Realistické RC modely

(Inklinujeme k modelom, kde vládnu) Hrubé profily!

Už ste si možno všimli, že občas nadpisy našich článkov síce niečo naznačujú, ale sami o sebe môžu pôsobiť dojmom nejakej skomoleniny.

A možno aj teraz je to tak.

Je to podobné ako v televíznej šou „Inkognito“, kde súťažiaci väčšinou až na konci uznajú, že indícia bola dobrá.

autor: Janko O.

Hoci sme si na roky 2019 a 202 občas trochu poťažkáme, treba uznať, že hoci sme množstvom letov našich modelov rekordy nelámali, tak spolu - ako trojica bratov: Milan, Miroslav a ja, sme zase až takí neúspešní neboli. A vyzerá to, že v tomto roku by „triumvirát“ mohol byť ešte pevnejší.

Aby ste tomu rozumeli: ide o to, do „čoho“ ma moji dvaja bratia tlačia.

Už dávnejšie som sformuloval „J-O postulát“:

Najvýraznejším rysom veľkých modelov sú veľké problémy s nimi.

A práve do veľkých modelov ma moji bratia tlačia.

Keby že tlačia. Už ma dotlačili!

Začalo to tým, že som po Milanovi „zdedil“ 4-metrové 2-motorové DéGéčko a potom aj 2,5-metrového 4-motorového C-130 Herculesa.

A tým sa to vôbec neskončilo!

Miroslav niekoľko mesiacov sníval svoj sen o 3,4-metrovom Concorde

a keď to nevyšlo, tak spolu s Milanom mi domov „dovliekli“ 2,8-metrové 4-motorové 10,5-kilové „niečo“.

Zatiaľ nie som oprávnený bližšie „TO“ konkretizovať, snáď len to, že sa jedná o stavebnicu a že keď to kuriér doručil, tak to vyzeralo takto:

Ale nie toto má byť ústrednou témou tohto článku. Má to byť postreh, čo tieto „veci“ majú spoločné – čo ich spája. A to sú profily ich krídel, konkrétne to, že sa jedná o hrubé profily.

Dal som si dnes tú námahu a našiel som nejaké obrázky, prípadne som niečo pofotil, aby ste videli, že na tom niečo je.

Pravdu povediac, väčšina malých a stredných modelov má krídla s tenkými profilmi:

Takýto profil má 2-motorový SkyMule. Je to profil s 12%-nou hrúbkou.

Takýto profil má 2-metrový 4-motorový C-130 Hercules

Prvý krát sme šok z hrubého profilu utrpeli niekedy pred 5-timi rokmi, keď Milan kúpil stavebnicu 4,2-metrového Blaníka:

Pohľad na trup Blaníka. Všimnite si (samozrejme) hrúbku profilu a tiež uhol nastavenia krídla (inými slovami uhol „nábehu“ krídla voči ose trupu).

Detail profilu, tento obrázok pochádza z nášho článku.

Ďalším šokom pre nás bol profil krídla 2,5-metrového Herculesa od firmy Ripmax:

Profil tohto modelu má (tiež) pomerne veľkú hrúbku – 17% a čo je ešte prekvapivejšie, (na rozdiel od iných modelov) je prakticky symetrický.

To vidno aj na tomto obrázku, ale navyše za pozornosť tu stojí významný a neprehliadnuteľný uhol medzi osou (tetivou) profilu a osou motorov. To iné modely nemávajú!

Keď je model skompletovaný, je zreteľne vidno uhol nastavenia (uhol „nábehu“ krídla voči ose trupu) a uhol „sklopenia“ motorov.

Výrobca stavebnice to „zariadil“ tak, že vrtule ženú prúd vzduchu na krídlo zospodu pod pomerne výrazným uhlom.

No a posledný šok sme zažili, keď sme s Miroslavom rozbaľovali stavebnicu (zatiaľ) „tajomného niečoho“:

Takto vyzerá koreňový profil. Jeho hrúbka je úctyhodných 20%.

Takto vyzerá „vstup“ krídla do trupu modelu. Hrúbka profilu je priam do očíbijúca.

Tu je pohľad na celý trup, aby bol zrejmý uhol nábehu.

Otázkou teda je, prečo výrobcovia väčších modelov s obľubou siahnu po hrubých profiloch?

Náš názor na profily je taký, že hrubý profil má v porovnaní s tenkým profilom len jeden nedostatok: má väčší aerodynamický odpor. Všetko ostatné - pre nás významné hrá v prospech hrubých profilov:

- hrubé krídlo je mechanicky pevnejšie ako krídlo s tenkým profilom

- hrubý profil umožňuje letieť pod väčším uhlom nábehu a tým dosiahnuť väčší vztlak a to všetko bez nebezpečenstva odtrhnutia prúdnic

- pri narastajúcom uhle nábehu je pri prekročení kritickej hodnoty α_kr pokles vztlaku a nárast aerodynamického odporu oveľa pozvoľnejší ako pri tenkých profiloch

Dôkazom toho je tento obrázok:

Z tohto uhla pohľadu potom tento obrázok:

nevyzerá tak nerealisticky, ako pri zbežnom „zamyslení“.

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz