Keď sme uviedli druhú časť minisérie o spínaných BECoch, boli tam nejaké čísla, tabuľky, zopár grafov a fotografie tých „lepších“ UBECov.
Ale ako sa na celú problematiku „pozerá“ samotný RC prijímač, to bolo pre nás záhadou.
Dnes sa vďaka modelárskemu spektrálnemu analyzátoru skúsime „vcítiť“ do situácie, v akej sa RC prijímač pre pásmo 40MHz nachádza, keď je „nablízku“ spínaný BEC.
autor: Janko O.
Použili sme spektrálny analyzátor pre pásmo 40 MHz, pretože pred našou „Assanáciou“ a následným prechodom do pásma 2,4 GHz sme používali RC súpravy, pracujúce práve v tomto modelárskom pásme. Je nanajvýš pravdepodobné, že k podobným záverom by sme došli, aj keby sme „prepátrali“ pásmo 35 MHz, alebo (v USA) pásmo 72 MHz.
Obrázky sú okomentované, takže veríme, že bude dostatočne jasné, o akú konkrétnu situáciu sa jedná.
Na väčšinu meraní sme použili trojAmpérový spínaný BEC, spomínaný v 1. časti minisérie.
Spektrálnym analyzátorom sme najskôr nechali preskenovať „čisté“ modelárske pásmo 40 MHz, teda pásmo bez akýchkoľvek vysielačov aj bez rušenia. Prítomný je len šum (to je tá „tráva“, vyrastajúca z podkladu), ktorý je vlastne svojim spôsobom „neodstrániteľný“.
Potom sme zapli jeden RC vysielač a sledovali, čo sa na displeji analyzátora objaví. Treba podotknúť, že silu signálu tento prístroj zobrazuje v logaritmickej mierke, čo v zjednodušenej reči znamená, že slabé signály sú akoby zväčšené a silné akoby zoslabené. Ak sa teda zdá, že signál je len n-krát silnejší ako šum, v skutočnosti je signál n-rádovo (10 na n-tú) silnejší ako šum.
Potom sme zapli ešte druhý - vzdialenejší vysielač, samozrejme pracujúci na inom kmitočte.
No a potom to prišlo. Vysielače sme vypli, ale zato sme v primeranej vzdialenosti (ako v modeli) zapli spínaný BEC. To, čo sme pred chvíľou nazvali trávou (šum), sa razom zmenilo v poriadne bujnú "vegetáciu".
Ako „etalón“ rušenia sme potom zapli DC Voltage Booster, čo je v podstate tiež akási obdoba spínaného BECu. Že tento je (čo sa rušenia týka) mimoriadne usilovný, to hneď vidno na displeji spektrálneho analyzátora.
Potom sme nasimulovali situáciu, že RC prijímač je napájaný spínaným BECom, RC vysielač je zapnutý a model je pomerne blízko vysielača (teda aj pilota).
Ďalšia simulácia navodzuje situáciu, že sme model nechali zaletieť trochu ďalej.
No a potom sme s modelom odleteli asi už trochu priďaleko. Podľa toho, čo sa dostáva na vstup RC prijímača je dosť pravdepodobné, že sa model už asi nevráti.
A na záver sme model akoby nechali v tej „životu nebezpečnej“ vzdialenosti, ale „mávnutím“ čarovného prútika sme spínaný BEC nahradili lineárnym BECom alebo NiCd štvorčlánkom.
A naraz je (akoby opäť mávnutím čarovného prútika) situácia na vstupe prijímača diametrálne odlišná. S takýmto modelom by sa dalo letieť ešte oveľa – oveľa ďalej.
Súvisiace články:
Spínaný BEC (SBEC, UBEC) - radosti a strasti - 2.časť
Spínaný BEC (SBEC, UBEC) - radosti a strasti - 1.časť