Športovci o význame tréningu isto nepochybujú, veď sval, ktorý nie je používaný zoslabne a atrofuje, inak povedané zakrpatie.
Ale platí to aj pre ľudský mozog?
Áno platí, ačkoľvek to nie je sval a predstava, že by v lebke "hrkotal" je úžasná.
Ale zajdeme ešte ďalej: platí toto pravidlo aj pre modelárov mozog a modelárove "ručičky"?
O tom sa štatistiky zrejme nevedú, ale ako príklad sme použili jednu vojenskú špecializáciu, ktorá bola "ostro sledovaná" a kde sa štatistiky viedli veľmi presne a prísne.
Tá vojenská špecializácia sa volá: Navádzač PTRS-1 (protitankových riadených striel).
autor: Janko O.
Prečo sme zvolili práve toto prirovnanie pochopíte, keď si lepšie všimnete, čím navádzač túto strelu ovládal. Tá páčka je v podstate trochu "prerastený" modelársky knipel. A aj samotné riadenie je takmer totožné ako riadenie "trochu rýchlejšieho" (200 m/s) modelu: doľava - doprava, hore - dole. Motor (raketový) riadiť netreba, pretože sa riadiť nedá (beží stále naplno).
Dostrel (dolet) je až 3000 metrov a je daný dĺžkou mikrovodiča (ktorý sa odvíja z vnútra strely), pomocou ktorého sú do strely privádzané riadiace povely.
Dobre a pravideľne cvičený navádzač bol schopný zasiahnuť až 70 % zameraných cieľov, ale boli aj "majstri", ktorí mali vyše 90 % úspešných zásahov. Keď si uvedomíme, že jeden navádzač (mal dvoch pomocníkov - "nabíjačov") mohol byť pripojený až ku štyrom odpaľovacím zariadeniam, tak je jasné, že vlastne žiadny tank nemal šancu.
To sa potvrdilo aj pri jej prvom "ostrom" nasadení v roku 1973 v Arabsko - izraelskej vojne, kde Maljutka zničila niekoľko stoviek izraelských tankov.
Len tak na okraj: Maljutka znamená dieťatko. Veľmi "citlivo" zvolené meno, obzvlášť ak si uvedomíme, že v okamihu zabila štyroch ľudí. Ale to už je vo vojenských kruhoch asi taký „miestny“ zvyk: Atomová bomba (vážila 4 tony) zhodená na Hirošimu dostala meno "Little Boy" - Chlapček.
Schválne sme v predchádzajúcom odstavci zvýraznili slovo "pravidelne", pretože vojenské štatistiky ukazujú, že ak vojak - navádzač na týždeň ochorel alebo išiel na dovolenku, úspešnosť jeho zásahov prudko klesla a pokým sa na trenažéri nedostal trochu do formy, tak nebol schopný zasiahnuť takmer nič.
My modelári tiež často pociťujeme absenciu "výcviku" - tréningu. Isto sa aj vám stalo, že po niekoľko-týždňovej alebo niekoľko-mesačnej pauze ste svoj model riadili sebavedomo, ale akosi "kostrbato" a nebodaj ste ho (niekedy aj zásluhou frajeriny) "zapichli" do zeme.
Preto treba lietať kedykoľvek sa dá a keď sa nedá (je škaredé počasie), je dobré sa "udržiavať vo forme" hoci aj pomocou modelárskeho simulátora. Rovnako to platí aj keď má modelár dlhší "výpadok" a konečne sa celý natešený dostane ku kniplom. Pretože aj ten najjednoduchší simulátor, napr. FMS, dokáže v ľudskom mozgu upevňovať tie správne reflexy, návyky a reakcie.
Navádzači PTRS-1 mali k dispozícii oveľa primitívnejšie simulátory, ale ako dokazujú štatistiky, svoj účel dokonale splnili.
Súvisiace články: