Opäť vzorka našej „diaľkovej“ konverzácie.
Keď si moji dvaja bratia, Milan a Miroslav, pozreli článok, v ktorom popisujem, ako som urobil pruženie hlavného podvozku na 2,54-metrového bieleho (C-130) Herculesa, tak si o mne zrejme pomysleli:
„Ten sa na (B-24) Liberátora asi vykašľal!“
Aby som ich mrzké podozrenia vyvrátil, tak som opäť musel predložiť nevyvrátiteľné dôkazy:
Kratučké video o tom, že hlavný podvozok Liberátora funguje ako má.
pripravil: Janko O.
Odkaz na článok Odpružený podvozok bieleho Herculesa (prezývaného Beluga)
Odkaz na článok … že či už „chodí“ tá predná podvozková noha? Jasné!
Niekto by si mohol pomyslieť:
„Nóóó, to je veda!
Kúpili stavebnicu, kde už je miesto na zaťahovací podvozok pripravené a kúpili hotový zaťahovací podvozok. Čo je na tom také ťažké, zamontovať to tam?“
Áno, na prvý pohľad to vyzeralo, že to bude „brnkačka“.
Ale potom sa ukázalo, že poloha (zadného – hlavného) podvozku je taká, že pri výrobcom predpísanom vyvážení sa predná podvozková noha zodvihne a troj-kolesový podvozok sa akosi pretransformuje na dvoj-kolesový .
A tak sme si položili otázku: „Kde urobili soudruzi z Vietnamu chybu?“ Stavebnica je totiž pôvodne Vietnamská.
Došli sme k podozreniu, že proste dovážili predok štýlom „ťažisko – neťažisko“ a basta.
Lenže my sa snažíme ťažisko dodržať a keby len to. Po letových skúškach nových modelov väčšinou ťažisko posúvame viac dozadu, pretože výrobca, aby modelu zabezpečil väčšiu ťažiskovú zásobu, radšej vyznačí ťažisko viac vpredu, než ako by to zodpovedalo slušným letovým vlastnostiam. Že pri tom musí pilot neustále „ťahať za výškovku“ a že je model ťažký na hlavu, ho netrápi .
Ale nás to trápi.
A tak sme začali preberať všetky možné aj nemožné riešenia, až sme sa napokon rozhodli upraviť lôžko podvozkového mechanizmu tak, aby bol tento mierne naklonený. V „zatiahnutom stave“ je to jedno, no po vysunutí podvozku je dotyk kolesa so zemou asi o 30mm viac vzadu ako predtým.
Okrem toho „soudruzi z Vietnamu“ nedomysleli aj kryty podvozkovej šachty: akosi zabudli na to, že pri prepružení by tieto kryty v pôvodnom tvare narážali na spodný kryt motora (na originálnej fotografii na web-stránke výrobcu som našiel, že práve vďaka tomu majú jeden podvozkový kryt zlomený ).
Keď sa kryt podvozkovej šachty skráti, tak zase vznikne akýsi nepekný nezakrytovaný otvor. Ten som sa rozhodol zakryť pružnými plastovými lamelami: na videu „na seba upozorňujú“ takým špecifickým „klapaním“:
Video: Činnosť zadného zaťahovacieho podvozku 2,8-m modelu B-24 Liberator
Samozrejme bolo potrebné vyriešiť aj to, že pri prepružení podvozkovej nohy je nutné spodný koniec krytu šachty upevniť o nohu napevno a horný „posuvne“. Aj to je na videu pekne vidno.
Aby som mojim bratom vrátil to ich „podpichovanie“, tak som im poslal nasledujúce video, kde skutočná predloha nášho modelu B-24 Liberator parádne „ťažkotonážne“ štartuje (v čase po 2:30) a v čase po 4:00 rovnako parádne pristáva:
Video: Consolidated B-24 Liberator
V maili som im napísal, že nech zase až tak úzkostlivo nesledujú to, ako ja pokračujem s kompletáciou stavebnice modelu Liberátora, ale nech sa radšej snažia naučiť štartovať a pristávať tak, ako to predviedli piloti na spomínanom videu.
Pravdu povediac, Miroslav s „ťažkotonážnymi“ štartmi zas až také problémy nemá:
Video:
Rovnako ako s peknými pristátiami:
Video:
No Milan bude musieť svoje štartovo-pristávacie schopnosti ešte „pilovať“ .
Ale aspoň chápete, prečo (hlavným) pilotom Liberátora bude Miroslav a my s Milanom sa budeme striedať „len“ v úlohe kopilota, keďže tento model musia naraz riadiť dvaja modelári (dvomi samostatnými vysielačmi).
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)