Pravdu povediac, sedieť by som chcel v každom z tých kokpitov, ale uznajte sami, že pocity by boli rozdielne.
Na jednej strane nevľúdny stiesnený priestor bez možnosti pohybu, tvrdé plechové sedadlo, pomerne mizerný výhľad a pred sebou plno-plno "budíkov".
Na druhej strane komfortné kreslo, nádherný výhľad, namiesto budíkov farebné obrazovky a možnosť postaviť sa, poprechádzať sa, prípadne si "odskočiť". A pritom som stále v kokpite.
autor: Janko O.
Takže pekne po poriadku. Ten prvý, pekne tvrdý "posed" ponúka kokpit "najrýchlejšieho z rýchlych", špionážneho lietadla SR-71 Blackbird. Zo služby bol vyradený v roku 1998. Dosahuje maximálnu rýchlosť 3,3 Mach (viac ako 3500 km/h), môže lietať vo výškach skoro 30 km a ťah jeho motorov je vyše 30 000 kg (30 ton). Ale sedieť v ňom a riadiť ho asi nie je "pohoda, klídek, tabáček".
Úplne iné je sedieť v kokpite dopravného lietadla, konkrétne Boeing 787-8 Dreamliner. Jeho rýchlosť je 0,85 Mach (vyše 900 km/h), má dva prúdové motory a jeho dolet je skoro 14 000 km. Pocity pilotov v kokpite sú zrejme trochu iné ako v SR-71, ale aj tak sa nemôžu príliš "flákať". Na piatich 9 až 16-palcových LCD monitoroch sa zobrazuje množstvo údajov a informácií. Aj tak je to len zlomok z niekoľkých TeraBajtov dát, ktoré Dreamliner počas jedného letu "vyprodukuje".
Maximálny komfort, kožené kreslo pre kapitána, krásny výhľad a dostatok priestoru, to je charakteristika kokpitu zaoceánskej výletnej lode Oasis of Seas (Oáza morí). Rýchlosť 22,6 uzla (asi 42 km/h), to je "slimák" oproti tomu, čo sme spomínali predtým. Ale nie kvôli rýchlosti sa v ňom vezie 8690 ľudí. Tým pravým dôvodom je absolútne pohodlie a podľa štatistík, skutočná dovolenka snov. Dĺžka tejto najdlhšej lode na svete je 1187 stôp (skoro 362 metrov) a cena 1,4 miliardy US Dolárov. Dva 27-palcové, trackballom ovládané LCD monitory poskytujú informácie o polohe a kurze lode. Devätnásť ďalších obrazoviek je umiestnených v okruhu 10 metrov. Tie poskytujú informácie z Radaru, Sonaru, GPS a hlavne zo senzorov rozmiestnených po celej lodi. Podľa potreby je nutné napĺňať alebo vyprázdňovať záťažové nádrže, ovládať manévrovacie trysky na prove a hlavne držať "na uzde" 5,5 MegaWattový pohonný agregát.
A na záver niečo z úplne inej strany: pohľad do kokpitu "osobnej ponorky" (personal submarine) Triton 1000/2. Jej rýchlosť je úbohá - 3 uzly (5,4 km/h), zato hmotnosť vyše 3 tony. Ale to, čo z kokpitu môžete vidieť, nevidí len tak kocikto. Ponorka má guľovitý tvar, miesta je ako v dvojsedadlovom aute. Džoistik ovláda dvojicu trysiek o výkone 2 kW.
Prístrojov je dosť a okrem už spomínaného Sonaru sú neoddeliteľnou súčasťou aj gyroskopy. Navyše treba neustále kontrolovať a riadiť tlak a kvalitu vzduchu vo vnútri (na trochu "staromódnych" prístrojoch, ale zato fungujú aj bez elektrického prúdu). Na to, že je to "osobná" ponorka, cena je len 2 milióny Dolárov.
Súvisiace články: