Pri našom fantazírovaní, že aký viac-motorový väčší model - niekedy, „až budeme veľkí“, by sme chceli postaviť (alebo skôr z nejakej stavebnice skompletovať), prišiel na pretras aj štvormotorový Airbus A400M.
Nuž, čože o to. Model by to bol krásny, veď aj jeho „dospelá“ predloha je krásna. Ale naše nadšenie „schladilo“ niekoľko faktov:
- nevideli sme, že by niektorý (čínsky?) výrobca niečo také v požadovanej veľkosti (rozpätie aspoň 2,5 metra) ponúkal
- na vlastnú stavbu (trebárs aj z penových materiálov) je tento model príliš komplikovaný: príliš veľa „oblín“. To taký C-130 Hercules je svojim jednoduchým valcovitým trupom na amatérsku stavbu oveľa vhodnejší.
Ale nejakú inšpiráciu sme si z A400-ky predsa len vzali.
autor: Janko O.
Jedná sa o jej vrtule.
Jednak v súčasnosti veľmi preferovaný „šablovitý“ tvar jednotlivých listov, ktorý spôsobuje to, že takéto vrtule sú aj pri vysokých otáčkach veľmi tiché a zvuk celého takéhoto 4-motorového pohonu pôsobí podmanivo kultivovane. Nehľadiac na to, že takéto vrtule sú aj účinnejšie. Úvaha je jednoduchá: tiché vrtule nepotrebujú na vznik svojej zvukovej „kulisy“ toľko energie, ako vrtule klasické – „rachotiace“.
Ďalšia vec, ktorá nás na (turbo)vrtuľovom pohone A400-ky zaujala, je priam rafinovaná „protibežnosť“ jej vrtúľ.
Aby sme to uviedli na pravú mieru: protibežné vrtule používame takmer na všetkých našich viac-motorových modeloch. A že ich už začíname mať „požehnane“.
U dvoj-motorových, ako sú naše Sky Mul-e, Miroslavov Twin Otter, môj Canadair CL-84 (hoci tento je vlastne 3-motorový (avšak tretia vrtuľa nie je pohonná, ale vyvažovacia)) a v medzičase aj môj Twin Star (teraz už je z neho 4-motorový Quattro Star), je to pomerne jednoduché. Ak sa dali zohnať (alebo boli súčasťou stavebnice) protibežné vrtule na daný model, tak sme ich tam dali.
Ich „protibežnosť“ sme, na základe viacerých štatistík a tiež na základe inštrukcií v manuáloch, pojali v štýle: hore k sebe. Čiže: keď sú listy točiacich sa vrtúľ v hornej úvrati, tak smerujú k sebe (navzájom), alebo názornejšie: smerujú k trupu.
Výnimkou sú naše Convergenc-e (hoci tie sú tiež 3-motorové), kde je protibežnosť opačná, čiže v štýle hore od seba.
U našich 4-motorových modelov je situácia trochu zložitejšia. Naše štvormotorové XC-142 (hoci sú vlastne 5-motorové (avšak piata vrtuľa nie je pohonná, ale vyvažovacia) sú od výrobcu nastavené v štýle hore k sebe. Ale pozor! Myslí sa tým, že obe vrtule na každom krídle sa krútia rovnakým smerom - hore k trupu.
Tak isto sme to pojali aj na našich troch C-130 Hercules-och. A rovnako sme sa to chystali urobiť aj na našom spoločnom a práve dokončovanom B-24 Liberátorovi s rozpätím 280cm.
Lenže …..
Do oka nám padlo toto video:
Stunning RC Airbus A400M - gigantic scale model airliner flight demonstration
Poznámka: to pristátie nebolo "bohviečo". Dcéry môjho brata Miroslava by (ako raz v skutočnom lietadle) povedali: "Oci, ty pristávaš lepšie!" (a všetky pohľady v lietadle sa upreli na Miroslava).
Dôkaz: https://www.youtube.com/watch?v=OYwh7zT_dqo
Na ňom je naozaj krásny model Airbusu A400M s rozpätím 378cm a váhou 38kg.
Najprv nás zaujali perfektné maketové „šablovité“ listy 8-listých vrtúľ a potom ich protibežnosť.
Dali sme im meno: protibežne-protibežné alebo protibežné2
Máme tým na mysli to, že vrtule sú protibežné nie len v zmysle krídlo voči krídlu (tak ako sme to spomínali doteraz), ale aj v rámci každého krídla.
Myslíme si, že výrobca skutočného lietadla Airbus A400M mal na toto riešenie vážny dôvod a my teraz hľadáme teoretické zdôvodnenie tohto jeho rozhodnutia.
A keby len to! V hlavách nám „hlodá“ červík, ktorý nám našepkáva, aby sme to vyskúšali na niektorom z našich 4-motorových modelov.