistiť, koľko paliva v nádrži alebo koľko energie v batérii zostáva.
No a riešením je práve telemetria. Lenže v tých dobách boli telemetriou vybavené možno tak kozmické družice. Ale myšlienka na diaľkové meranie stavu palivovej nádrže modelu nás hrýzla už aj vtedy. Absurdná predstava: vysielač (vtedy samozrejme na 27 MHz) s jeden a pol metrovou anténou, umiestnený v modeli ... Brrrr. Strašné. Navyše nedovolené, zakázané, protištátne. Už vidím tie palcové titulky v novinách: "Nepriateľský špión prezlečený za modelára. Ľud žiada trest smrti."
Takže nebolo z toho nič, len tá túžba zostala. Dodnes! V súčasnosti je všetko trochu iné: už to nie je zakázané a aj technológie pokročili. Tá "naša" telemetria nemeria len stav batérií, ale aj odoberaný prúd, napätie článkov batérie s "vypichnutím" napätia najslabšieho článku. Ďalej: spotrebovanú energiu, otáčky motora, výšku letu modelu (vetróň), rýchlosť modelu, napätie palubnej siete, čas letu modelu, čas behu motora, rýchlosť stúpania alebo klesania, vydáva zvukové varovania pri dosahnutí kritických hodnôt atď (a naša súčasná PC Telemetria už na nás päť rokov rozpráva ľudským hlasom).
Kolegovia modelári si zo mňa robia srandu, že ak to takto pôjde ďalej, tak budem viac pozerať na displej ako na model. Budem sa snažiť, aby to tak neskončilo, pretože telemetria nie je cieľom.
Telemetria môže let uľahčiť v zmysle upokojenia pilota, že všetko je v poriadku. Ale hlavne by mala zvýšiť bezpečnosť letu, bezpečnosť modelu a samozrejme bezpečnosť prípadných divákov. A tiež by mala predĺžiť životnosť kľúčových častí modelu, hlavne pohonných batérií. Ostatné vymoženosti, ako meranie rýchlosti či výšky modelu, sú len akousi čerešničkou na torte.
Pokračovanie nabudúce ->
Súvisiace články:
DIY Home Made Telemetry for Model Modeller Amatérská Telemetrie Telemetria per Modeller modello Telemetri för modell Modeller Telemetría para Modeller Modelo Телеметрии для модели Modeller Telemetria para Modeller Modelo Telemetria dla modelu Modeller Telemetri for Modell Modeller Telemetrie für Model Modeller Telemetria a modell modellezõ Telemetrie voor Model Modeller Télémétrie pour Modeller modèle Telemetria mallia Modeller Telemetri til Model Modeller القياس لنموذج مصمم نماذج טלמטריה עבור דגמן דגם