Teplé dni "udreli" a tak by bolo dobré byť pripravený na leto.
Celé sa to začalo pred asi 28 rokmi, keď som ešte býval v Liptovskom Mikuláši a dobrý kamarát Berco mi daroval už trochu ojazdený model - asi to niekedy bola Cessna. Mala pomerne malé a strašne ťažké krídla, ktoré som nahradil mierne väčšími (rozpätie 150 cm) a ľahšími, a robustný podvozok. Keďže modely s kolieskami sa mi už trochu zunovali a (Liptovská) Mara bola na dosah, zmocnila sa ma neodolateľná túžba - skúsiť to na vode.
A tak Cessna dostala plaváky.
autor: Janko O.
Ak chcete vidieť ako model vyzeral s pôvodnými krídlami a skolesovým podvozkom, pozrite si fotky v článku Keď sa povie: Gôtovany
No, dostala - dostala, žiadny Ježiško nechodil, takže som ich musel pekne vyrobiť sám. Či som ich vyrobil pekne, to neviem, ale že som si ich musel vyrobiť sám, to je isté. Dovtedy som nič také nekonštruoval, skúsenosti s plavákmi, ako sa hovorí "veškeré žiadne", takže bolo treba zohnať nejaké informácie. Internet vtedy nebol a tak som sa vrhol na literatúru. Bolo to pomerne jednoduché, pretože výber nebol široký: časopisy - Modelář a štyri skvelé vydania "kuchárky pre leteckých modelárov" - Letecké modely.
Vtedy penové materiály ešte "nefrčali" tak ako dnes, a tak je konštrukcia plavákov číra klasika: málinko smrekových nosníkov, trošičku preglejky, dosť balzy, Kanagom, potiahnuté papierom (ModelSpan, Mikelanta alebo čo), niekoľkokrát lakované, brúsené a záverečná farebná a "protipalivová" úprava.
Až neskôr som zistil, že nevedomosť môže mať aj pozitívne následky. Keď už boli plaváky hotové, namontované, zalietané, "zaplávané", skrátka sa osvedčili, narazil som na niekoľko článkov, ktoré poukazovali na mnohé a mnohé úskalia použitia plavákov na modeloch. Keby som tieto články bol čítal ako prvé, nikdy by som sa do stavby plavákov nepustil.
Možno mi pomohlo, že som si dostupnú literatúru naozaj pozorne prečítal a hlavne, z neveľkého množstva dostupných obrázkov a fotografií som sa snažil odpozorovať tie správne "proporcie". Čo sa tým myslí:
- aerodynamický tvar a správna veľkosť plavákov vzhľadom na veľkosť, ale aj hmotnosť modelu
- správny "rozchod" plavákov
- plaváky nesmú byť príliš nízko pod modelom, ale ani príliš "natesno", inak bude vrtuľa "sekať" vodu
- nesmú byť príliš vzadu, ale ani príliš vpredu
- musia mať ten správny sklon vzhľadom na os modelu, aby model dobre lietal, ale aj aby mohol vôbec odštartovať z vody a samozrejme aj na vodu pristáť
- plaváky by mali byť dole širšie, ako hore
- plaváky musia mať jeden alebo viac "schodov", inak sa model "neodlepí" od vodnej hladiny
- plaváky musia mať vodiacu "lištu" - akúsi analógiu vodiacich drážok na lyžiach
- mali by mať veľmi jemnú "rozbiehavosť", ktorá zabezpečí stabilitu modelu pri rýchlom dotyku s vodnou hladinou
- plaváky musia byť trochu "rozčapené" (ako preťažená Tatrovka), aby model v zákrute po hladine mohol trochu kĺzať bokom a "nezarýval" sa do vody
- a na záver "drobná samozrejmosť" - mali by byť vodotesné, nenasiakavé a ľahké
K tomu všetkému som si pridal predpoklad, aby hlavný (zadný) podvozok bol použiteľný aj pre kolieska aj pre plaváky a aby "konverzia" z koliesok na plaváky a naopak bola jednoduchá, nenáročná a rýchla (10 minút).
Nemá zmysel podrobne popisovať detaily, pretože obrázky samozrejme vždy povedia viac.
Na záver samotné skúsenosti s modelom vybaveným plavákmi: Motor Enya 6,5 bol na tento pomerne veľký a na môj vkus aj dosť ťažký model, trochu slabý a štarty sú vďaka tomu nanajvýš realistické. Čiže veľmi pozvoľné naberanie rýchlosti s odlepením od vodnej hladiny a veľmi veľmi pozvoľné stúpanie.
Vďaka riaditeľnému kormidlu je možné na vodnej hladine robiť elegantné zákruty. Obzvlášť tesne po pristátí, keď má model ešte dostatočnú rýchlosť, tak v zákrute sa od vonkajšieho plaváka vytvorí efektný a svojim spôsobom krásny vodný vejár. Ten eventuálni diváci zatiaľ vždy ocenili nadšeným potleskom, až mi skoro stúpla sláva do hlavy. Ale to našťastie nikdy netrvalo príliš dlho, pretože mojich 15 minút slávy sa skončilo vždy, keď nečakane došlo palivo a model zostal bez pohybu takých 200 metrov od brehu. V bláhovej nádeji som veril, že niektorí (alebo aspoň niektorý) z divákov sa vrhnú do vody a prinesú mi model späť. Ej veru, nikdy sa tak nestalo a tak som vždy musel odložiť vysielač na zem, vyzliecť sa do plaviek, pár minút plávať k modelu a potom s vypätím všetkých síl dostrkať model ku brehu. Zaujímavé, že letové výkony modelu diváci odmenili potleskom vždy, ale moje plavecké výkony nikdy !
Momentálne (už asi 5 rokov) je model u Miroslava v Novom Meste nad Váhom a je plne "elektrifikovaný". Na vodu je pripravený, veľmi sa na ňu teší, až od radosti vrtí chvostom. Takže, chlapi (miroslavovi kamaráti) z okolia, "vyhecujte" ho, aby už konečne zobral "vodníka" na Zelenú vodu trochu vyvenčiť.
Súvisiace články: