Vektorovaný ťah: na čo to je?

Svetové veľmoci v oblasti vojenských lietadiel, konkrétne bojových stíhačiek (USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko) pojem "vektorovaný ťah" (Vectored Thrust) nie len že dávno poznajú, ale ho vo svojich výrobkoch aj používajú.

Ale v posledných rokoch sa tento pojem objavil aj v modelárstve.

Čo si pod tým predstaviť? V ktorých modeloch ho použiť?

Nie je to len módna vlna, ktorá po pár mesiacoch prejde?

autor: Janko O.


 

Na úvod trocha teórie, niektorí ju neznášajú, ale bez nej je pochopenie vlastností vektorovaného ťahu "trochu" zdĺhavé a nie vždy úspešné.

Najprv len extrakrátko a pokiaľ možno zrozumiteľne spomenieme pojem "vektor". Vo fyzike je vektor "zaujímavý" tým, že okrem svojej veľkosti má aj smer, ktorým pôsobí.

Koniec  modifikovanej definície! Klasický pohon (nevektorovaný) vyvodzuje ťah, ktorý má svoju veľkosť, ale aj smer, ktorým pôsobí, ale zatiaľ čo veľkosť meniť môže, smer jeho pôsobenia nie.

A práve tu je ten zásadný rozdiel medzi pohonom klasickým a pohonom s vektorovaným ťahom. Tento totiž okrem veľkosti ťahu môže v určitom rozsahu meniť aj smer jeho pôsobenia, čiže môže ho vektorovať.

Niektorí výrobcovia modelov s vektorovaným ťahom, alebo "vektorovaného" príslušenstva k nevektorovaným modelom uvádzajú, že nimi ponúkaný výrobok má rozsah vektorovania 360 stupňov.

To je ale trochu nezmysel, pretože taký model by mohol aj "cúvať" a o tom zatiaľ silno pochybujeme, ale možno raz .....

Výrobca má skôr na mysli to, že pohyblivá výstupná tryska jeho výrobku sa môže pohybovať v smere horizontálnom aj vertikálnom a tým za určitých okolností opísať kružnicu, čo je tých deklarovaných 360 stupňov. Vo väčšine prípadov pri maximálnom vektorovaní opíše skôr štvorec ako kružnicu, ale to nie je podstatné.

Prečo bol vektorovaný ťah vlastne "vymyslený"?

Nuž, zrejme kvôli zvýšeniu obratnosti lietadla, obzvlášť pri nízkych, nule sa blížiacich, rýchlostiach.

Ovládateľnosť (schopnosť meniť smer) klasických lietadiel je podmienená účinnosťou jeho ovládacích plôch (výškovky, krídeliek, smerovky atď.) a tá je (okrem ich tvaru a rozmerov)  podmienená rýchlosťou vzduchu, ktorým sú tieto plochy obtekané.

Sily, pôsobiace na ovládacie plochy, sú úmerné druhej mocnine rýchlosti obtekajúceho vzduchu, z čoho vyplýva, že ovládateľnosť lietadla s jeho klesajúcou rýchlosťou mimoriadne prudko klesá a pri nízkych rýchlostiach je lietadlo už prakticky neovládateľné.

Preto už dávno konštruktéri bojových stíhačiek hľadali spôsob, ako získať prevahu nad protivníkom a zlepšiť ovládateľnosť lietadla pri nízkych (dokonca aj nulových) rýchlostiach.

Myšlienka bola jasná: Ak sa smer pohybu lietadla nedá zmeniť silami pôsobiacimi na ovládacie plochy (pretože tieto sily sú malé alebo nulové), tak treba použiť nejakú inú silu.

"Po ruke" bola sila pohonu (motora), ktorá však smer pohybu lietadla meniť nemôže. Ale keby sa výstupný prúd vzduchu vhodne nasmeroval, výsledkom by bolo, že príslušná časť lietadla (väčšinou zadná časť trupu) by sa pohybovala opačným smerom (princíp akcie a reakcie).

Takto je možné ovládať lietadlo, ktorého rýchlosť je nulová a v určitých prípadoch je možné lietadlom pohybovať v smere mimo jeho pozdĺžnu os. Príkadom takého extrémneho vektorovaného ťahu je britské lietadlo Harrier, ktoré vďaka smerovanému ťahu môže štartovať (a pristávať) kolmo hore (dole).

Skúsme sa podívať, pre ktoré lietadlá má vektorovaný ťah význam. Pre bombardéry isto nie, rovnako ako pre dopravné lietadlá, ačkoľvek niektorí cestujúci by adrenalínový "vyhliadkový" let možno privítali .

Takže, ako "najžiadúcejšie" vyšli spomínané bojové stíhačky (Harrier, SU-34, F-35, EuroFighter), kde lepšia ovládateľnosť, obratnosť a manévrovateľnosť v konečnom dôsledku môže rozhodnúť o osude  takého lietadla v boji.

V modelárskej praxi sú vektorovaným ťahom vybavené niektoré "exotické" modely s vrtuľovou pohonnou jednotkou (a v poslednom čase aj halové modely), ale oveľa častejšie sú to elektro-dúchadlové modely. S nimi zrejme radi lietajú vyznávači tzv. extrémnej akrobacie, kedy takýto model je možné otočiť (ako sa v Čechách hovorí) "na pětníku". Obratnosť týchto modelov je naozaj úžasná a v rukách šikovného pilota dokáže takmer nemožné (aj medzi skutočnými lietadlami veľmi populárny je obrat zvaný „Kobra“).

Ja osobne (Janko O.) som vyskúšal vektorovanie ťahu len vo vertikálnej rovine  (hore - dole), ale keďže sa nepovažujem za príliš dobrého pilota ani vyznávača akrobacie, nedokázal som jeho prednosti náležite využiť a po krátkom "vektorovanom" období som sa vrátil ku klasickému ovládaniu, pri ktorom je let modelu oveľa realistickejší.

 

Súvisiace články: 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 6. 7. 2016, 09:06 | Prečítané: 6164x | Kategórie: Pohony | Napísal: admin |
Komentáre: 1
.:. roman
len pre doplnenie Harrier je STOVL short takeoff vertical landing,cize kratky vzlet vertikalne pristatie,nedokaze vyzbrojeny a natankovany kolmo vzlietnut ,brani mu vtom velka hmotnost a nedostacujuci vykon.Zatial edine VTOL vertical takeoff and landing je X 35 po zaradeni do vyzbroje USAF a NAVY oznacene F 35.
Odpoveď | 2010-10-21 17:50:24
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 27770 kb