Oprava serva - 2.časť - zhorená elektronika
Zatiaľ čo v prvej časti seriálu sme sa venovali problému s vybehaným potenciometrom, tak v tejto časti sa pozrieme na "spálené servo".
Konkrétne máme na mysli servo, ktoré je nefunkčné preto, lebo sú poškodené tranzistory v obvode, ktorý privádza elektrický prúd do elektromotora serva.
autor: Janko O.
Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že odstránenie tejto závady nie je práca úplne pre každého. Ale je možné, že mnoho modelárov má známeho alebo kamaráta, ktorý túto opravu môže zvládnuť bez väčších problémov.
Ako sa mohlo stať, že servo "zhorelo"? No, ak pominieme vadný motor, čo je skôr výrobná závada, tak najčastejšie preto, že muselo "bojovať" s väčšou silou, než na akú bolo navrhnuté.
Keď je servo preťažené, môžu sa prihodiť tieto následky: 1. nestane sa nič, servo bude opäť normálne fungovať (ale na to by som veľmi nespoliehal), 2. poškodia sa prevody (vylámu sa zuby, alebo sa ozubené kolieska rozlámu), 3. poškodí sa motor (ale "slušne vychovaný" elektromotor určitú dobu preťaženie vydrží), alebo: 4. poškodí sa elektronika serva. No a my sa teraz sústredíme práve na tú posledne menovanú poruchu, pretože nebýva až taká zriedkavá.
Na blokovej schéme bežného serva sa táto závada týka bloku, ktorý sme nazvali "Impulzný zosilňovač". Presne povedané, týka sa výstupnej časti impulzného zosilňovača, ktorú tvorí štvorica tranzistorov v špecifickom zapojení, nazývanom "H-bridge".
V našich končinách sa udomácnilo označenie "mostíkové zapojenie", ale nápadná podobnosť s písmenom H je nepopierateľná.
Toto zapojenie je zaujímavé tým, že pomocou neho môže byť elektromotor serva nielen zapínaný a vypínaný, ale aj reverzovaný. Keď sú zopnuté tranzistory T1 a T4, prúd tečie motorom jedným smerom a tomu zodpovedá aj príslušný zmysel otáčania elektromotora. Keď sú zopnuté tranzistory T3 a T2, prúd motorom tečie opačným smerom a motor sa krúti naopak.
Niektoré servá majú všetku elektroniku sústredenú v jednom špeciálnom integrovanom obvode (v ktorom je "zaintegrovaná" aj štvorica spomínaných tranzistorov). Tu je oprava v podstate nemožná, pretože je takmer nemožné zohnať onen integrovaný obvod (navyše výrobca s obľubou zoškrabe jeho označenie).
A na hranici zázraku je aj jeho eventuálna výmena, pretože bez potrebného špeciálneho vybavenia je odspájkovanie starého a prispájkovanie nového, bez poškodenia plošného spoja, takmer nemožné. Takže neplytvajte časom a úsilím, utrite slzu a zabudnite .
Niektoré servá (napríklad staré Futaba FPS-7 a pod.) mávajú integrované obvody dva: jeden (ktorý sa väčšinou "neodpáli"), kde je sústredená všetka elektronika okrem štvorice spínacích tranzistorov a druhý, kde je práve tá spomínaná štvorica tranzistorov. Tu je oprava len o "trošilinku" jednoduchšia, ako v predchádzajúcom prípade, takže zase bez nadľudského úsilia takmer nemožná.
Iné servá bývajú osadené jedným integrovaným obvodom a dvojicou spínacích PNP tranzistorov zo štvorice "mostíka".
Zvyšné dva NPN tranzistory z mostíka sú súčasťou toho integrovaného obvodu. Ak sa poškodili tie externé dva tranzistory (PNP), tak oprava je možná. Ak sa poškodil čo i len jeden NPN tranzistor "zaintegrovaný" v obvode, tak je to asi beznádejné.
Našťastie, mnoho aj pomerne populárnych serv (napr. Hitec HS-55, HS-81 a pod.) je konštruovaných tak, že štvorica spínacích tranzistorov výstupného "mostíka" sú diskrétne súčiastky, čiže samostatné tranzistory a výmena ktoréhokoľvek z nich je možná.
V klasických analógových servách býva štvorica bipolárnych spínacích tranzistorov, dva typu NPN a dva PNP.
V modernejších servách a najmä v digitálnych, môže byť štvorica unipolárnych spínacích tranzistorov, dva s N-kanálom a dva s P-kanálom. Ak sa tu niečo pokazí, Kanalizácie nevolajte , nepomôžu vám, ale odborník - elektronik by vám pomôcť mohol.
Ako spoznáme "odpálené" tranzistory? No, často sa to dá aj pohľadom, bývajú matné a trochu "spuchnuté", ale nevyhnutné je meranie. Nie je účelné popisovať tu spôsob identifikácie nefunkčného tranzistora pomocou takého alebo onakého meracieho prístroja. Je to práca pre odborníka, ale niekedy je najlepšie vymeniť všetky štyri. Ktorý je ktorý, čiže NPN či PNP alebo N-kanál či P-kanál, to sa dá vysledovať zo zapojenia, ale každý elektronik na to má svoju zaručenú "receptúru".
Čím nahradiť nefunkčné tranzistory? Súčiastky sú to totiž "takéto prťavučké" a označenie pôvodných kusov nemusí nikomu nič hovoriť.
Tu záleží samozrejme aj od toho, aké servo opravujete, ale sústreďme sa na "klasiku". Do serv Hitec HS-55, HS-81 a im podobných je možné použiť nasledujúce tranzistory v prevedení SMD (Surface Mount Device - Súčiastka pre Povrchovú Montáž): Na pozície NPN je to typ BCW66 a na pozície PNP zase BCW68.
Ak sa vám oprava serva nepodarila, alebo bola nemožná (tak ako to bolo spomínané na začiatku), nezúfajte. Stačí, aby bol dobrý čo i jediný tranzistor zo štvorice v mostíku a elektroniku serva môžete použiť ako Spínač (svetiel či niečoho iného). Tak, ako je to spomínané v jednotlivých častiach seriálu: Spínač (svetiel či niečoho iného) z elektroniky serva – 1.časť, 2.časť a 3.časť.
Súvisiace články:
Oprava serva - 1.časť - vybehané servo
180 - stupňové servo: Ako funguje a na čo je?
Vplyv odberu serv na rušenie
Vôla serv - a čo s ňou?
Aké silné servá dať do modelu?
(Slovenský) Program na výpočet sily serva do modelu
Komentáre: 10
Mozno je dobre povedat, ze je to vsetko len o teorii, aby to niekto nebral ako navod , podla nazvu clanku, jednak to nie je ani pripustne , a v podstate ani skoro prakticky mozne /ako to vyplyva aj z clanku/, keby sa hned nasiel aj niekto kto to technicky dokaze, tak sa to nevyplati ani cenove a cenove u serv , kde by sa to aj vyplatilo si nik netrufne na to ani pomysliet, nakolko ich ma umiestnene v modeloch strasnych palok. Takze jedina pripustna oprava spociva vo vymene prevodov a tu treba upozornit, ze prevody sa vymienaju vsetky naraz a nie len poskodeny.
Nie, nie je to len o teórii, pretože som takých serv opravil už viacero. Je možné, že jeden si na to netrúfne, ale iný to zvládne "ľavou zadnou". Nesúď všetkých len podľa seba. Ešte aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí nehľadiac na cenovú nevýhodnosť danej opravy, sa do nej pustia, trebárs aj preto aby si sami sebe dokázali, že na to majú a daná vecička im trochu prirástla k srdcu. Nechápem, čo je na tom neprípustné? A že to je prakticky možné, ti dokáže ktorýkoľvek aspoň trochu zručný elektrotechnik. Keď sa ti v televízore pokazí jedna súčiastka, ideš si kúpiť nový? Ak ano, tak potom sorry, ale ja na to nemám a ak sa to dá, nechám si ho opraviť.
Odpoveď | 2010-05-22 09:29:53 | Príspevok upravený: 2010-05-22 09:52:20
Osobne milujem servá HS-81. Aj keď sa dnes dajú kúúpiť za 13 - 14 €, stále sa ich pokúšam opraviť, pretože po oprave sú naozaj funkčné. Tak napríklad aj ja mením tranzistory, dokonca tak, že mám v zásobe elektroniky týchto serv, kde odišiel čip, ale tranzistory sú dobré. Dokážem ich vyletovať z pôvodnej dosky a naletovať do opravovanej možno lepšie, ako vo fabrike.
Všetky servá, ktoré kúpim, OTVÁRAM! Odstraňujem guličky cínu, sem-tam opravím spoj na lektronike, kde mám hlboké podozrenie o studenáči a uzemňujem motor. Ak sa dá, pridávam kondenzátor. A hlavne premazujem prevody! TTakto zrevidované servo ma ešte nesklamalo
Opravené servo testujem. Ak o niektorom serve som si nie istý, že by nevydržalo, doporučujem používať na menej zodpovedné práce - smerovku, klapky. NIE na výškovku a krídelká!!!
Zlyhávajú servá aj z výroby - sekajú sa milióny - nekontrolujú sa - a tak sú možno poruchovejšie ako tie, ktoré si zrepasujem.
Samozrejme, že sa takto nedá urobiť všetko! Veľa serv som vyradil - a práve tie mi slúžia ako zdroj náhradných dielov.
Ale je FAKT, že toto naozaj musí robiť len ten, kto tomu rozumie a vie vykonať všetky nutné technologické práce. !
Janko ja viem, ze ty to dokazes, ja to beriem tak, aby to niekto, kto nikdy poriadne nedrzal pajku v ruke to nebral ako navod, a to viem o com pisem, robil som v elektrotechnickej firme a pajku som pustil z ruky v roku 1990
Jožko,
ale hneď v úvode je napísané, že to nie je práca pre kohokoľvek a je tam poukázané, že vôkol modelára sú ľudia, ktorí nie sú modelári, ale túto službu by mu ochotne urobili. Snahou bolo ukázať, že netreba hneď všetko vyhadzovať, ale že za určitých okolností sa dá kadečo opraviť.
Navyše, väčšina našich článkov nie je návodom na nejakú konkrétnu činnosť, ale chcú ukázať na ohromnú roznamitosť a možnosti modelárstva. Napr. taká séria článkov o telemetrii isto nie je návodom na jej stavbu, ale poukázaním na eventuálnu užitočnosť telemetrie.
Táto Web stránka je "a priori" venovaná technike, od "primitívnej" výmeny tranzistora v serve až po "fantazírovanie" o modelárskej avionike. Ale akákoľvek ľudská činnosť raz začala fantazírovaním, inak by sme do teraz liezli po stromoch.
Janko,dakujem ti za skvele clanky,lebo vsetko citam a prave si trafil do čierneho,keď rozoberam par serv.Nepotrebujem ich mať 100%,lebo idu do pomaloletu,kde nebude vadiť,že nahodou zlyhaju...Ďakujem za krasnu stranku a veľa skvelych rád.Prvý raz som reagoval,lebo mi to nedalo,ale čítam vás stále a rád sa poučím.Ešte raz dík.Ondro,alias Yoko
Ja na to pozeram z ineho pohladu, z lietania mam stale respekt, preto si nedovolim ziadne upravy,/vysielac , prijimac servo/ serva , ktore zacukaju idu prec, aj ked sa daju opravit, nestoji mi to zato, mozu zacukat v blbom case, a nerad by som niekomu sposobil skodu , nedajboze uraz a mozem povedat , ze aj pomalolet hoc len polkilovy elepor, moze neriadeny cloveka aj zabit
Jožko,
z lietania (rovnako ako z jazdenia na aute) treba mať rešpekt, lebo ak nie, tak v Čiernych kronikách sa dá dočítať, ako to potom končí. Teraz sa nenahnevaj, ale skúsim ten tvoj pohľad trochu rozšíriť: Konektory na regulátory (lebo regulátory sa dodávajú bez nich) si necháš prispájkovať autorizovanou firmou, alebo si ich prispájkuješ sám? Ďalej, tie tvoje 4- a 5-metrové modely si kúpil? Nie, urobil si si ich. Máš na ne nejaký certifikát štátnej skúšobne o splnení všetkých pevnostných a neviem akých ešte noriem a pod.? Nechcem ďalej pokračovať, lebo by sme zašli do absurdít, ale postavenie tvojho modelu bolo isto mnoho mnoho mnoho násobne zložitejšie, ako výmena dvoch tranzistorov. Navyše, drvivá väčšina havárií nie je spôsobená technickou závadou, ale zlyhaním ľudského faktora, čiže pilotážou. Takže by som sa mohol spýtať: Máme (modelári) oprávnenie na riadenie modelov vydané na základe absolvovaného predpísaného výcviku a záverečného preskúšania pred štátnou komisiou, alebo sme vlastne vzdušní piráti? Jožko, dakedy pri pive to doriešime, ale bojím sa, že to môže skončiť obmedzením letovej výšky modelov na 100 metrov a pod., ak vieš na čo narážam.
Konektormi si to trafil, ani nevies ako aj ta posledna veta bola trefna, alebo 300m od obydlia, nie obilia, veru debata pri pive , musime skocit/nechcem tu dalej rozvadzat, je to prilis verejne/
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v
jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)