2,8-metrový 4-motorový B-24 Liberator má prvé lety za sebou

Bolo to pred týždňom – 20.9.2020 na Čerín-Čačíne a bolo krásne počasie a fajn (nie veľmi teplo).

Po takmer roku príprav, výpočtov, simulácií, meraní, nastavovaní, skúšaní a samozrejme postupnom kompletovaní stavebnice prišla tá chvíľa, keď sa proste muselo rozhodnúť: buď Liberátor bude lietať (a dožije sa definitívneho dokončenia), alebo skončí v kúte zabudnutia.

Pripravenosť Liberátora k (prvému) letu som mojim bratom hlásil už dávnejšie, ale čakali sme na vhodné podmienky.

A tie teda prišli pred týždňom.

pripravil: Janko O.

video: Jožko Neč

Odkaz na článok (Inklinujeme k modelom, kde vládnu) Hrubé profily!

Odkaz na článok Zmerali sme ťah pohonu 2,8m bombardéra B-24 Liberátor

Odkaz na článok … že čo som robil cez Veľkú noc? Ále, pohyblivé strieľne na B-24

Odkaz na článok Zo 150-Ampérového prúdového senzora 200-Ampérový

Odkaz na článok … že či funguje ten (hlavný) zaťahovací podvozok? Jasné. Dávno!

Odkaz na článok … že či už „chodí“ tá predná podvozková noha? Jasné!

Odkaz na článok … že čo robím? Ááále, vyvažujem vrtule na Liberátora

Odkaz na článok Prepravný stojan na krídla väčších modelov

Odkaz na článok … že či „máme“ aj stojan(y) na trup(y) modelov? Ako inak. Máme!
 

Možno (čo možno, určite ) sa teraz niekto pozastaví nad tým, že na jednej strane tvrdíme, že Liberátor bol na prvý let pripravený už dávnejšie a na druhej strane píšeme o tom, že sa tento model môže, ale aj nemusí, dočkať definitívneho dokončenia. Tak bol alebo nebol hotový?

Nuž, viete. Svet, ani ten modelársky, nie je čierno-biely. V skutočnosti je minimálne šedastý.

Liberátor bol po letovej stránke naozaj pripravený. A čo mu chýbalo k definitívnemu dokončeniu?

Neboli osadené strieľne: predná, zadná a ani horná a dolná. A čo je závažnejšie – nebol osadený zvukovým modulom. Ten totiž „niečo váži“ a nebolo by rozumné, umiestniť ho len tak „hocikde“ a potom, za účelom vyváženia, pridávať stovky gramov závažia na opačnom konci modelu.

Samotný zvukový modul veľa neváži, ale štyri transducery (niečo ako reproduktory bez membrány) áno.

A tak sme sa s Miroslavom dohodli, že transducery do modelu osadíme až bude jasné, kde sa naozaj nachádza ťažisko Liberátora, pretože naše skúsenosti hovoria, že to „naše“ ťažisko sa vždy nachádza inde (väčšinou viac vzadu), než ako uvádzajú manuály k modelom.

A strieľne pre skúšobný let isto nie sú až také potrebné. A ani veľa nevážia a navyše sú v modeli rozmiestnené takpovediac „rovnovážne“ (aj v predu, aj vzadu).

Preto bol na mieste prednej strieľne dočasne umiestnený (prilepený dvomi čiernymi izolepami) plastový téglik s bielym vekom. Vidno ho aj na fotografiách, či na priloženom videu.

Do téglika sme v kľude - ešte doma vložili toľko závažia, aby sme model dovážili podľa manuálu výrobcu. Konkrétne: téglik aj so závažiami vážil 230 gramov.

Ešte pred tým, ako popíšeme priebeh samotného sobotno-nedeľňajšieho zalietavania, treba uviesť niekoľko faktov o modeli a jeho riadení.

Model sme už od samého začiatku koncipovali ako „dvoj-mužný“, teda riadený pilotom a kopilotom, dvomi samostatnými RC súpravami. To je zrejmé aj z nasledujúcej fotografie, kde vidno dva nezávislé prijímače FrSky D8R:

Prijímač kopilota má zatiaľ veľa výstupov voľných a len dva obsadené: ovládanie letového stabilizátora a zaťahovanie podvozkov. Neskôr aj tie budú plne obsadené ďalšími funkciami: brzdy kolies, osvetlenie modelu, nastavenie pojazdovej rýchlosti, ovládanie roliet bombovníc, odhazdovanie bômb, ovládanie pohybu strieľní, ovládanie zvukového modulu (streľba z guľometov).

Keďže Miroslav (mior) je lepší pilot, tak ja alebo (náš najstarší brat) Milan sme boli nominovaní ako kopiloti.

Pilot ovláda všetky rozhodujúce funkcie modelu a na to „spotrebuje“ všetkých 8 kanálov: 2 kanály - krídelká, 1 kanál - výškovka, 2 kanály - motory, 1 kanál - smerovky, 2 kanály - klapky.

Kopilot ovláda zdanlivo „podružné“ funkcie ako: 1 kanál - zapínanie a vypínanie letového stabilizátora, 1 kanál - zasúvanie a vysúvanie podvozkov. Tieto boli využité aj pri minulo-týždňovom zalietavaní modelu.

Ďalšie funkcie ako: ovládanie pozičných svetiel, ovládanie pristávacieho osvetlenia, zapínanie pohybu strieľní, ovládanie otvárania a zatvárania roliet bombovníc, zhadzovanie bômb a pod. zatiaľ nie je využité a bude doplňované postupne.

Na riadenie modelu zatiaľ Miroslav použil môj vysielač:

ja – čoby kopilot som zatiaľ použil môj „vysielač vo výslužbe“ JR Propo X-3810:

Na letisko sme prišli v sobotu predpoludním s plánom, že urobíme pojazdové skúšky a motorovú skúšku ťahu. Vzlet v sobotu v pláne nebol.

Dopadlo to ale úplne inak (veď som už spomínal Miroslavovu obľúbenú riekanku: Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch). V ten deň sa Boh zrejme opäť váľal od smiechu po zemi.

Proste pojazdové skúšky sa nevydarili. Nič (na podvozku) nefungovalo tak ako malo: raz model ťahalo doľava, po nastavení zase veľmi doprava. Raz bolo riadenie priveľmi citlivé, potom zas tupé ako „Bajerov brús“. A tak sme model položili na (v úvode spomínaný) podstavec hore bruchom a naraz bolo „vsio jasno“.

Bolo nám jasné to, že s mechanickým riešením podvozku, tak ako ho dodal výrobca, úspech pri pojazdových skúškach nezožneme. Zbalili sme veci a v nedobrej nálade sme sa vrátili domov.

Tam sme problematiku rozanalyzovali a navrhli možné riešenie. Do druhého dňa (teda nedele) sme podvozok Liberátora konštrukčne upravili ako sa hovorí: k obrazu svojmu.

V nedeľu ráno sme sa pripravovali na podvozkovo-pojazdovú „opravnú skúšku“ a aby Miroslav nemal zlú náladu, hodil som do pľacu nejaké ľudové múdrosti:

  1. První vyhrání z kapsy vyhání.

Miroslavovi som to vysvetlil tak, že my máme za sebou zo soboty prvú prehru a tak by nás teraz mali čakať skôr víťazstvá ako prehry.

Miroslav sa naďalej tváril kyslo a tak som vytiahol ťažký kaliber: inverziu jeho vlastného výroku, inverziu jeho vlastnej poučky. Neinvertovaná verzia znie takto:

  1. Včera sa nám darilo, bude sa nám aj dnes?

Z toho logicky vychádzalo, že ak sa nám včera nedarilo, je šanca, že dnes sa nám bude!

