Le Roi est mort, vive le Roi!

Túto veľmi známu francúzsku frázu "Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! by sme v tomto momente preniesli do modelárčiny takto: "Partenavia je mŕtva, nech žije Partenavia!

Alebo presnejšie: Partenavia P66B Ocsar to už má za sebou, je čas na Partenaviu P68 Victor!

Vlastne - Spartacus!

Že nerozumiete? Tak si prečítajte!

autor: mior

video: Monika O.

foto: Monika O. a mior

O modeli Partenavia P-66B Oscar sme na našej stránke už popísali veľa. Bohužiaľ, viac v tom negatívnom ako pozitívnom význame.

Model prešiel mnohými rukami - a až postupne mi začalo svitať, že prečo.

Po prvýkrát som tento model uvidel na Čeríne-Čačíne, keď s ním lietal Mirko Poliačik zo Zvolena. To sme ešte v rodine nemali model väčší ako 200 cm (nerátam vetrone). A tak keď ho Mirko ponúkol už dosť olietaný k predaju, náš najstarší brat Milan ho hneď kúpil. Urobili sme s ním pár letov a poviem rovno, že to bol adrenalín! Nie pre jeho pohodový let, ale naopak!

Preto sa model presunul k bratovi Jankovi O. - ako Milan poznamenal - "na vojnu k výcviku".

Janko model kompletne skontroloval a zistil mnohé nedostakty - hlavne v konštrukcii, lepení a v oblasti geometrie modelu.

Peripetie s lepenými spojmi, krídlami a vyosením motora je popísaný v prvej časti malého trojdielného seriálu o tomto modeli.

Problémy s podvozkom, chvostovými plochami a motorovou prepážkou sú popísané v druhej časti.

A v tretej časti nájdete popísané problémy s vyvážením a ako to celé dopadlo.

Treba povedať, že po týchto úpravách a opravách Oscar začal lietať ako sa na slušný model patrí.

Bohužiaľ - akási kliatba na modeli zostala naďalej. Neustále sa niečo na ňom kazilo - raz jedno, raz druhé. Stále bolo treba na ňom niečo opravovať a kontrolovať. Časom došlo k úplnej výmene elektroinštalácie a predná podvozková noha bola naďalej veľmi mäkká a pre svoju dĺžku aj vratká.

Keď Jankovi vytiekli nervy cez okraj pohára trpezlivosti, naložil Oscara do môjho auta s poznámkou - "Na reku, nech ide na vojnu do Nového Mesta nad Váhom! A aj keby si ho náhodou rozbil, nebudem plakať!"

Chcel som dať Oscarovi šancu - v domienke, že staroturanský vzduch mu bude viac prospievať ako bystrický. Aký som bol naivný...

Ako prvé som nechal vyrobiť novú prednú nohu z hrubšieho pružinového drôtu. Už sa to zlepšilo, ale na tráve bolo naďalej nutné zatáčať naozaj opatrne.

Občasné "nespustenie" palubnej elektroniky viedlo v pridaniu druhého (nezávislého) BEC-u. Po čase sa rozpadol elektomotor. A ani regulátor nechodil úplne spoľahlivo...

Chatrné zlepenie kabíny spôsobilo, že pridanie plynu s novým motorom skončilo oddelením prednej časti modelu. Po pozornej prehliadke som zistil, že "čumák" modelu bol ku kabíne prilepený "natupo" ako dva namastené chleby, bez akýchkoľvek pozdĺžnych spevnení na prenos síl. Už vtedy mi Janko hovoril - "Vykašli sa na to, vyber elektroniku a model zahoď!"

Bol som veľmi blízko to vykonať, ale...

Ale modelárski priatelia Duško Sika a Lacko Macháček ma naštenkerovali, že to ešte pôjde zlepiť. A tak som doma popracoval, čumák naspäť prilepil, zároveň vlepil uhlíkové stojky a preglejkové spojky. Vytmelil, vybrúsil, vytmelil, vybrúsil a polepil novými fóliami.

Model som doniesol na letisko, model sa odlepil od zeme a prenádherne lietal.

Na ďalší letový deň prestali ísť svetielka! Doma som zistil, že problém je v jednom zo spínacích tranzistorov.

V iný deň prestala ísť telemetria - lepšie povedané, ukazovala nezmyselné hodnoty palubného napätia. Meraním som zistil, že odišiel port na prijímači...

Pri výmene prijímača som zároveň premiestnil aj časti palubnej elektroniky tak, aby som mal lepší prístup k baterke a jej konektoru.

Po niekoľkých príma letoch mi uletela vrtula aj s unášačom. Praskla oska motoru, podľa vyjadrenia strojárov bola prekalená. Našťastie sa to stalo pri štarte, takže poškodenia síce boli, ale nič, čo by aj cez výslovný zákaz brata Janka nešlo opraviť.

Keďže náhradnú osku k tomuto motoru už nebolo možné kúpiť, dal som vyrobiť novú. Použili iný, menej krehký materiál.

Skompletoval som motor, opravil predok modelu, vytmelil, vybrúsil, vytmelil, vybrúsil a znovu potiahol fóliou. A aby to lepšie vyzeralo, pridal som aj pár typických cevaro liniek okolo.

Keď nastali vhodné dni, užil som si s Oscarom niekolko nádherných letových chvíľ. Na krátkom videu je jeden z jeho posledných štartov:

Včera, keď bol asi jeden z posledných letových dní tohto roka som nabil baterky, na letisku skompletoval model a išiel na štart. Po pridaní plynu sa model vzniesol, zrazu sa v ňom niečo rozrezonovalo a model spadol rovno na čumák.

Doško k deštrukcii kabíny a celého predku modelu, tak ako to vidno na fotografiách:

 

Došli mi sily... Ani hecovanie Dušana, že to ešte zlepím, nezmenilo moje rozhodnutie s týmto modelom skončiť.

Začal som bratovi Jankovi dávať za pravdu... Tento model mi ukrádal peniaze, čas a energiu na iné - či už naplánované alebo rozpracované - projekty.

Na výslovný príkaz Janka O. som ešte ten večer model - lepšie povedané jeho zvyšky - odstrojil a vyťažil všetko, čo sa dá.

Po delaborácii zostala z Partenavie P-66B Oscar iba škatuľa s elektronikou a  použiteľnými skrutkami:

Zvyšok modelu som dôstojne upratal do smetného kontajnera. Nalial som si pohárik páleného a pripil si na jeho pamiatku!

Predsa len - keď lietal, tak lietal fantasticky. Aj pri jeho opravách som sa kadečo naučil a zlepšil svoje modelárske zručnosti.

Bratovi Jankovi som zahlásil splnenie likvidácie - tomu sa pomerne uľavilo. Už ho nebavilo donekonečna počúvať rozpravy, čo sa na Oscarovi zase pokazilo.

Na druhý deň ráno emócie opadli a zostalo mi smutno, že už Oscara nemám. Preto som vyčkal až sa zotmie, zobral príručnú baterku a potichúčky sa priplížil k smetnému kontajneru, kde odpočívajú zvyšky Oscara. Po niekoľkých minútach prehrabávania sa kuchynským a komunálnym odpadom a krátkej debate s miestnymi potkanmi  som si na pamiatku odniesol z Oskárka domov toto:

 


V našej rodinnej modelárskej histórii je naozaj len veľmi málo modelov, ktoré odišli do modelárskych večných letísk. Vždy sme sa snažili dať model naspäť do letuschopného stavu - ako je popísané v článku o DG 808 Competition  alebo v 10 dielnom seriáli o oprave Fénixa - Albatrosa, ktorého Janko O. zostavil z 27! rozbitých a dokrčených menších či väčších kúskov. V mnohých prípadoch ešte lepšie, ako to bolo pôvodne.

Možno sa teraz pozastavíte nad tým, čo má francúzsky výrok o kráľovi "Le Roi est mort, vive le Roi!" spoločné s Oscarom...

Nuž takto:

Keďže už niet Partenavie P-66B Oscar, vytiahli sme z úložiska rozpracovaný, ale nedokončený projekt Partenavia P-68 Victor. Ten sme zakúpili pred asi 5 rokmi v Model Studio Tupesy.

Po podrobnejšej prehliadke sme zistili, že veľmi jednoduchou úpravou z neho môžeme urobiť VulcanAir P-68 Spartacus:

A tak nový výrok znie:

"Oscar padol, nech žije Spartakus!"

Tak uvidíme! Len aby nechytil takú istú kliadbu ako jeho predchodca...

 


<Staršie | tento článok | Novšie

Napísané: 20. 11. 2020, 07:40 | Prečítané: 519x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 0

Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)

Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 38206.47 kb