… mať tak svojho vizionára?!
Okolnosti každodenného života sa denno-denne menia.
Čo a ako to bude o rok?
Čo bude o mesiac?
Čo bude o týždeň?
Niekedy človek nevie ani to, ako to bude zajtra.
….........................
Mať tak niekoho, čo mi to povie. To by bolo! Mať tak svojho vizionára?!
Nuž, ja mám svojho vizionára.
autor: Janko O.
Doba je ťažká.
Asi vás neobalamútim.
Keď pozriete na titulnú fotku, je vám jasné, že ten môj „vizionár“ nie je človek s jasnozrivými schopnosťami, ale je to model.
Model od firmy ParkZone s menom VisionAire.
Ako som k nemu prišiel?
Nuž, dostal som ho darom (od dobrého človeka, ktorého som ani nikdy nevidel). Daroval mi ho, prostredníctvom môjho brata Miroslava (ktorý býva v Novom Meste nad Váhom), náš modelársky kolega Dušan Sika z Čachtíc.
Duško a Miroslav (a aj ďalší „chlapci“ vo veku aj okolo 70-ky) chodievajú spolu lietať na svoje modelárske letištiatko na Starej Turej.
Hoci (Miroslav a ja) nie sme priznivcami akrobatických modelov, tak Miroslav už nejakú dobu má svoj vlastný (penový) akrobatický model. Nie že by s ním nejak „prudko“ akrobatil, ale tvrdí, že ho to udržiava v dobrej pilotnej kondícii a dodáva: „Ten model ma v kadečom riadne vyučil!“
A už viackrát spomenul, že by nebolo zlé, aby som aj ja mal nejaký taký model.
Ja som síce oponoval, že mám asi 20 modelov a že manželka mi, v súvislosti s tým, vyhrožuje delóžovaním. Aj som už začal s akousi „minimalizáciou“ a dva modely (Twin Star a Canadair CL-84) som z „hangára“ presunul do „depozitu“. Už som dokonca začal aj s „modelárskym kanibalizmom“, keď som z „depozitných“ modelov vybral niektoré diely a použil ich v modeloch iných.
A tak mi „jedného krásneho dňa“ Miroslav zavolal, že mi Duško Sika z Čachtíc daroval model VisionAire, ktorý pred časom poslúžil ako vzor pre laminátovú formu.
Duško mi k tomu priložil aj značkový motor (elektrický OS max) a príslušnú vrtuľu („tretino-štvorcovú“ 12x4). Miroslav pridal 40A regulátor.
Ja som dokončil „kanibalizáciu“ CanadAira CL-84 (ktorý dostal priliehavé meno „ničiteľ LiPoliek“) a vybral som z neho 4 celkom slušné servá, prúdový senzor (do telemetrie) a nejakú kabeláž. Z TwinStara som vybral telemetrický modul, letový stabilizátor so softvérom Ed_11 a prijímač FrSky D8RII.
Na draku modelu som drobné trhlinky zalepil (sekundovým lepidlom), preliaklinky vytmelil šľahaným tmelom a vybrúsil. Z plechu som vyrobil „kríž“ na uchytenie motora, v krabičkách od nejakého iného motora som našiel vhodnú klieštinu na uchytenie vrtule.
V predajni s farbami som kúpil biele spreje s matným „kriedovým efektom“ (chalk finish) a model nastriekal. No a samozrejme osadil servami, motorom, regulátorom, prijímačom, letovým stabilizátorom, telemetrickým modulom …... a všetko zakábloval.
Trochu som premýšľal nad výsledným „vyčačkaním“ (keďže pôvodná "výzdoba" bola dosť poničená), ale napokon (po pár pokusoch) jednoznačne vyhrali moje obľúbené (a mnohonásobne osvedčené) farebné matné plastové fólie (vlastne tapety). Zospodu krídiel modré, z vrchu červené. Založil som podvozok, kolieska vymenil za trochu väčšie, aby mohol model prípadne štartovať a pristávať do trávy. A výsledok vyzerá takto:
Oživil som elektroniku, nastavil „primerané“ (to znamená, že o dosť menšie ako uvedené v manuáli) výchylky a model vyvážil (do prednej „haubne“ išlo 54 gramov závažia).
No a čakal som na vhodné počasie.
To sa prvý krát vydarilo tento piatok: bolo bezveterno a ľahko zamračené - ideál.
Povera hovorí, že na zálet NIKDY neber viac ako dve batérie. Tak som aj urobil a sprevádzaný manželkou som vyrazil na Čerín-Čačín.
Zálet sa vydaril (isto vďaka tým LEN dvom batériám 
), zistil som, že model je „lietavý“, len treba ešte kde-tu niečo (výchylky a pod.) nastaviť.
Nasledujúci deň - v sobotu (24.10.2020) bolo ešte krajšie (vďaka slnku hlavne teplejšie) a tak bolo jasné, že Vizionárovi treba prevetrať pierka.
Na Čerín-Čačín postupne prišiel aj Stano O. a neskôr aj Bohdan U. Stano (bohužiaľ) kvôli závade serva plynu nelietal, ale zase urobil perfektné (vďaka poveternostným podmienkam až magicky pôsobiace) fotky:
Bohdan lietal so svojim BAE Hawkom a fotky boli ešte lepšie:
Takže …
Vďaka Duško za model, Vďaka Bohdan za parádne lety a samozrejme – vďaka Stano za úžasné fotky. Žijeme síce čudné a nepekné časy, ale aj tu sa dajú nájsť krásne momenty a momentky, pre ktoré to stojí za to.
Doplnenie od mior:
Treba povedať, že Dušan Sika je taký pozemský mimovianočný Ježiško - aj mne daroval model Akrobat od ST Model. Už mu zavadzal v dielni a potreboval miesto pre iný nový model. Tiež som model rozobral, vyčistil, vyparil, nastriekal a vyčačkal.
A ako už brat Janko naznačil, nie sme zrovna zástancovia akrobacie. Ale zistil som, že ma to naozaj udržuje v akejsi kondícii, beriem to ako živý trenažér.
Lebo ak mám na lietanie málo času, model tak, ako je - nerozložený - strčím do auta, vyložím, vložím baterku a lietam! Veľmi dobre znáša vietor, čo sa v poslednej dobe naozaj hodí!
A vďaka Dušanovi Sikovi a ďalšiemu výbornému pilotovi Lackovi Macháčkovi zo Starej Turej som našiel v tej akrobacii akési zaľúbenie - nie že by som chcel chodiť na súťaže, ale naučil som sa nebáť robiť rôzne obraty, ktoré som nikdy predtým nedokázal...
Takže, chlapci moji (obaja cez 70 rokov!), ďakujeme vám!
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 25. 10. 2020, 13:48 | Prečítané: 3008x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 1
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)