Ako prebúdzať LiPol batérie z hibernácie?
Teda, nie že by nám písali už aj Alžírčania, ale náš dobrý kamarát Marek z Trenčína tam pracuje (pracoval).
Celé sa to začalo jeho pomerne oprávnene rozhorčenou výčitkou: "Všade sa píše, ako batérie dlhodobo uskladňovať, ale nikde sa nespomína, ako ich z tohoto stavu priviesť do stavu bežného používania."
autor: Janko O.
Podnet k napísaniu tohoto článku prišiel až z Alžírska.
Na dopresnenie si trochu zopakujme, že dlhodobé uskladnenie LiPol batérií by malo prebiehať pri teplotách okolo 10 stupňov Celzia (v rozmedzí 0 až 20, alebo lepšie 5 až 15 stupňov Celzia) a napätí jednotlivých článkov asi 3,80 Voltu.
Je zrejmé, že prebudením z hibernácie rozumieme návrat do stavu normálnej teploty a následné (alebo súčasné?) nabitie batérie do napätia jednotlivých článkov 4,20 Voltu. Už z kontextu tejto vety vyplynula hlavná dilema: najskôr ohriať a potom nabiť alebo súčasne s ohrievaním aj nabíjať? Alternatívu "najprv nabiť a potom ohriať" ani nespomíname, pretože sa nám zdá byť nelogická a navyše niekedy aj ťažko realizovateľná.
Ohrievaním rozumieme pomalú pozvoľnú (prirodzenú) zmenu teploty batérie zo "skladovacích" 10 stupňov na okolitých asi 22 stupňov Celzia. Žiadne násilné a zrýchlené "podkurovanie" nie je treba.
Súčasne nepredpokladáme, že by niekto LiPol batérie počas používania v modeli úmyselne udržiaval v podchladenom stave, alebo pred tým nebodaj ešte viac "zmrazoval". Podchladené LiPolky totižto majú väčší vnútorný odpor a tým pádom nie sú schopné dodať vyššie požadované prúdy. Viac podrobností sa nachádza v článku "Zmena vnútorného odporu LiPol článkov pri zmene teploty".
Pomerne podrobne sme preberali najvhodnejšie spôsoby prebúdzania batérií z "podchladeného" stavu dlhodobého uloženia, ale nemohli sme sa zhodnúť na absolútne jasnom "víťazovi". Ale podarilo sa nám zostaviť rebríček postupov, od zjavne nevhodného až po pravdepodobne najvhodnejší.
Tým "zjavne" nevhodným je snaha ešte "premrznutú" LiPol batériu rýchlym (alebo extrémne rýchlym) nabíjaním pripraviť takmer k okamžitému použitiu a "šup s ňou" do modelu.
Oveľa vhodnejším (ale zrejme nie tým najvhodnejším) spôsobom je ešte podchladenú batériu začať nabíjať nízkym prúdom (napr. 0,5 C). Vplyvom postupnej "aklimatizácie" sa nabíjanie aj tak skončí už v režime normálnej (prevádzkovej) teploty.
Pomyselným víťazom všetkých "dehibernačných" postupov sa stal postup časovo najzdĺhavejší, ale k LiPolke zrejme najohľaduplnejší. Najskôr nechať batériu pomaly "aklimatizovať", čiže nechať, aby sa vnútorná teplota batérie vyrovnala teplote okolia a potom batériu (pomaly) nabíjať. To, že pomalšie nabíjanie batérii viac svedčí ako superrýchle "kvaltovanie" je spomínané v článku "Predĺženie životnosti LiPol batérií - 2.časť" , ale aj v modelárskych časopisoch (napr. RC Revue).
Prax ukazuje, že "pomalé metódy" bývajú kvalitnejšie a účinnejšie, ako tie rôzne zrýchlené, rýchle, alebo superrýchle. Veď napríklad aj obyčajný (24-hodinový) Epoxyd lepšie drží, ako tie 30, alebo 5-minútové "expresy".
To všetko je dôkazom toho, že múdrosti našich predkov, koncentrované do podoby ľudových porekadiel a prísloví ako napr. : "Práce kvapná, málo platná", "Pomaly ďalej zájdeš", alebo "Všeliké kvaltování toliko pro hovada dobré jest" (J.A.Komenský), nachádzajú uplatnenie aj v dnešnej dobe "moderných" technológií a "nanotechnológií".
Súvisiace články:
Predĺženie životnosti LiPol batérií - 2.časť
Predĺženie životnosti LiPol batérií - 1.časť
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 7. 4. 2020, 10:11 | Prečítané: 14772x | Kategórie: Drobné nápady | Napísal: admin |
Komentáre: 13
že to píšeš práve ty. Keď píšem články, nepáči sa ti, že nelietam. Teraz je to správne obdobie, tak lietam. A keďže chodím do práce, tak nemám čas na písanie článkov.
Navyše sme si overili, že mnohí návštevníci naše "staré" články nečítali, častokrát ani nevedia, že existujú.
A za ďalšie, Jožko, napíš článok aj ty. Nie jeden, kľudne môžeš stvoriť trebárs jeden článok každé dva dni. Ak budú v duchu zamerania našej Web stránky, tak ich isto zverejníme. Sľubujem.
že mnohí návštevníci našej Web stránky nevedia, že aké články tu máme, dosvedčuje aj príklad za všetky: aj Vpershing, čo je najaktívnejší externý autor článkov, minule prezradil, že ani nevedel, že taký (nejaký konkrétny) článok tam máme. A to, že nie je nový, zistil len podľa toho, že keď ho zazrel na "vrchu", tak mal už asi 2000 pozretí.
Takže by som sa mohol spýtať: "Čo Vladko nemá kolečko na myši?"
Ver mi, že mnohí si myslia, že na našej stránke máme len 10 článkov (tých, čo sú na prvom "liste"). Že dole je zoznam listov a že tým pádom je tam ďalších 435 článkov, to mnohí ani netušia.
No a okrem toho: Pre novorodenca je aj ten najstarší vtip nový.
o čo ti vlastne ide? S čím si nespokojný?
Máš u nás nejaký predplatený tovar alebo službu, ktorú sme ti my nedodali, alebo čo?
Ak áno, choď sa sťažovať na SOI-ku, políciu, lampáreň .....
Ak nie, tak ber, alebo nechaj tak.
Trpezlivo som ti vysvetlil, prečo robíme, to čo robíme. Ak si myslíš, že sa to má robiť inak, tak je tu ešte jedna, verím, že naozaj objektívna metóda:
Ukáž nám prakticky - na tvojej Web stránke, ako sa to má robiť.
Otrokom svojich batérií?
a pod.
A teraz vážne, investujem do lipo aku tento mesiac cca tisíc éčiek a tento článok mi príde o5 vhod, budem sa musieť o ne dobre postarať lebo na ďalšie už nebude.
písať
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)