 


 

A veru aj tak bolo. Nedeľňajšie pojazdové skúšky, to bolo iné kafe ako v sobotu. Na podvozkovom module sme jedným mnoho-otáčkovým trimrom nastavili aby model nikam nezatáčal a druhým sme nastavili veľkosť rejdu tak, aby riadenie smeru pojazdu bolo dostatočne jemné, ale aby sa model dokázal na dráhe aj otočiť.

Dokonca sme urobili aj motorovú skúšku. Model som držal za ochranný oblúk zadnej strieľne a keď dal Miroslav plný plyn, bál som sa, že oblúk aj so zadnou časťou trupu mi zostane v ruke a zvyšné 3/4-ny modelu sa rozbehnú dopredu. Že je ťah motorov viac ako dostatočný, sme si overili aj pri nasledujúcich viacerých štartoch. Tie boli absolútne bezproblémové.

Viaceré štarty boli preto, lebo sa stalo to, čo sme očakávali: model bol na náš vkus príliš ťažký na predok a tak sme po každom krátkom skúšobnom lete s Liberátorom pristáli, z téglika odobrali nejaké závažia a znova odštartovali. Po niekoľkých takýchto procedúrach Miroslav zahlásil: „To je ono“. Váha téglika aj so zvyškami závažia teraz činí 95 gramov!

Ale aby sme vás zbytočne nenaťahovali, pozrite si video zo zalietavania Liberátora, ktoré urobil náš klubový kolega a modelársky kamarát Jožko Neč:

Video: B-24 Liberator

V titulkoch je drobná chyba: model má rozpätie 110 palcov (2800mm) a nie 100 palcov (2540mm). Ale to nič nemení na tom, že sme Jožkovi vďační nie len za video, ale aj za rady a konzultácie, ktoré v priebehu nedeľňajšieho zalietavania takmer neustále prebiehali. Ostatne počuť to aj na videu, kedy intenzívne komunikujem nie len ja s Miroslavom, ale v tých správnych chvíľach počuť aj Jožkov silný hlas, keďže bol pár centimetrov od mikrofónu.

Treba priznať, že nie všetky pristátia boli také ako to prvé (na videu). Niektoré boli lepšie, ale niektoré boli aj tvrdšie. No na druhú stranu sme si overili, že naše úpravy podvozku sú dostatočne (ako Česi hovoria) „bytelné“ .


Poznámka od miora:

Osloboditeľ vzlietol! Náš (bratský) projekt bombardér B-24 Liberator (osloboditeľ) dnes (20.9.2020) dopoludnia po trištvrte roku stavby mal na Čerín-Čačíne svoj prvý vzlet (maiden flight) za asistencie Jožka N. Mal som rešpekt k jeho rozmerom (280 cm, 12 kg hmotnosť), ale aj úctu k jeho hodnote vrátane práce (štvormiestne číslo začínajúce päťkou - 5xxx), úctu k práci, ktorú odviedol môj brat (cca 270 hodín), ale hlavne k jeho rýchlosti (vzletová vyše 90 km/h, pristávacia 67 km/h). Dal som štyri lety, potom som si vymenil spodné prádlo  a preventívne sme to na dnes ukončili. Po príchode do NMV som si nalial trochu dobrého moku - neskromne poviem, že som si to zaslúžil...


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 26. 9. 2020, 11:23 | Prečítané: 580x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 2
Prostě nádhera, víc se říci nemusí :-)
Odpoveď | 2020-09-26 16:21:01
.:. J O.
Jirko,
myslím, že aj ty máš svoj diel morálnych zásluh na tomto modeli.
My sa nijako netajíme tým, že ťa považujeme za duchovného otca našich viac-motorových modelov a teraz dokonca aj za duchovného otca zvukových modulov v našich modeloch.

Nevykrútiš sa z toho: v jednom aj v druhom máš "svoje prsty".

To ty si nás inšpiroval! ;-)
Odpoveď | 2020-09-26 17:13:52
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 38026.82 kb